Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti.
Začiatky a vývoj biatlonu
Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767. Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport. Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM).
O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety.
Vývoj biatlonu v skratke:
- 1948: Založenie Union Internationale de Pentathlon Moderne (UIPM) - Medzinárodná Únia moderného päťboju
- 1953: Biatlon sa stáva športom pod záštitou UIPM
- 1954: Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prijíma biatlon ako zimný olympijský šport
- 1956: Schválenie pravidiel pre biatlonové preteky; UIPM uznáva Moderný päťboj a Federáciu biatlonu každého členského štátu
- 1958: Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone, Saalfelden - Rakúsko (iba muži)
- 1960: Vytrvalostné preteky mužov na 20 km na zimných olympijských hrách (ZOH) v Squaw Valley v USA
- 1962: Biatlonový kongres v Hämeenlinna vo Fínsko
- 1964: Prvé školenie medzinárodných rozhodcov vo švédskom Storlien
- 1965: Schválené pravidlá pre štafetové súťaže
- 1966: Štafetové preteky na Majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch-Partenkirchene
- 1967: Prvé Majstrovstvá sveta juniorov v biatlone v meste Altenberg (Nemecko) - vytrvalostné preteky a štafetové preteky
- 1968: Štafetové preteky na ZOH v Grenoble (Francúzsko); do názvu UIPM bol doplnené B na UIPMB - Union Internationale de Pentathlon Moderne et Biathlon (Medzinárodná únia moderného päťboju a biatlonu)
- 1974: Rýchlostné preteky v programe Majstrovstiev sveta v Minsku (Sovietsky zväz)
- 1977: Posledné Majstrovstvá sveta s veľkokalibrovou zbraňou co Vingrom - Lillehamer (Nórsko)
- 1978: Od januára sa začali používať malokalibrové zbrane (0,22 palcový kaliber); v rakúskom Hochfilzene boli použité mechanické terče
- 1980: Rýchlostné preteky na ZOH Lake Placid (USA)
- 1981: Prvé preteky žien v rámci medzinárodných pretekov v Jáchymove
- 1982: Biatlon začlenený do hier FISU v bulharskom Borovci
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone - vytrvalostné, rýchlostné preteky a štafety v Chamonix (Francúzsko)
- 1987: Muži a ženy pretekajú spoločne vo svetovom pohári
- 1988: MOV sa rozhodol zaradiť biatlonové súťaže žien do programu ZOH 1992 v Albertville (Francúzsko)
- 1989: Juniori a juniorky pretekajú na prvých samostatných majstrovstvách sveta juniorov vo Voss (Nórsko); spoločné Majstrovstvá sveta mužov a žien v rakúskom Feistritzi, do programu zaradené preteky družstiev, použité elektronické terče
- 1992: Ženy sa zúčastňujú ZOH v Albertville (Francúzsko); rozhodnutie o odchode biatlonu z UIPMB
- 1993: Na mimoriadnom Kongrese UIPMB v Londýne (Veľká Británia) bola založená International Biathlon Union (IBU) - Medzinárodná únia biatlonu
- 1994: Uskutočnil sa prvý riadny Kongres IBU v Salzburgu (Rakúsko); prvé Majstrovstvá Európy v biatlone v Kontiolahti (Fínsko)
- 1996: Prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v rakúskom Hochfilzene
- 1997: Stíhacie preteky boli zaradené do svetového pohára a Majstrovstiev sveta v Osrblí (Slovensko); Medzinárodné majstrovstvá veteránov v Kontiolahti (Fínsko); počas finále Svetového pohára v ruskom Novosibirsku sa uskutočnili preteky s hromadným štartom
- 1998: IBU sa oddeľuje od UIPMB v Salzburgu (Rakúsko); uznanie IBU ako medzinárodnej federácie zo strany MOV; preteky z hromadným štartom sa stávajú oficiálnou disciplínou
- 1999: Stíhacie preteky boli prijaté do olympijského programu; preteky družstiev boli vyradené z programu majstrovstiev sveta; preteky s hromadným štartom boli zaradené do programu majstrovstiev sveta
- 2000: Kongres IBU rozhodol, že každoročne sa budú konať majstrovstvá sveta dorastu spolu s Majstrovstvami sveta juniorov
- 2002: Stíhacie preteky v programe ZOH v Salt Lake City (USA); preteky s hromadným štartom sú zaradené do programu ZOH Turín 2006
- 2005: V ruskom Chanti-Mansijsku sa uskutočnili prvé majstrovstvá sveta miešaných štafiet
- 2006: Preteky s hromadným štartom sa uskutočnili na ZOH v Turíne (Taliansko); prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone na kolieskových lyžiach sa uskutočnili v Ufe (Rusko)
Biatlon na Slovensku
Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by sme ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom. V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti.
Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. miesto na MS vo švajčiarskom Egg am Etzel vo vytrvalostných pretekoch. Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Biatlon a Svetový pohár
Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov! Štafeta po dramatickom boji obsadila 4. miesto.
Na ZOH 2002 v Salt Lake City v USA sme na bodované miesta nedosiahli, ale umiestnenia Martiny Jašicovej ( 9.miesto vo vytrvalostných a 13. v rýchlostných pretekoch) a Sone Mihokovej (14. miesto vo vytrvalostných pretekoch) ako aj 5. miesto štafety žien potvrdzovali príslušnosť slovenského biatlonu k európskej špičke.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. V roku 2007 vznikol Fan klub biatlonu v Banskej Bystrici, ktorý úzko spolupracuje s Klubom biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica a pripravuje pre jeho mládežnícke kolektívy pretekárov v žiackych kategóriách. V roku 2009 pribudol do členskej základne Klub biatlonu Breza, ktorý sa venuje mladým pretekárom v žiackych kategóriách.
Prísľubom pre oživenie biatlonovej tradície na Spiši je klub biatlonu Cross Country Levoča, ktorý vznikol v roku 2012, ale jeho pretekári dávajú o sebe vedieť a stretávame sa s nimi na stupňoch víťazov. Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži. V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a Základne mládeže.
Prečítajte si tiež: Program Svetového Pohára v Biatlone
Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska.Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie.
Hlavný dôraz sa kladie na juniorské kategórie a hlavné seniorské kategórie, z ktorých vznikajú reprezentačné výbery na medzinárodné podujatia v rámci IBU. Celkove sa jednotlivých podujatí Slovenského pohára zúčastňuje okolo 150 až 200 pretekárov v zime aj v lete .
Pre zabezpečenie súťaží má zväz široký aktív rozhodcov s licenciami rozhodcov I., II., a III. triedy. Najlepší z rozhodcov sú navrhovaní na získanie licencie medzinárodného rozhodcu IBU. V súčasnosti má zväz vo svojich radoch 20 medzinárodných rozhodcov IBU s platnou licenciou.
Národné biatlonové centrum Osrblie
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone.
Prečítajte si tiež: Výsledky Svetového Rebríčka Biatlonu
Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu. Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti.
Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime. Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom. Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu. Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov - vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov - členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp.
Gabriela Soukalová v Sieni slávy IBU
Bývalá česká biatlonistka Gabriela Soukalová vstúpila ako prvá Češka do Siene slávy Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU). Trojnásobná olympijská medailistka zo ZOH v Soči sa pripojila k elitnej spoločnosti počas ceremoniálu v Novom Městě na Moravě. IBU otvorila Sieň slávy vlani a v súčasnosti má sedem členov. Spolu so Soukalovou sa pocty dočkala víťazka rekordných 42 pretekov Svetového pohára Magdalena Forsbergová zo Švédska. Ďalší nový člen je Francúz Raphael Poirée, osemnásobný majster sveta.
"Je mi cťou stáť tu vedľa ostatných biatlonových legiend. Musím sa priznať, že niečo také som tak skoro po ukončení kariéry nečakala. Som za to veľmi rada, pretože som pre zdravotné problémy nemohla ukončiť kariéru tak, ako som chcela. Je to veľké uzavretie mojej športovej kapitoly," uviedla 34-ročná Češka v dejisku prebiehajúcich MS v biatlone. Soukalová je so 17 triumfami v SP najúspešnejšou českou biatlonistkou v histórii. V sezóne 2015/16 ovládla ako druhá Češka v histórii celkové poradie."Som rada za všetky krásne momenty vo svojej kariére. Bolo to krásne stáť po pretekoch na stupňoch víťazov. Možno si teraz ešte viac vážim chyby, ktoré som urobila a nestála na pódiu.
Svetový pohár v biatlone 2025/2026
Koncom novembra 2025 odštartuje program už 49. sezóny Svetového pohára v biatlone. Najbližšia edícia Svetového pohára v biatlone má, rovnako ako tá vlaňajšia, deväť zastávok a opäť výhradne na území Európy. Začína 29. novembra vo švédskom Ostersunde a končí 22. marca 2026 v Holmenkollene.
Za vrchol sezóny môžeme smelo považovať XXV Zimné olympijské hry v Taliansku, na ktoré bude ladiť formu väčšina účastníkov Svetového pohára. Výsledky z olympiády sa však nezapočítavajú do hodnotenia SP; podobne to platí aj pri majstrovstvách sveta, ktoré sa však uskutočnia až v roku 2027 v Otepää.
Na body v individuálnych pretekoch dosiahne štyridsať najlepších pretekárov. Prvý berie, tak ako vlani, 90 bodov, druhý 75 bodov, od desiateho miesta (31 bodov) nižšie dostávajú biatlonisti vždy o jeden bod menej ako na predošlej priečke. Trochu rozdielne bodovanie je pri hromadných štartoch s tridsiatimi ľuďmi na štarte; od 22. po 30. priečku dostanú pretekári 18, 16, 14, 12, 10, 8, 6, 4 a nakoniec 2 body.
V predminulej sezóne sa upustilo od škrtania najhorších výsledkov, do hodnotenia sa zarátavali všetky preteky.
Slovensko bude môcť do pretekov SP nasadiť troch mužov a štyri ženy, čo je vzhľadom na rastúcu konkurenciu z juniorských radov výborná správa. Jedno z nich by určite malo patriť Paulíne Bátovskej-Fialkovej, ktorá sa po materskej perfektne ukázala na MS v letnom biatlone 2024 a vo vlaňajšom Svetovom pohári patrila k vôbec najrýchlejším bežkyniam. V celkovom hodnotení seriálu navyše obsadila výborné 28. miesto.
Minulú sezónu platilo, že v rámci individuálnych disciplín v pretekoch Svetového pohára v biatlone (a tiež na svetovom šampionáte) bolo finančne ohodnotených prvých 30 miest. Odmeny sa pohybovali od 200 po 15 000 eur vo Svetovom pohári a od 250 po 25 000 na majstrovstvách sveta.
V štafetách inkasuje finančné odmeny prvých osem tímov v cieli; v prípade štvorčlenných štafiet to boli odmeny od 2-tisíc do 26-tisíc eur, v prípade dvojíc od tisíc do 13-tisíc eur pre tím. Ďalšie financie sú vyčlenené aj za celkové umiestnenie v sezóne, v Nations Cupe i v rámci jednotlivých disciplín.
Výkonný výbor Medzinárodnej biatlonovej únie schválil pre túto sezónu hneď niekoľko zmien. Tou azda najvýraznejšou je nový systém štartovacích skupín s cieľom zatraktívniť preteky pre divákov pri televíznych prijímačoch; novinka sa zatiaľ týka novembrových a decembrových pretekov.
Nový systém štartových skupín:
TOP 15 biatlonistov poradia SP si už nebude môcť vybrať skupinu na štarte šprintu a vytrvalostných pretekov, ale dostanú štartové čísla 46 až 75. Podobne na tom budú pretekári na 16. až 30. mieste (štartové čísla 16 až 44.). Cieľom IBU je premiešať štartové pole a udržať divákov dlhšie v napätí, akým výsledkom daný pretek skončí.
Úprava bodovania:
V porovnaní s minulou sezónou IBU pridelila viac bodov za umiestnenie na treťom až deviatom mieste.
Vyššie prize money:
Celková dotácia Svetového pohára vzrástla o 7 % na aktuálnych takmer 9,4 m...
Významné miesta Svetového pohára v biatlone
Nemecko sa môže pochváliť hneď dvoma miestami, v ktorých sa koná Svetový pohár v biatlone. Po Oberhofe teda ešte na chvíľu ostaneme v najväčšej európskej ekonomike. Tým šťastným mestom je tento raz Ruhpolding. Bavorské mestečko má 6300 obyvateľov a leží 30 kilometrov od rakúskeho Salzburgu. No a keď pridáme ďalších 60, dostaneme sa až do Mníchova. Južne o mesta, ktoré vlastne tvoria viaceré osady čosi ako u nás lazy či kopanice, nájdeme takzvané Bavorské more. Je to jazero Chiemsee. To vzniklo ešte počas poslednej doby ľadovej asi pred 10-tisíc rokmi. V rokoch "posledných" ale vysychá. Ale späť k mestu. Prvá zmienka o ňom pochádza už z roku 1193. Ak nerátame biatlonový štadión, dominantou mesta je kostol svätého Georga pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, v ktorom nájdeme románsku madonu z 12. storočia. Jej autor, žiaľ, nie je známy. Zažiť miestni odporúčajú aj prechádzku po historickom centre, a to najmä v zime. Romantika vraj dýcha z každého kúta domu, z každého okna alebo dlaždice. Mesto tiež žije svojimi tradíciami. Nie je to len pojem, ale skutočne zvyky svojich predkov pestujú. Zaujímavý je miestny dialekt, ale aj krásne kroje, ktoré si každý vie predstaviť hlavne vďaka pivnému festivalu organizovanom v Bavorsku v októbri. Do tretice spomenieme pohostinnosť. Každý návštevník mesta je akoby jeho súčasťou. Stáva sa z neho priateľ a každý sa sem veľmi rád vracia. Aspoň tak to tvrdia domáci. Možno majú na to vplyv aj miestne kúpele. Ak však nie ste vyznávači kúpeľov, ale športu, Ruhpolding je to pravé miesto. Celá ekonomika je postavená na výnosoch z turistického ruchu a na peniazoch, ktoré tu utratia športoví fanúšikovia. A tí si majú z čoho vyberať. Okrem biatlonu tu má skvelé zázemie aj lyžovanie, horské bicykle, streľba či rybárstvo. Pochopiteľné sú aj mnohé turistické chodníky. Z lovu rýb je zaujímavé hlavne muškárenie. Ide o športový spôsob lovu, pri ktorom sa návnada - umelá muška nahadzuje pomocou muškárskej šnúry a prútu priamo miesta lovu.
Ruhpolding je ďalším významným športoviskom v Nemecku, kde sa sústredí viacero zimných športov. Areál je situovaný na juhu krajiny v bavorských Alpách, takmer na hranici s Rakúskom. Svetový pohár sem prvý raz zavítal v roku 1978 a postupne sa stal najnavštevovanejším miestom v histórii, odohralo sa tu až 32 kôl. V sezóne 1979 zavítala do Ruhpoldingu svetová špička na majstrovstvá sveta, areál bol dejiskom svetového šampionátu dovedna štyrikrát. Biatlonová aréna pred každým šampionátom prešla potrebnou modernizáciou. Tri razy sa tu odohrali aj juniorské majstrovstvá sveta. Hlavným znakom lyžiarskej trate je stúpanie Zirmberg, ktoré pretekári absolvujú z každej strany a ktoré vytvára jeden z najťažších profilov vo svetovom pohári. Jeho umiestnenie pred strelnicou môže rozhodovať preteky. Zirmberg je obľúbeným miestom fanúšikov, ktorí tu vytvárajú výbornú náladu. Svetový šampionát v roku 1979 úplne ovládli domáci jazdci, ktorí vyhrali obidve individuálne disciplíny a najrýchlejší boli aj v štafete. Na MS v roku 1985 boli najlepšie pripravení ruskí borci, z domácich mal najlepšiu formu Frank-Peter Roetsch, ktorý vybojoval jednu zlatú a dve strieborné medaily. Aj na ďalšom šampionáte v roku 1996 zažiarili ruskí biatlonisti, nemeckých priaznivcov potešily len štafety, kde ženy získali najcennejší kov a muži vybojovali strieborné medaily. Posledné MS v sezóne 2012 dopadli pre organizujúcu krajinu oveľa lepšie, Magdalena Neunerová získala dve zlaté medaily, tú druhú vybojovala v ženskej štafete. Nemeckým pretekárom sa na tejto trati darí aj vo svetovom poháru, pravidelne tu získavajú cenné kovy. Práve v tejto disciplíne dosiahli v Ruhpoldingu najlepší výsledok slovenské pretekárky, v rokoch 1999-2000 vybojovali v štafete štvrté a šieste miesto. Individuálne sa tu presadili hneď štyri Slovenky - Anna Murínová, Anastasia Kuzminová, Jana Gereková aj Paulína Fialková tu dokázali vybojovať umiestnenia v Top 6.
Záver sezóny SP v Holmenkollene a triumf Julie Simonovej
Francúzska biatlonistka Julia Simonová získala veľký krištáľový glóbus v sezóne 2022/2023. Celkový triumf vo Svetovom pohári jej zabezpečilo piate miesto v sobotnom šprinte, v ktorom sa z víťazstva tešila Denise Hermannová Wicková z Nemecka. Nemka si vďaka triumfu zabezpečila malý glóbus. Najlepšia zo Sloveniek Paulína Bátovská Fialková obsadila 52. priečku, čo je pre ňu najhorší výsledok v šprinte v sezóne. Okrem nej sa na štart postavila Ivona Fialková, ktorá skončila na 71. mieste, Zuzana Remeňová obsadila 92. priečku. Pôvodne mali ísť ženy v sobotu stíhacie preteky, no namiesto nich sa uskutočnil šprint, ktorý presunuli z piatka. Preteky museli preložiť pre nepriaznivé počasie.