Streľba na predmestí ukrajinského hlavného mesta Kyjev si vyžiadala niekoľko obetí, informovala vo štvrtok (8. 5.) tamojšia polícia. Dodala, že útočníka jej zložky prenasledujú. Žiadne ďalšie podrobnosti o incidente a o počte mŕtvych neuviedla. Informovala o tom agentúra AFP.
„Dnes o 15.22 h miestneho času (14.22 h SELČ) polícia prijala hlásenie, že na predmestí Sofiivska Borschahivka muž strieľal na občanov,“ uviedla miestna polícia. „V súčasnosti na mieste činu pracujú všetky záchranné zložky a prebieha špeciálna operácia s cieľom zadržať útočníka,“ dodala.
Na videách z oblasti, ktoré zverejnili miestne médiá, bolo vidieť sanitku a niekoľko policajných áut zaparkovaných na ceste za obytnými budovami.
Spolu s Katolíckou charitou sme ako dobrovoľníci navštívili Ukrajinu, aby sme tam doviezli humanitárnu pomoc a zistili, čo naši susedia vo vojne dnes najviac potrebujú.
Život v Kyjeve počas vojny
V centre Kyjeva sa pohybuje iba zopár ľudí a kamsi sa náhlia. Poloprázdne ulice hlavného mesta delia betónové kvádre obložené ťažkými vrecami s pieskom. Niektoré zátarasy, najmä tie na okraji mesta, vyzerajú, akoby na ne ľudia priniesli všetko, čo doma našli. Pod vrecami je staré auto, kreslá s vyšúchaným poťahom či kancelárske stoličky.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Ukrajinská vláda dala zbraň každému, kto sa o ňu prihlásil. Po cestách sa vytvorili blokposty, zátarasy z betónu a vriec naplnených pieskom, kde stáli muži a ženy s páskami na ramene a so zbraňou v ruke, aby bránili mesto i seba. Na blokpostoch sa objavili prvé potýčky, ozbrojení ľudia si navzájom ponúkali vodku a pálenku, aby sa zahriali a uvoľnili, a keď sa uvoľnili príliš, ozvala sa prvá streľba.
Ukrajinská vláda pochopila, že tadiaľto cesta nevedie. Na piaty deň začala sťahovať zbrane z ulíc a vyhlásila „suchý zákon“. Výdaj výzbroje sa po novom začal koordinovať. Kto chcel byť súčasťou teritoriálnej obrany, mal možnosť podpísať kontrakt, teda zmluvu na čas do ukončenia vojnového stavu. Po troch mesiacoch ju možno vypovedať. Aby sa nestalo, že človek zostane sedieť v kyjevských zákopoch rok. I viac.
Po piatich dňoch tak vznikol priestor na tréning a akúsi profesionalizáciu miestnej domobrany. Nik však nevedel, v ktorých častiach Kyjeva bude prvá línia.
Podľa mapiek a intenzity hluku poznať, že sa bombarduje 10 - 15 kilometrov od nás. Bezprostredné riziko nehrozí, na uliciach vidieť zopár ľudí a psov, na hrmot si zvykli.
Vojak zamáva a zastaví nás. Z druhej strany betónových kvádrov stoja pri ceste ďalší ozbrojení muži a rad-radom kontrolujú autá smerujúce do východnej časti Kyjeva.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Rusi a Ukrajinci majú množstvo príbuzných na oboch stranách hraníc. Vojna im sadla do kuchýň a rozdelila rodiny. Ukrajincov neničí len ruská agresia, ale i nedôvera zo strany blízkych. Aj preto je pre Rusov ľahké nastrčiť do ukrajinského prostredia svojich a nechať ich splynúť s prostredím. A aktivovať ich, keď príde čas.
Občania sami nahlasujú podozrivé osoby konkrétnym úradom či osobám. Ako to býva, systém sa často zneužíva na osobné, napríklad susedské spory. 90 percent z tipov, ktoré sa lovcom diverzantov dostanú, sú hlúposti. Ide zväčša o Rusov, ktorí sa na miesto bydliska presťahovali len nedávno, napríklad pred rokom. Okolie ich nepozná, veľmi sa do neho nezapúšťajú. Keď ich chytia, posunú ich úradom.
„Nie, vďaka, už sme jedli,“ zdvihne ruku jeden z nich, keď si vyzlieka zelenú bundu a čašník sa ho pýta, či si dá kúsok mäsa so šalátom. Obaja bratia fungujú ako dobrovoľníci a do obliehaného mesta vozia jedlo a muníciu. Pri každej ceste presviedčajú vlastnú mamu, aby z neho odišla spolu s nimi. „Viete,“ zasmeje sa jeden, no tvár má vážnu, „v Taliansku nás berú ako ekonomických migrantov, ako chudobných, ktorí do ich krajiny prišli žobrať... Nevedia, čo sa u nás deje?
Mnohí Ukrajinci naďalej spávajú na stanici metra.
Pomoc a solidarita
„A vy ste sa tu kde vzali?“ pozerá na nás mladá žena prekvapene spoza baru, keď sa jej v podniku uprostred Kyjeva zjavia štyri červené bundy Katolíckej charity. Barmanka Ira sa na nás usmieva, priam žiari. Tú reakciu občas vidieť, keď prechádzame ulicou v červených bundách, ľudia na nás so záujmom hľadia.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Ira nám prinesie kávu a prisadne si. Z jej baru sa nedávno stalo koordinačné centrum pre rozvoz jedla lekárom a vojakom. Personál dnes v priestore aj prespáva.
Solidarita v čase vojny je fascinujúca. Je to čosi nadľudské, čo evokuje utópiu, kde ľudia náhle pochopia, že dokážu oveľa viac, než si sami o sebe mysleli. Nestalo sa, Ukrajinci bránia svoju vlasť. Nespia, bojujú, pracujú, kričia Sláva Ukrajini a veria, že zvíťazia.
Estónsky prezident Alar Karis apeloval, aby „Ukrajina dostávala od spojencov zbrane bez akýchkoľvek obmedzení“.
Stodesať mimovládnych organizácií získalo vlani v rámci národného projektu EU-CARE finančný príspevok na pomoc odídencom z Ukrajiny. Celkovo im bolo prerozdelených takmer desať miliónov eur. „Podporené organizácie vrátane Červeného kríža, Ligy za duševné zdravie či Slovenskej katolíckej charity poskytovali priemerne 70 000 intervencií mesačne, z toho približne tretinu deťom a mladým ľuďom do 18 rokov.