BRATISLAVA - Streľba v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, ku ktorej došlo v predposledný prázdninový deň roku 2010, otriasla Slovenskom.
V pondelok 30.08.2010 v Bratislave, v mestskej časti Devínska Nová Ves, sa rozhodol obyvateľ jedného domu pre fatálny skutok. Ozbrojil sa útočnou puškou, ktorú mal v legálnej držbe a rozhodol sa vyriešiť problém, ktorý sužoval všetkých v dome a okolí. Tým problémom bola asociálna rodina.
Pri vyčíňaní 48-ročného Ľubomíra Harmana prišlo o život osem ľudí vrátane strelca. V nedeľu 30. augusta uplynie desať rokov od masakra, ktorý bol druhým najkrvavejším v histórii Slovenska. Počtom obetí ho predstihlo len vystrieľanie desiatich členov gangu pápayovcov 25.
Približne 45 minút sa odohrávala v pondelkové predpoludnie 30. augusta 2010 krvavá dráma v Devínskej Novej Vsi. Streľba sa začala krátko pred 9.45 h v jednom z panelových domov. Ľubomír Harman vtrhol najskôr do bytu svojich susedov, v ktorom brutálne postrieľal päťčlennú rodinu vrátane dvanásťročného chlapca. Tri obete našli smrť v obývačke, dve v kúpeľni.
„Zavri, lebo ti odstrelím hlavu,“ zreval na susedku, keď vykukla spoza dverí a chcela sa pozrieť, čo sa robí. Harman mal na ušiach modré slúchadlá a v rukách samopal. Ďalšieho muža zastrelil pri vchode do domu na Ulici Pavla Horova a potom začal páliť doslova na všetko, čo sa hýbalo - celkovo vystrelil 140-krát. Bilancia jeho konania je osem mŕtvych a 15 zranených.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Jeden zo zavraždených, ktorého dnes asi 50-ročný páchateľ zastrelil pri vchode do bytovky v Devínskej Novej Vsi, sa volal Jozef Putík a nebýval v byte spolu s ostatnými obeťami. Uviedol to brat obete Fero Putík. „Išiel tam náhodou zobrať chlapca a tu bol na zemi v zelených montérkach,“ poznamenal a dodal, že pozná všetky obete dnešného vraždenia. „Poznali sme celý zvyšok rodiny.
Štyridsaťosemročný muž, nezamestnaný Ľubomír Harman, predpoludním začal streľbu v jednom zo sídliskových bytov. Zavraždil pritom štyri ženy a 12-ročného chlapca. Ďalšiu osobu, muža, zabil pri vchode do obytného domu, následne začal páliť aj po okoloidúcich.
Jednou z obetí bol aj strelec samotný - spáchal samovraždu potom, keď ho do hrude smrteľne zasiahol jeden z kukláčov. Harmana, ktorý bol v čase tragédie dva roky nezamestnaný, označovali susedia za nekonfliktného čudáka a samotára, ktorý žil v garsónke sám. Polícia našla v jeho byte celý arzenál zbraní.
Streľba si vyžiadala až 15 zranených, pôvodné informácie hovorili o 14 osobách. Ako ozrejmil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, do nemocnice priviezli sanitky 13 ľudí, dvoch účastníkov krvavého incidentu ošetrili záchranári priamo na mieste. Zranení smerovali v sanitkách z miesta streľby do všetkých bratislavských nemocníc. Ako priblížil šéf rezortu, dvaja pacienti ležia na Kramároch, ďalší dvaja na Antolskej a rovnako aj v Ružinove. Traja ľudia sú hospitalizovaní v nemocnici v Starom Meste. Troch pacientov záchranky previezli do Vojenskej nemocnice na Patrónke, odkiaľ jednu ženu po ošetrení prepustili domov. Ako objasnil vedúci lekár Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Martin Balko, prvý telefonát o streľbe dostali záchranári o 9.45 h, pričom prvá záchranka na miesto dorazila o päť minút neskôr. V súvislosti s incidentom muselo zasahovať päť ambulancií rýchlej lekárskej pomoci a päť rýchlej zdravotníckej pomoci.
Útočník strieľal zo samopalu. Okrem toho mal pri sebe ďalšie dve guľové zbrane, s plnými zásobníkmi. Lipšic tiež vyjadril sústrasť rodinám obetí. Medzi zranenými sú aj policajti, vďaka ktorým prišlo podľa Lipšica k záchrane potenciálnych ďalších obetí. Šéf rezortu vnútra zároveň odmietol obvinenia o zmätočnom informovaní verejnosti. Pred novinármi tvrdil, že odmieta podávať dezinformácie.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
„V nemocnici máme policajta s prestrelenou hlavou. Obyvatelia Devínskej Novej Vsi krátko po incidente novinárom popísali konanie polície ako veľmi chaotické. Nevedeli, čo sa deje, ani či útočník verejnosť naďalej ohrozuje. Lipšic si zároveň neodpustil kritiku svojich predchodcov, ktorí sa podľa neho oháňali štatistikou o znižovaní násilnej kriminality. „Dal som pokyn na vytipovanie najrizikovejších oblastí na Slovensku.
Jedným zo zranených je aj trojročný chlapec, našťastie obišiel len s postrelených uchom. „Išiel som zo zdravotného strediska s manželkou a synom, sedeli sme v aute, keď sme začuli streľbu, guľky nám rozstrieľali sklo na aute. Strelca som nevidel, všetci sa rozutekali, ani ja som sa vôbec neobzeral, schytil som malého a utekali sme sa schovať sa do obchodu s nábytkom,“ tvrdil Pavol, otec trojročného chlapca.
Zároveň sa však on aj ďalší svedkovia sťažovali na zásah polície. „V okolí sa rozliehala streľba, no trvalo, kým prišla polícia. Najprv jedno auto, až potom ďalšie - možno až po 45 minútach. Ani sanitky sme sa dlho nevedeli dočakť, vraj ju na miesto, kde sa strieľalo, nechceli pustiť.
„Rozhliadal sa akoby po balkónoch a potom som vždy počul streľbu,“ uviedol tento svedok, s tým, že on odhaduje, že útočník pravdepodobne používal dlhšiu strelnú zbraň, možno samopal. Podľa jeho slov to vyzeralo tak, akoby si strelec svoje ciele vyberal náhodne. On osobne nevidel tých, ktorých muž zastrelil. Podľa svedka si muž pravdepodobne hľadal svoje ciele aj medzi okoloidúcimi, nielen na balkónoch. Minimálne jedna guľka zasiahla aj Andreja Brondoša. Mladík sa na 8. poschodí na ulici P. Horova 12 išiel pozrieť na balkón čo sa deje, keď ho z ulice, z rohu domu oproti trafil strieľajúci útočník. Redaktorka Pravdy, ktorá sa bola v dome pozrieť, videla krv tiahnucu sa z ôsmeho až po šieste poschodie, kde sa postrelený Andrej snažil nájsť pomoc. Svedčia o tom aj zakrvavené zvončeky na ostatných bytoch. Nikto mu neotvoril, aj zo strachu, veď mnohé okná na ôsmom a siedmom poschodí boli rozstrieľané.
Očitá svedkyňa, obyvateľka tejto mestskej časti, uviedla, že počas čakania na zastávke Štefana Králika začula streľbu a následne videla prichádzať dve policajné autá. Z autobusu následne videla, ako postrelený zakrvavený muž uteká k sanitke. Počas streľby miestny úrad varoval ľudí prostredníctvom miestneho rozhlasu, aby sa radšej nepohybovali pri oknách a nechodili do blízkosti ulíc Jána Smreka, Pavla Horova a Štefana Králika. Hovorca Bratislavského dopravného podniku Peter Kavecký ozrejmil, že tento incident si od 10.10 h.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Streľba v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežilo šesť ľudí. Podľa policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka boli obete v rodinnom, respektíve príbuzenskom zväzku. Siedmou obeťou je páchateľ, ktorý sa po čine zastrelil. Policajné hliadky na mieste činu po nahlásení streľby v byte v Devínskej Novej Vsi videli páchateľa, ktorý už vychádzal z vchodu. Keď zbadal policajtov, strieľal na okoloidúcich. Podľa polície strieľal asi 50-ročný muž zo samopalu vzor 58 a mal pri sebe aj dve guľové zbrane a osem plných zásobníkov. Pri prvotnom zákroku zranil aj policajta, strelil ho do hlavy.
Strelec Ľubomír Harman bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu aj drog. Vyplynulo to zo znaleckého posudku, v krvi mu namerali 0,50 g.kg -1 (%0) etanolu. Okrem alkoholu užil tesne pred tragédiou aj acetón, čo dokázali výsledky toxikologicko-chemického vyšetrenia. V poradí prvým zranením Harmana bol priestrel hrudníka. Definitívne to potvrdil znalecký posudok z pitvy. Toto zranenie bolo preukázateľne spôsobené príslušníkom Pohotovostného policajného útvaru, ktorý páchateľa zasiahol jedinou strelou zo samopalu vz.
Všetci sú zo skutku zhrození. Vláda vyhlasuje na štvrtok, 2. septembra, štátny smútok, minister vnútra Daniel Lipšic avizuje prehodnocovanie zbrojných preukazov a doplnenie výzbroje polície o samopal vz.61 Škorpión. Ako je vôbec možné, že sa situácia mohla vyhrotiť až do krajnosti? Vo vysielaní televízie Markíza starom 5 (slovom päť) rokov je reportáž o problémovej rodine. Poviem vám, 5 rokov nečinnosti úradov by rozhorčilo aj najpokojnejšieho človeka, ak by musel znášať “čulý spoločenský život” vystrieľanej rodiny.
V médiach bol strelec označený za šialenca. Bez urážky, ale jeho čin sa mi zdá byť premyslený, vopred naplánovaný. Šialenci poväčšinou vraždia impulzívne. Tento útok tak nevyzeral. Aj keď následná streľba po všetkom sa možno javí ako chaotická a nepremyslená (a nutno dodať že úplne zbytočná), väčšina neprofesionálnych zabijakov koná krátko po čine skratovo. Zároveň bol strelec označovaný za introverta.
Média spočiatku prinášali informácie, že strelec je ozbrojený nelegálnou zbraňou. Svedčí to o tom, že redaktori, ktorí správy prinášali sa v danej problematike sa veľmi nevyznajú. Vlastniť legálne automatickú pušku na Slovensku nie je nemožné. Za určitých podmienok je dokonca veľmi jednoduché získať povolenie na držbu takejto zbrane. Pri útoku bol použitý Samopal vz.58 Československej výroby (aj keď sa v oficiálnej terminológie táto zbraň označuje ako samopal, jedná sa o útočnú pušku, ktorá sa od samopalu líši druhom použitého streliva a spôsobom, akým funguje samotná zbraň). Táto zbraň predbehla svoju dobu a aj keď dizajnovo vychádza zo slávneho AK-47, konštrukčne sa jedná o odlišnú zbraň, dovolím si tvrdiť že ďaleko lepšiu ako jej vzor.
Po tom, čo polícia potvrdila, že sa jednalo o legálne držanú zbraň, mnoho ľudí sa rozhorčene pýtalo, ako to možné vlastniť vojenskú zbraň. Ako som spomenul vyššie, nie je to zložité. Členstvo v streleckom klube a zbrojný preukaz na športové účely to umožňujú. Nie je možné vlastniť plnoautomatickú zbraň (teda strieľajúcu dávkou), ale po zhliadnutí videa v médiách je zrejmé, že sa jednalo o semiautomatickú zbraň (teda zbraň schopnú strieľať iba jednotlivými nábojmi). Napriek tomu je to stále veľmi výkonná zbraň a musím zdôrazniť že v rukách skúseného strelca aj veľmi presná do cca 400 metrov bez prídavnej optiky. Ako však vidno, zbraň sa dá použiť inak ako aj na športové účely. A toho sa chytá minister vnútra, ktorý hrozí všetkým majiteľom legálne vlastnenej zbrane, že o ňu môžu prísť. Ľuďom čo nič zlé neurobili a zrejme ani nikdy nič zlé neurobia.
Ďalšou perlou z úst pána ministra je myšlienka ozbrojiť policajtov samopalmi vz.61 Škorpión. Pán minister zjavne nemá skúsenosti s touto zbraňou. Aj keď sa jedná o kvalitnú a skladnú zbraň, je použiteľnosť políciou je minimálne diskutabilná. V súčasnosti ju aj tak vidieť o príslušníkov PMJ. V čom ja vidím problém, je práve streľba dávkou. Pri vysokej kadencii “pokropí” cieľ a je dosť veľká pravdepodobnosť že ten cieľ aj zasiahne, avšak priveľký rozptyl predstavuje veľké riziko pre okolie. Navyše kaliber 7,65mm sa považuje za nedostatočný z pohľadu zastavovacieho účinku.
Ďalšia vec, ktorá upútala moju pozornosť, je kritika zásahu polície. Objektívne dodám, že polícia sa s takýmito prípadmi nestretáva pravidelne, čo malo asi za následok zjavnú logistickú nemohúcnosť. Slovensko má špeciálne útvary, tzv. kukláčov, ktorí by mali byť nasadení presne do takejto akcie. Disponuje nimi Polícia SR, Colná správa SR, Armáda SR… Často sme ale svedkami toho, že tieto jednotky sú nasadzované na (z ich pohľadu nezmyselné) akcie ako demonštrácie, futbalové zápasy, kontrola nalievania alkoholu mladistvým a podobne. Plytvanie ich časom a silami môže mať vplyv na to, keď sú nasadení do akcie, kde proti nim nestoja neozbrojení mládežníci, ale zručný a odhodlaný strelec. Pán minister by sa skôr mal pozrieť na činnosť týchto jednotiek a prípadne preveriť rozsah ich nasadenia a možno aj odhodlanie príslušníkov ísť do akcie, v ktorej ide o život.
A ako posledné som si nechal postoj vlády k tejto udalosti. Akokoľvek tragická, bolo skutočne nutné vyhlasovať štátny smútok? Poukazovať na následky bez analýzy príčin je diletantské. Pre premierku Slovenskej republiky, pani Ivetu Radičovú je to zrejme všetko jasné. Šialenec zastrelil 7 ľudí, pozostalých odškodníme a na obete si spomeniem omšou a dňom smútku. Nie je na mieste sa opýtať, prečo to všetko a zamyslieť sa aj nad skutočnosťou, že strelec bol takisto obeťou? Nie je za horúčkovitou činnosťou politikou aj strach, že sa to môže opakovať? Že zločin spáchal nie kriminálnik, ale obyčajný človek, s ktorým predtým neboli žiadne problémy, ale zjavne mu došla trpezlivosť s tým, ako predstavitelia štátu a obce riešili problém s problematickou rodinou?
Dnes majú asociáli na ružiach ustlané. Nie z môjho pohľadu, ale z ich pohľadu. Platiť nájom, vodu, elektriku, či plyn neplatia a aj tak mnoho z nich býva v byte, má elektriku, vodu, či plyn. A ak nie v byte, tak si na cudzom pozemku postavia osadu a začnú sa sťažovať, ako zle sa im žije. Neslobodno ich kritizovať - to nie je politicky korektné. Mali by sme si z tejto tragédie zobrať ponaučenie. Nedúfam, že sa niečo zmení zo strany štátu voči asociálom. Humánne riešenie asi ani neexistuje. Ale asociáli aspoň budú vedieť, že sa môže nájsť niekto, kto si už povie dosť a zopakuje čin, ako sa stal v Bratislave. Napriek tomu, že tento skutok neschvaľujem, vidí sa mi ako logické vyústenie dlhodobo neriešeného problému. Zúfalému človeku ostáva robiť iba zúfale činy. A aby tomu tak nebolo, prestaňme sa tváriť, že sa nič nedeje a žiadny problém neexistuje.
Krvavý incident v bratislavskej Devínskej Novej Vsi sa skončil. Streľbu útočníka vo veku približne 50 rokov neprežilo sedem ľudí. Ďalších 15 ľudí pri incidente zranil, deviatich z nich previezli do nemocnice. Šesť obetí bolo z jednej rómskej rodiny, ktorú vraj útočník poznal. Rodina mala podľa TV Markíza v blízkom okolí ďalší konflikt, aj tam zasahovali kukláči. Ďalšiu, náhodnú obeť, našli policajti na balkóne. Išlo o 52-ročnú ženu.
Políciu zalarmoval telefonát, že sa v jednom z bytov ozvala streľba. Potom už nasledovala šialená streľba na ulici. Prichádzajúci policajti zahnali útočníka do defenzívy, ten pri ústupe pálil na všetko okolo.
Streľba zo dňa 30. Tragické udalosti v Devínskej Novej Vsi viedli k lepšiemu vyzbrojeniu policajtov, k zavedeniu pravidelných psychotestov pre legálnych držiteľov zbraní, ako aj k sprísneniu pravidiel týkajúcich sa držania zbraní, čím sa tisícky nelegálne držaných zbraní podarilo dostať pod kontrolu. Vzhľadom na túto tragédiu vyhlásila vláda SR 2. septembra 2010 štátny smútok v čase od 8.00 do 18.00 h. Vyšetrovanie devínskeho masakra ukončila polícia v roku 2011.
Slovenská verejnosť a hlavne občania bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves si 30. augusta pripomenú smutnú udalosť spred dvoch rokov. Osem obetí a 15 zranených bola bilancia masakru v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.
Smutná tragická udalosť zaujala slovenských filmárov a vznikol hraný dokument s názvom Devínsky masaker. Je detailnou rekonštrukciou udalostí týkajúcich sa vraždenia Ľubomíra Harmana, ktorého si zahral Pavel Vrabec.
Vyhlásenie k masakru z 30. augusta v byte na Ulici Pavla Horova v mestskej časti (MČ) Devínska Nová Ves prijalo dnes tamojšie miestne zastupiteľstvo. Odsúdilo v ňom všetky formy násilia, vyjadrilo sústrasť rodinám obetí a súcit s ranenými a poškodenými. "Priebeh a dôsledky udalostí z 30. 8. 2010 musia byť pre samosprávne orgány poučením pri zabezpečovaní podmienok pri ochrane životov, zdravia a majetku občanov," uvádza sa okrem iného vo vyhlásení.
Miestne zastupiteľstvo schválilo príspevok vo výške priemerných výdavkov na sociálny pohreb, t.j. 500 eur pre jednu obeť tragédie s trvalým pobytom na území MČ z fondu rezerv. Ďalej splnomocnilo starostu Vladimíra Mráza uvoľniť financie z tohto fondu na úhradu výdavkov na sanáciu poškodených bytov a nebytových priestorov po tragédii.
Na rokovaní zastupiteľstva o tragédii sa zúčastnili i bratislavský primátor a parlamentný poslanec Andrej Ďurkovský (KDH) a predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ-DS). Primátor prirovnal udalosti v Devínskej Novej Vsi k útoku na budovy Svetového obchodného centra v USA. "Tragédia šokovala asi nás všetkých a ako keby pomaly každá krajina mala svoj čierny bod. Obávam sa, že táto tragédia bude dlho rezonovať najmä v hlavnom meste, ako takýto bod u nás," konštatoval.
Na krátkom brífingu povedal, že treba riešiť, ako upozorniť obyvateľov mesta, v lokalitách so sídliskovým i vidieckym charakterom, na rôzne výnimočné udalosti. Frešo pred poslancami uviedol, že BSK podporí pozostalých sumou vo výške asi 300 eur pre každú obeť a zdôraznil, že treba hľadať spôsob podpory aj pre ranených. Poznamenal, že treba podporiť pocit bezpečia obyvateľov v MČ a "zvýšiť počet policajtov, aby sa ľudia cítili na ulici bezpečne".
Streľba na fínskych školách alebo v Devínskej Novej Vsi narúša premiérovo videnie sveta, že bezpečnostné riziko predstavujú len moslimovia. Český prezident Miloš Zeman sa pred pár rokmi snažil zhrnúť pôvod terorizmu do dvoch viet. „Netvrdím, že všetci moslimovia sú teroristi. Ich vyčíňanie sa od parížskych útokov líši len v tom, že nemalo hlbšie náboženské či politické pozadie.
Nižšie je uvedený zoznam ďalších strelieb, ktoré sa odohrali v Európe a ktoré sú podobné prípadu v Devínskej Novej Vsi:
- 26. apríla 2002: Na gymnáziu v nemeckom Erfurte postrieľal devätnásťročný bývalý žiak školy Robert Steinhäuser šestnásť ľudí a potom zabil seba.
- 7. novembra 2007: Osemnásťročný fínský študent Pekka-Eric Auvinen zastrelil na strednej škole v Tuusule osem ľudí a potom seba.
- 23. septembra 2008: Znovu vo Fínsku vraždil dvadsaťdvaročný študent Matti Juhani Saari.
- 11. marca 2009: Sedemnásťročný Nemec Tim Kretschmer postrieľal počas vyučovania vo svojej bývalej škole blízko Stuttgartu deväť žiakov a tri učiteľky.
- 2. júna 2010: Britský taxikár Derrick Bird jazdil autom po krajine v severozápadnom Anglicku a streľbou z brokovnice zabíjal náhodných ľudí. Zastrelil dvanásť osôb a jedenásť zranil.
- 9. septembra 2011: Dvadsaťštyriročný Tristan Van der Vlis zastrelil v obchodnom centre blízko Amsterdamu šesť ľudí a ďalších pätnásť zranil.
- 9. apríla 2013: Šesťdesiatročný Srb Ljubiša Bogdanović zastrelil blízko Belehradu trinásť ľudí.