Keď myslíme na veľkých mystikov a zázraky pôsobiacich svätcov, často myslíme na tých, ktorí žili pred storočiami. Ale zatiaľ čo sa na svätého Pia spomína ako na zázračného pracovníka, vo svojej dobe ho asi najviac poznali ako duchovného otca nespočetných duší.
Život pátra Pia
Páter Pio, kapucín, stigmatik, sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine. Pokrstili ho hneď na druhý deň, lebo bol veľmi slabý. Dali mu meno Francesco. Bol v poradí druhým synom Grazia Forgiona (+1946) a Márie Giuseppy Di Nunzio (+1929). Rodičia boli chudobní, jednoduchý ľudia. Boli analfabeti. Ich vieru "z počutia" živila horlivá modlitba. V takejto atmosfére chudoby a prostej nábožnosti vyrastal budúci františkán kapucín. Bol citlivým a jemným dieťaťom.
Po starostlivej príprave, v desiatom roku života, Francesco Forgione pristúpil k prvému svätému prijímaniu. Hlboko prežíval šťastie prameniace zo zjednotenia s Kristom. O dva roky prijal sviatosť birmovania. Cítil sa vtedy ako dospelý kresťan, ktorý sa díva na svet očami viery.
Pod vedením miestneho učiteľa Domenica Tizzaniho skončil Francesco trojročnú základnú školu. Učiteľova mienka o ňom, ktorú vyjadril pred matkou, bola nasledovná: "Musím ti úprimne povedať, že nebudeš mať z neho veľkú radosť. Je fyzicky slabý a na učenie nemá veľké vlohy. Je to obyčajný človek." A takýmto obyčajným, prostým, nenáročným človekom ostal do smrti.
Francesco vtedy otcovi do Ameriky okrem iného napísal: "Teraz som u nového učiteľa. Učenie mi ide čoraz lepšie, čo teší mňa a rovnako aj mamu." Za dva roky Francesco zvládol látku z troch tried gymnázia. Z týchto rokov si Francesca pamätajú ako slušného a dobre vychovaného chlapca.
Prečítajte si tiež: Svätá omša ako zbraň
Páčila sa mu jeho brada a hnedý hábit, dobre vystrihnutý a priliehavý. V rozhovore s bratom Kamilom počul okrem iného o živote zasvätenom Bohu, o potrebe odriekania, o vernosti Bohu a o pokání. Tento rozhovor mu utkvel hlboko v pamäti a silne zapôsobil na jeho ďalší život.
Jeho povolanie dozrievalo pred Oltárnou sviatosťou, kde sa často a ochotne zdržiaval a predkladal Kristovi všetky svoje záležitosti. Jeho rozhodnutie bolo krátke: "Chcem vstúpiť do rádu brata Kamila." Keď od provinciála kapucínov prišla negatívna odpoveď z dôvodu nedostatku miest, pokojne povedal: "Počkám!" Po zrelej úvahe sám napísal žiadosť o pokojne čakal na odpoveď. A vytúžená odpoveď prišla.
Dňa 6. januára 1903 sa Francesco po svätej omši rozlúčil s Pánom farárom, s matkou, so súrodencami, s príbuznými a so známymi. Rozlúčka bola ťažká, bolestná. Matka mu na záver povedala: "Povolal ťa svätý František, choď teda s jeho i mojim požehnaním."
Francesco Forgione vstúpil do noviciátu františkánskeho rádu kapucínov v neďalekom Morcone, ktorý si sám vyhliadol. Tam po rekolekciách odovzdal svetský odev a dostal rehoľné rúcho na znamenie pretrhnutia pút zo svetom. Dostal aj rehoľné meno: Pius z Pietrelciny. Od samého začiatku bral rehoľný život vážne.
Veľa ho to stálo, lebo bol fyzicky slabý. Jednako nešetril sily, len aby dosiahol ideál kapucínskeho života, ktorý ho fascinoval. V San Elia a Piasini v roku 1904 skončil brat Pio gymnázium a začal filozofické štúdiá; v teologickom štúdiu pokračoval v Montefuscu.
Prečítajte si tiež: Čo je airsoft?
Pietrelcina je staré miestečko, existujúce už v jedenástom storočí, ktroré má štyritisíc obyvateľov a leží na svahoch Apeninského pohoria v nadmorskej výške 351 metrov. Tam sa mu v priebehu dvoch mesiacov pomaly vracali sily. Stretol sa vtedy aj s otcom, ktorý sa vrátil z Ameriky.
Večné sľuby brat Pio zložil v roku 1907, keď sa stal plnoprávnym rehoľníkom kapucínom. Počas štúdií sa mu viackrát vrátila choroba, ktorá pre lekárov bola záhadou. Vyznačovala sa vysokou teplotou a celkovým oslabením.
Konečne 10. augusta 1910 sa brat Pio prijatím kňazskej vysviacky stal pátrom Piom. Vysvetený bol v katedrále v Benevente v prítomnosti matky, príbuzných a známych. Otec bol v tom čase preč, tentoraz v Južnej Amerike. Primičnú svätú omšu v rodnej farnosti slúžil 14. augusta.
Pre podlomené zdravie páter Pio v rokoch 1911 - 1916 žil v Pietrelcine. Medzi rokmi 1915 a 1918, teda počas prvej svetovej vojny, opakovane ho povolávali do armády a zakaždým ho prepustili, lebo zdravotný stav mu neumožňoval vykonávať vojenskú službu.
V roku 1916 rehoľní predstavení preložili pátra Pia do kláštora v San Giovanni Rotondo. Plnil tam úlohu duchovného vodcu chlapcov, ktorí sa pripravovali na rehoľný život. Voči chovancom bol mierny a bezprostredný. Rád s nimi vtipkoval a zabával ich.
Prečítajte si tiež: Airsoftové akcie, ktoré musíte zažiť
Keď 20. septembra 1918 páter Pio kľačal pred krížom, dostal stigmy čiže päť Kristových rán. Správa o tejto udalosti sa rozniesla rýchlosťou blesku. Zároveň sa šíril chýr o hlbokom náboženskom živote pátra Pia a o nezvyčajných javoch, ktoré sa spájajú s jeho osobou.
Pretože prichádzali početné zástupy veriacich, pomáhali mu aj iní rehoľní kňazi. Rástol počet pristupujúcich k svätému prijímaniu. V tom čase páter Pio začal stavať nemocnicu. S pomocou niektorých lekárov starý kláštor klarisiek prestavali na nemocnicu, ktorú zasvätili svätému Františkovi.
Nemocnica, ktorú otvorili v roku 1925, bola malá, ale pre potreby malého mestečka San Giovanni Rotondo a pre jeho okolie vystačila. Laici, ktorým toto dielo zverili, sa však svojich povinností dobre nezhostili. Nemocnica začala upadať. Skvelá iniciatíva pátra Pia bola premárnená.
Aby sa predišlo nezdravému rozruchu okolo osoby pátra Pia a jeho činnosti, Posvätné ofícium v roku 1923 uvalilo naňho isté obmedzenia. Navzdory týmto opatreniam nadšenie okolo pátra Pia vzrástalo. Ľud mal obavy, aby ho zo San Giovanni Rotondo nepreložili do iného kláštora.
V dôsledku toho v roku 1931 Posvätné ofícium pozbavilo pátra Pia všetkých kňazských funkcií s výnimkou možnosti slúžiť svätú omšu v domácej kaplnke bez účasti kohokoľvek. Teraz mal veľa času na modlitbu a čítanie. Takto sa pripravoval na veľké úlohy, ktoré pred ním stáli.
Po precíznom preskúmaní celej záležitosti boli reštrikcie odvolané dňa 15. júla 1933. Páter Pio zas začal slúžiť sväté omše v kostole za účasti veriacich a spovedať v spovednici, ktorá sa mu stala akoby druhým domovom.
V roku 1940 páter pio inicioval výstavbu nemocnice, ktorá by bola miestom úľavy pre trpiacich. Sám veľmi trpel, preto väčšmi vnímal utrpenie druhých. Keď postavili malú nemocnicu, skrsla v nich myšlienka rozšíriť ju, aby v nej väčší počet trpiacich mohol nájsť úľavu a odbornú lekársku starostlivosť. A tak v roku 1956 bola otvorená moderná nemocnica na svetovej úrovni. Páter Pio ju nazval Domovom na úľavu v utrpení.
Začal povzbudzovať veriacich k modlitbám a sám tieto modlitby viedol. Takto v roku 1950 v San Giovanni Rottondo vznikli modlitbové skupiny na princípe úplnej dobrovoľnosti. Raz mesačne sa tieto skupiny schádzali modliť sa pod vedením kňaza.
V roku 1968 Apoštolská stolica uznala modlitbové skupiny za náboženské zoskupenia a schválila ich.
Dňa 22.septembra 1968 páter Pio odslúžil poslednú svätú omšu v živote, a to pre zástupcov modlitebných skupín, ktorí sa zhromaždili v San Giovanni rotondo pri príležitosti päťdesiateho výročia stigmatizácie svojho zakladateľa. Nasledujúceho dňa o pol tretej Pán pátra Pia povolal k sebe.
Svätý Páter Pio patrí k najväčším svätcom posledných storočí. Jeho život je spätý so zázračnými „zásahmi nebies“. Desaťročia nosil stigmy, vedel čítať v srdciach ľudí, bilokoval, zažíval stretnutia so zlým pred blízkym obrátením človeka, jeho telo po smrti zostalo zachované.
Francesco Forgione sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v južnom Taliansku. Bol štvrtým zo šiestich detí otca Orazia a matky Giuseppe. V roku 1902 ako 16-ročný vstúpil ku kapucínom. Jeho rehoľné meno bolo Pio, čo znamená „zbožný“ - Od detstva bol chorľavý, no napiek chatrnému zdraviu sa mu podarilo dokončiť štúdium a v roku 1910 prijať kňazskú vysviacku.
Po verejnom pohrebe, ktorý prilákal vyše 100 000 smútiacich, bolo jeho telo pochované v krypta kostola Panny Márie Milosti.
Zázraky a nadprirodzené javy
Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy - rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Nejaký čas pred smrťou r. 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená.
Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu.
Intenzita týchto javov sa začala stupňovať po ukončení noviciátu, zložením sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. Po tom, ako Páter Pio v roku 1918 prijal stigmy, bol často podrobovaný zdĺhavým lekárskym kontrolám. Vatikán poslal do mestečka San Giovanni Rotondo pozorovateľov a vyšetrovateľov. Vedci boli veľmi opatrní a cirkevní predstavitelia skeptickí.
Fenomén stigiem sa u sv. Pátra Pia prejavoval v niekoľkých etapách už od roku 1910. Po definitívnej stigmatizácii, ktorá sa podľa rozprávania spolubratov odohrala na chóre kostola po jednej z bohoslužieb, sa páter s veľkou námahou vrátil do svojej cely, kde sa usiloval zastaviť krvácanie. Prišli prví novinári, došlo k prvým obráteniam a prvým zázrakom.
Jedným zo skúmajúcich lekárov bol i Giorgio Festa, ktorý publikoval o tomto fenoméne knihu s názvom Tajomstvá vedy a svetlá viery, a ktorý vo svojom posudku o stigmách pátra píše: „Rany, nech už vznikli akýmkoľvek spôsobom, by sa museli z prirodzeného hľadiska vyvíjať smerom k zaceleniu alebo k zápalu.“ Doktor Festa bol zároveň posledným lekárom, ktorý vedecky skúmal stigmy sv. Pátra Pia.
Veľký údiv vzbudzovala pátrova schopnosť „čítať myšlienky“. Poznal dušu človeka, ktorý k nemu prichádzal. Potvrdili to mnohí ľudia, ktorí sa s ním stretli. Takúto schopnosť nachádzame iba u mystikov. Označuje sa termínom „kardiognózia“, čo znamená poznanie srdca v mystickom zmysle, alebo aj ako „rozlišovanie duchov“. Je to schopnosť najvyššej duchovnej hodnoty, ktorú môže dať iba Boh.
Jedným z mnohých dokázateľných, ale nevysvetliteľných uzdravení, je prípad nevidiaceho dievčaťa, ktoré sa narodilo bez zreničiek. Ako dieťa vycestovali spolu so starou mamou za pátrom do San Giovanni Rotondo. Dievča napriek svojmu hendikepu po požehnaní pátrom začalo postupne vidieť. Dokonca svojho života videla bez zreničiek, naučila sa čítať, písať a viedla normálny život. Z lekárskeho a fyziologického hľadiska to nebolo možné.
Svätému Pátrovi Piovi bolo vlastné oboje: miloval Cirkev so všetkými jej problémami a trápeniami, hriechmi jej synov.
Páter Pio spovedal denne približne dvanásť hodín. Tisícky ľudí mu chceli vyznať svoje hriechy. Mal dar nájsť v človeku bod obrátenia, od ktorého sa mohol odpichnúť a zmeniť. Ako spovedník vedel z kajúcnika „vytiahnuť“ aj hriech nevypovedaný - zabudnutý či vedome zamlčaný.
5 bodov, ktorým svätý Páter Pio veril a ktoré by mali praktizovať všetci katolíci
- Spoveď je očistenie duše. Mali by ste ísť aspoň raz týždenne. Nechcem, aby sa duše zdržiavali spovede dlhšie ako týždeň.
- Je to pravda, že nie sme hodní takého daru ako je prijať Ježiša. Považovať sa za nehodného je však normálne. Ale pristúpiť k Najsvätejšej sviatosti v stave smrteľného hriechu je veľmi vážne. Všetci sme nehodní, ale je to On, kto nás pozýva. Je to On, kto si to želá.
- Niekto kedysi povedal Pátrovi Piovi, že si myslí, že kontrola svedomia každý večer je zbytočná, pretože ľudia poznajú hriechy, ktorých sa dopúšťajú. Na to Páter Pio odpovedal: „To je veľká pravda. Ale každý skúsený obchodník na tomto svete nielenže celý deň sleduje, či pri každom predaji zarobil alebo stratil zisk, ale večer si robí denné účtovníctvo, aby určil, čo má robiť zajtra.
- Mám zimomriavky, keď premýšľam o škodách, ktoré boli spôsobené dušiam, keď nečítali sväté písmo.
- Ak sa nedokážeš dobre modliť, neprestávaj konať svoju povinnosť. Ak ťa veľa vecí rozptyľuje, nenechaj sa odradiť. Rozhodni sa, ako dlho sa chceš modliť a nehýb sa z miesta, kým modlitbu nedokončíš. Prečo by si sa mal obávať, že sa nedokážeš modliť tak ako by si chcel? Modlitba je spôsob ako sa dostať k Bohu, samotná modlitba nie je cieľom. modlitba sa zameriava na lásku k Bohu a k blížnemu. Milujte Boha z celej svojej duše, milujte blížneho ako seba samého.
Ďalšie duchovné rady a myšlienky pátra Pia
- Páter Pio nádherne pochopil význam svätej omše, preto ju označil miestami až za hrôzostrašné či desivé tajomstvo. Pravdepodobne z tohto dôvodu svätá omša s ním trvala aj tri hodiny.
- Na obvinenia, že túto sviatosť slávil príliš dlho, odpovedal: „Pán vie, že chcem sláviť svätú omšu tak, ako to robia iní, ale nemôžem to robiť vždy. Sú chvíle, keď sa nemôžem pohnúť vpred.
- Ten, ktorý veril, že „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“, zakúšal - každý deň živú Božiu prítomnosť v Eucharistii, ktorú slávi.
- Na stretnutie s Kristom v Eucharistii sa pripravoval od druhej po polnoci. Dve hodiny sa modlil v cele kláštora, modlil sa ruženec a potom hodinu meditoval o Kristovej obete.
- Vychádzajúc zo sakristie kráčal veľmi pomaly a s veľkými ťažkosťami smerom k presbytériu, akoby sa zohýbal pod určitou váhou, ponorený hlboko v myšlienkach, takmer neprítomný.
- Jeho tvár niesla stopy nevysloviteľnej bolesti, z očí mu tiekli slzy, pery sa mu chveli, akoby sa pohybovali v dôvernom rozhovore s Kristom skutočne prítomným na oltári.
- Páter Pio bol bledý, spotený a chvel sa. Z rán v rukách vytekala krv. Stigmatik sa to snažil skryť pod dlhými rukávmi alby, ale celý kostol naplnila neobvyklá vôňa, ktorú vydávali stigmy.
- Páter Pio slúžil sväté omše v latinčine, a to aj po Druhom vatikánskom koncile, keď sa do liturgie zavádzali národné jazyky. Dostal na tento účel osobitné povolenie.
- Svätec mal od detstva veľmi dobrý vzťah so svojím anjelom strážnym. A on ich aj povzbudzoval: „Ak ma potrebujete, pošlite svojho anjela strážneho.“ Páter Pio potom týchto ľudí informoval, aké správy mu ich anjeli doniesli.
- Pátrova rada o tom, ako sa máme správať k svojmu anjelovi strážnemu, znie: „Často si pripomínaj jeho prítomnosť, ďakuj mu, prinášaj mu modlitby a udržiavaj s ním dobré vzťahy.
List od sv. Pátra Pia Annite Rodoteovej
Pietrelcina, 25.
Píšem ti z dvoch dôvodov: odpovedám ti na ďalšie otázky z tvojho posledného listu a skrze Ježiša ti želám všetko najlepšie k meninám od toho, ktorý je plný všetkých slávnych nebeských milostí. Ó, kiežby Ježiš vypočul všetky moje modlitby za teba, alebo ešte lepšie, kiežby moje modlitby boli hodny toho, aby ich Ježiš vypočul!
Vstupuj do chrámu v tichosti a s veľkým rešpektom, považuj sa za nehodnú predstúpiť pred Pánov Majestát. Okrem iných zbožností si pamätaj, že naša duša je Božím chrámom a ty si musíš zachovať čistotu a nepoškvrnenosť pred Bohom a jeho anjelmi. Červenajme sa, že mnohokrát sme sa otvorili diablovi a jeho prívržencom a neboli sme schopní udržať si svoje srdcia a telá čisté.
Akonáhle vstúpiš pred Boha v Najsvätejšej Sviatosti, zbožne si pokľakni. A keď si nájdeš svoje miesto, pokľakni, vzdaj sa svojej prítomnosti a odovzdaj sa Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. Zver mu všetky svoje potreby a spoj ich s potrebami ostatných.
Keď vypomáhaš pri svätej omši alebo si v posvätných službách, ostaň veľmi pokojná, keď stojíš, kľačíš a sedíš, a vykonávaj všetky náboženské úkony s tou najväčšou oddanosťou. Buď skromná v pohľadoch, neotáčaj hlavou sem a tam, aby si zistila, kto vchádza a odchádza. Z úcty k tomuto svätému miestu sa zdrž smiechu a tiež z úcty k tým, ktorí sú v tvojom okolí. Ak sa modlíš s ostatnými, vyslovuj slová modlitby zreteľne, dodržiavaj správne prestávky a nikdy sa neponáhľaj.
Keď odchádzaš z chrámu, mala by si byť pokojná. Akonáhle budeš už mimo chrámu, buď ako nasledovník Nazaretského.
Nadovšetko ostaň vo všetkom mimoriadne skromná, pretože to je cnosť, ktorá viac než ktorákoľvek iná odhaľuje sklony srdca. Nič nezobrazuje objekt vernejšie alebo jasnejšie ako zrkadlo. A rovnako nič lepšie nezobrazuje dobré alebo zlé vlastnosti duše než väčšie alebo menšie ovládanie tvojho zovňajška … keď sa človek javí viac či menej skromný. Musíš byť skromná v reči, skromná v smiechu, skromná v držaní tela, skromná pri chôdzi. Preto buď pokorná v srdci, obozretná v slovách a rozhodnutiach.
Vždy šetri slovami, vytrvaj v čítaní, pozoruj sa vo svojej práci a zostaň pokorná v rozhovoroch. Nenechaj sa nikým znechutiť, ale buď dobrotivá ku všetkým a úctivá voči svojim starším. Nech je akýkoľvek zlovestný pohľad ďaleko od teba, nech z tvojich pier neodíde trúfalé slovo. Nikdy nerob nijaké nezmyselné alebo svojvoľné konanie. Stručne povedané, nech je celý tvoj vonkajšok živým obrazom pokoja v tvojej duši.
Vždy maj pred očami ako príklad skromnosť Božského Majstra - toho Majstra, ktorý podľa slov sv. apoštola Pavla Korinťanom postavil miernosť na rovnakú úroveň s pokorou: “Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám.” (2Kor 10,1).
Snaž sa vidieť v jeho prítomnosti milovaný Majestát, vnímaj príjemnú autoritu v jeho spôsobe rozprávania, istú príjemnú dôstojnosť pri chôdzi, pri premýšľaní, rozprávaní, konverzáciách, určitú sladkú spokojnosť v tvári. Pokúsme sa napodobňovať také skromné a dôstojné správanie, pokiaľ je to možné.
Tu skončím, pretože už nemôžem pokračovať a prosím ťa, aby si na mňa nikdy nezabudla pred Ježišom, najmä v čase mojich extrémnych ťažkostí. Očakávam tú istú láskavosť od úžasnej Francesky, ktorej láskavo odovzdaj v mojom mene ubezpečenie o mojom veľkom záujme vidieť ju stále viac v božskej láske. Nestrachuj sa, ak momentálne nemôžeš odpovedať na môj list. Rozlúčam sa s tebou svätým bozkom Pána.
Tip na knihu
Moc každodennej svätej omše, 365 dní s Pátrom Piom, Páter Pio a očistec.
Organizácie spojené s pátrom Piom
SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z. Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze. Ako jediný v Európe vysielame v mesiacoch máj a október NonStop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo.
V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielame online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Denne vysielame modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie.