Bola noc z 20. na 21. augusta 1968, keď moderátor Vladimír Fišer vyzval občanov ČSSR, aby ostali pri svojich prijímačoch. Mal pre ľudí mimoriadne hlásenie. "Včera, dňa 20. augusta 1968 okolo 23.00 hodiny prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. Zväz sovietskych socialistických republík rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Predstaviteľov štátu zatkli a previezli za hranice do Sovietskeho zväzu. Tam ich donútili podpísať moskovský kapitulačný protokol, ktorý de facto legalizoval prítomnosť vojsk v krajine.
Kým k tomu došlo, v ČSSR sa konalo množstvo demonštrácií, ktoré mali charakter pouličných bojov. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Vojská sa stiahli až v roku 1991. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
"Zhodou okolností som bol na Štúrovej ulici práve vtedy, keď tam zastrelili Danku Košanovú, to dievčatko 15-ročné," uviedol pamätník Miroslav Kusý a dopĺňa, že možnosť invázie si vtedy nikto nepripúšťal. "Tu sa pol roka u nás diskutovalo o tom, že Rusi môžu prísť. Mne v noci na 21. augusta zavolal kolega z katedry, že sa do Bratislavy valia tanky, aby sme sa na to išli pozrieť. Tak sme šli na Pražskú, kadiaľ to išlo.
Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa ale líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
Najznámejším aktérom udalostí bol dlhoročný komunistický funkcionár Alexander Dubček. Pred 50 rokmi sa najprv v mestečku Čierna nad Tisou, na hraniciach s vtedajším Sovietskym zväzom, rozhodovalo o osude Československa. Naši susedia mali vážne výhrady k prebiehajúcim zmenám v krajine a chceli zasiahnuť. Na jednej koľaji stál vlak Sovietov, na druhej vlak československej delegácie. Ako inak nazvať pokus o ovplyvnenie vývoja v Československu ako Vagónové rokovanie. Výsledky rokovaní si ale obe strany vysvetlili po svojom. Dubček tvrdil, že nepodpísal žiadne záväzky, Brežnev sa opieral o ústnu dohodu. O tri týždne neskôr tak zosnovali inváziu, ktorú ale nazvali "bratskou pomocou".
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Kampaň pomocou zúfalých autentických výkrikov v ruštine z roku 1968 upozorňuje mladých ľudí na význam tejto udalosti. Pozornosť verejnosti sa organizátori kampane z Inštitútu pre verejné otázky snažili získať premietaním niektorých odkazov pre okupantov spred 50 rokov v ruštine. 50. V Česku si pripomenuli 50. výročie okupácie Československa. Pietny akt v Prahe nebol vôbec pokojný. Premiéra Andreja Babiša už pri príchode vypískali a skandovali "ŠTB-áka nechceme". Protestovali aj proti postoju českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý už v predstihu oznámil, že udalosti z augusta 1968 nebude komentovať.
Na Slovensku i v Česku nespomínali len politici, ale najmä pamätníci týchto udalostí. V Bratislave sa stretli zamestnanci rozhlasu, ktorý tam v auguste 1968 pracovali. "Brali sme signál z Prahy a z Bratislavy. V tej chvíli prišli vojaci za riaditeľom a povedali, aby sme sa okamžite odpojili. Pochopiteľne, že sme sa báli. Vtedy 25-ročný Michal Tvarožek začal pracovať v rozhlase len štyri mesiace pred augustovými udalosťami. "Vtedy som sa bál, keď sa začala streľba. Musel som sa hodiť s respondentkou pod auto, aby nás streľba nezasiahla. Obyvatelia Československa boli vystrašení, zdesení a nahnevaní na Rusov.
Našli sa aj Rusi, ktorých okupácia Československa pobúrila a nesúhlasili s ňou. "Pre mňa a pre nás bolo dôležité povedať: "Áno, hovoríte, že celá sovietska vláda, všetci občania Sovietskeho zväzu podporujú sovietsku inváziu do Československa. Nie všetci, nie ja.
Čop - Čierna nad Tisou slúži vlakom.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19