Staré bodné zbrane predstavujú rozsiahlu kategóriu chladných zbraní, ktoré sa používali v rôznych obdobiach a kultúrach. Tieto zbrane boli primárne určené na bodanie, ale mnohé z nich boli zároveň aj sečné alebo vrhacie. Medzi tieto zbrane patrí široká škála nástrojov, od jednoduchých dýk až po zložité meče a kopije.
Druhy Bodných Zbraní
Medzi najznámejšie druhy starých bodných zbraní patria:
- Dýka: Krátka bodná zbraň, ktorá sa používala na blízko.
- Meč: Jednosečný meč s rovnou alebo zakrivenou čepeľou. Existovali rôzne typy mečov, vrátane dvojsečných obojručných mečov.
- Šabľa: Ťažšia šabľa so širokou čepeľou, ktorá sa používala v 16. - 18. storočí.
- Kopija: Zbraň s dlhou rukoväťou a hrotom, ktorá sa používala pechotou aj jazdou.
Detailnejší pohľad na jednotlivé zbrane:
- Falx: Jednosečný meč s rovnou alebo zakrivenou čepeľou.
- Akinakes: Skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu alebo železa.
- Espada ropera: Dvojsečný obojručný meč zo 16. storočia.
- Kilidž: Ťažšia šabľa so širokou čepeľou, používaná v 16. - 18. storočí.
- Pika: Kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, používaná v 15. storočí.
- Partizána: Pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, používaná v 17. storočí.
História a Pôvod
Bodné zbrane majú dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do staroveku. Používali sa v rôznych kultúrach po celom svete, vrátane:
- Rímskej ríše
- Germánskych kmeňov
- Orientu (Perzia, Turecko, Malajzia)
- Grécka
Vývoj bodných zbraní bol ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane technológie, materiálov a vojenskej taktiky.
Dýka
Dýka je krátka bodná zbraň, ktorá sa používala už v staroveku. Existovali rôzne typy dýk, napríklad rímska dýka (pugio), germánske dýky a talianske dýky. Archeologické nálezy zahŕňajú aj skýtske krátke dvojsečné meče z bronzu.
Prečítajte si tiež: Pamiatky v Sibiu
Meče
Medzi staršie typy mečov patrí grécky meč (xiphos), iberijský meč (falcata) a dvojsečný obojručný meč používaný v 16. storočí. Meče boli symbolom moci a odvahy, a používali sa v boji, ale aj pri ceremoniálnych príležitostiach.
Kord
Kord je dlhá a úzka bodná a sečná súbojová zbraň, ktorá sa používala v 16. a 17. storočí. Vyvinul sa vo Francúzsku a Nemecku. Kord bol obľúbený medzi šľachticmi a používal sa v súbojoch, ale aj ako súčasť odevu.
Šabľa
Šabľa je sečná zbraň s prehnutou čepeľou. Ťažšia šabľa so širokou čepeľou bola populárna v 16. - 18. storočí v tureckej a maďarskej armáde. Existovali aj ľahšie šable, ako napríklad kozácka šabľa.
Kopija a oštep
Kopija a oštep sú bodné zbrane s dlhou rukoväťou. Španielska kopija (lanza) mala 3 až 6 metrov dlhú rukoväť. Francúzska kopija zo 17. storočia mala dlhý hrot a dva krátke polmesiačikovité hroty na stranách. Kopije a oštepy boli používané pechotou aj jazdou, a boli účinné proti nepriateľom na diaľku.
Ďalšie staršie zbrane
Medzi ďalšie staršie zbrane patria:
Prečítajte si tiež: Výroba stredovekej kuše
- Sekera: Ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia zbraň, používaná v 7. - 8. storočí.
- Kyjak: Dlhá drevená zbraň používaná austrálskymi domorodcami.
- Bola: Gule spojené lasom alebo povrazom, používané v Južnej Amerike.
Strelné zbrane
Okrem bodných zbraní existovali aj staršie strelné zbrane, ako napríklad:
- Puška: Staršia vojenská zbraň, existovali rôzne typy pušiek, napríklad ľahká puška so skrátenou hlavňou od 18. storočia.
- Háčkovnica: Stredoveká strelná zbraň z 15. - 17. storočia.
- Pištoľ: Stará pištoľ, používaná od 14. storočia.
Premena pušky v dejinách
Dodnes je to nielen strelná, ale i bicia a od 17. storočia vďaka bodáku aj bodná zbraň. V prvom storočí existencie pušky ako vojenskej zbrane to mali strelci arkebuzieri, či mušketieri, dosť ťažké. Nemohli operovať samostane, pretože keď vystrelili, ostali bezbranní na relatívne dlhý čas, kým zbrane znovu nenabili.
A tak sa strelci pohybovali vždy spolu s pikaniermi /to boli muži vyzbrojení dlhou kopijou pikou/ ktorí ich chránili v čase, keď nabíjali zbrane. Ak náhodou nepriateľ rozohnal zovreté tvary pikanierov, neostalo strelcom nič iné, ako brániť sa pobočnými zbraňami, alebo mlátiť nepriateľa pažbami. Tým sa zo strelnej zbrane stával obyčajný kyjak.
Neskôr, koncom 17. storočia, došlo k vynálezu bodáku, ktorý sa na pušku nasadil tak, že sa jeho primerane tvarovaná rukoväť zasunula do hlavne a puška sa zo strelnej zbrane stala zbraňou bodnou, akousi náhradou kopije.
Časom sa to vylepšilo tak, že bodák sa nevkladal do hlavne, aby ju neblokoval pre prípadnú streľbu, ale navliekal na ústie špeciálnou tuľajou, pričom čepeľ bodáku bola vyosená od hlavne. Vojak teda mohol pušku nabíjať a strieľať z nej aj s nasadeným bodákom. Musel si však dávať pozor pri nabíjaní, pretože sa mohol veľmi ľahko škaredo porezať.
Prečítajte si tiež: Stredoveký krompáč
Tu treba priznať, že vojenská puška bola v tých časoch strelnou zbraňou iba na začiatku bitky a po vystrieľaní streliva sa menila na kopiju, prípadne opäť na obyčajný kyjak. Pozíciu bodáka neohrozilo ani zavedenie rýchlo strieľajúcich zadoviek a neskôr opakovačiek.
V niektorých armádach bolo bodákový boj vyslovene preferovaný a ako taký aj vysoko cenený. Je známe heslo ruskej cárskej armády: "Guľka je slepá, bodák je chrabrý junák". A tak boli pušky stále zbytočne dlhé. V polovici 19. storočia merala bežná pechotná puška hocijakej armády s nasadeným bodákom takmer Dva metre.
Za prvej svetovej vojny to bolo už iba okolo 130 až 150 centimetrov, ale mnohé bodáky boli ešte impozantnými zbraňami pripomínajúcimi skôr kordy, či šable. Práve v zákopoch prvej svetovej vojny sa prišlo na to, že dlhá puška s dlhým bodákom sú v zákopovom boji neohrabané, ba doslova zavadzajú.
A tak sa prestali v zbrojovkách vyrábať dlhé pechotné pušky a nahrádzali ich skrátené varianty karabíny používané predtým iba jazdectvom, prípadne četníkmi či policajtami. Inou zmenou pre vedenie boja v obmedzených priestoroch bolo postupné zavádzanie guľometných pištolí, čo bol pôvodný názov pre samopaly.
Klasický puškový bodák dostal za druhej svetovej vojny podobu útočného noža. Na väčšinu samopalov sa v tom čase bodáky nedali nasadiť. No stále platilo, že v boji muža proti mužovi sa "mančaft" v prípade potreby mlátil zbraňami ako kyjakmi.
Dnes je väčšina armád vyzbrojená takzvanými útočnými puškami, čo je zbraň strieľajúca dávkou, prípadne jednotlivo, strelivom síce výkonnejším, ako klasické pištoľové, ale na druhej strane slabším, ako je klasické puškové. No aj tieto zbrane majú možnosť nasadenia útočného noža /bodáku/ na koniec hlavne a tiež pažby týchto zbraní, hoci z drevotriesky, či plastu, sa musia dať použiť ako kyjak.
Prehľad starších zbraní
| Zbraň | Typ | Použitie | Obdobie |
|---|---|---|---|
| Dýka | Bodná | Boj zblízka, sebaobrana | Starovek - novovek |
| Meč | Bodná a sečná | Boj, ceremónie | Starovek - novovek |
| Kord | Bodná a sečná | Súboje, spoločenská zbraň | 16. - 17. storočie |
| Šabľa | Sečná | Boj z koňa | 16. - 18. storočie |
| Kopija | Bodná | Boj pechoty a jazdy | Starovek - novovek |
| Puška | Strelná | Boj | Novovek |
| Pištoľ | Strelná | Boj zblízka | Novovek |
Staršie bodné zbrane a strelné zbrane hrali dôležitú úlohu v histórii vojenstva a sebaobrany. Ich vývoj a použitie ovplyvnili taktiku boja a spoločenské normy.