Bravčový bôčik z Maďarska, pliecko z Nemecka, stejk z mladého býčka z Česka, ale aj USA či dokonca z Austrálie. Objaviť čerstvé slovenské bravčové či hovädzie mäso v predvianočnej ponuke niektorých obchodných reťazcov pripomína hľadanie ihly v kope sena.
Pri všetkej tejto biede je však slovenský mäsospracujúci priemysel najsilnejším odvetvím slovenského potravinárstva. Medzi spracovateľmi mäsa nevládne ružová nálada. Mäso v postcovidovom období zdraželo a ľudia začali obmedzovať jeho spotrebu. Hľadajú lacnejšie druhy mäsa, čo v roku 2024 viedlo k tomu, že po prvý raz v histórii Slováci skonzumovali viac hydinového mäsa (36 kilogramov priemerne ročne na obyvateľa) ako bravčového (32 kilogramov), ktoré bolo tradične najviac konzumovaným.
Slovensko bolo ešte na prelome storočí sebestačné v produkcii mäsa, ale posledné dve dekády to už neplatí. Mäsiari sa nedokážu oprieť o ošípané a dobytok z domácich fariem a dovážajú buď bravčové polovice či hovädzie štvrte zo zahraničia ako aj jatočné zvieratá. Paradoxne, slovenské ošípané, býčky či jalovice smerujú na vývoz.
Výsledkom tohto protismerného pohybu, keď sa bravčové mäso vozí na Slovensko aj z dvojtisíckilometrovej vzdialenosti, je nielen zvýšená uhlíková stopa, ale záporné saldo v obchode s agrokomoditami. Je to povážlivo nepriaznivá bilancia, ktorá hovorí o tom, že si už roky nevieme rady s tým, čo by malo byť samozrejmé, teda spracovať zvieratá doma, zamestnať na bitúnkoch a v mäsokombinátoch vlastných ľudí a vytvoriť pridanú hodnotu na Slovensku.
Namiesto toho von idú zvieratá v koži a naspäť mäso či výrobky. Nejde len o krikľavo z radu vystupujúce austrálske či americké stejky, ale o celú plejádu mäsovýrobkov napríklad z Česka. Mäsiari združení v Slovenskom zväze spracovateľov mäsa (SZSM) neskrývali na nedávnom valnom zhromaždení nespokojnosť. Dožadovali sa väčšej ústretovosti od štátu, ktorá by sa mala premietnuť ako v podporách, tak v citlivejšej daňovo-odvodovej politike.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Situácia naozaj nie je dobrá. Podiel mäsa a mäsových výrobkov vyrobených na Slovensku klesá. Potvrdil to aj tohtoročný prieskum Potravinárskej komory Slovenska, keď sa ich zastúpenie na pultoch znížilo zo 49 na 48 percent.
Ako však splniť túto požiadavku, keď v roku 2024 sa takmer 60 percent ošípaných v živom, alebo ako mäsiari hovoria, v koži, vyviezlo na zahraničné bitúnky. V dôsledku exportného úniku suroviny slovenské bitúnky nie sú naplno využité, čo platí aj pri hovädzom dobytku.
K zmene nakrátko došlo len tohto roku počas útoku slintačky a krívačky (SLAK) na slovenské chovy dobytka a ošípaných. Medzi marcom a júnom 2025 slovenské bitúnky odrazu nemali núdzu o ošípané, ich prílev sa aj v dôsledku priaznivejšej (nižšej) ceny zvýšil o 26 percent a dovoz poklesol o viac ako 500 percent! Bola to extrémna situácia, na farmách prerastali ošípané a bitúnky čelili mimoriadnej ponuke zvierat.
Kde je teda pes zakopaný?
Mäsiari aj chovatelia ošípaných sú síce na jednej lodi, ale dôležitý je hospodársky výsledok, jedným aj druhým ide o prosperitu, inak chov a spracovanie zvierat nedáva zmysel. Základným kritériom je nielen prežiť, ale aj zarobiť si na ďalší rozvoj. To akcentuje Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. „Nechceme predávať jatočné ošípané preč, nech tu zostanú všetky, ale nemôžu tu zostať za cenu, ktorá privedie farmy do červených čísel.
Nevoľný upozorní na obrovskú premenlivosť trhu s bravčovým mäsom. V jednom z reťazcov ponúkli pred Vianocami bravčové karé bez kosti po tri eurá. Za takú sumu nikto na Slovensku nevie ošípanú so žiadanou partiou karé mäsa vychovať. Za lákavou zľavou sú globálne cenové pohyby na svetovom trhu s bravčovinou. Jeden z najväčších producentov bravčoviny na svete, Španielsko s ročnou výrobou 2 milióny ton, prišiel v dôsledku colných vojen o čínske trhy, a teraz mäso vrhá do Európy. To úplne zmenilo európsky trh, ceny padli európskym aj slovenským chovateľom ošípaných pod výrobné náklady.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Striedanie konjunktúr s hospodárskym úpadkom je bežné a v kríze sa ukazuje, aké podnikateľské podmienky vie chovateľom a spracovateľom mäsa vytvoriť daný národný štát. O podmienkach, v akých hospodária mäsospracujúce podniky, sa hovorilo na valnom zhromaždení mäsiarov najviac. Od štátu a rezortu sa dožadovali, aby potravinárskemu a mäsovému priemyslu venovali väčšiu pozornosť. Tento zámer podporil aj štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Vladimír Vnuk: „Potravinárstvo je prioritou, chceme, aby sa pridaná hodnota tvorila na Slovensku a nie v zahraničí,“ uviedol.
Vnuk informoval, že sú pripravené rôzne schémy štátnej pomoci. Jednou z nich je marketingová, podporujúca odbyt slovenských výrobkov, a druhá investičná.
Dobiehajúce i rodiace sa nové programovacie obdobie našlo Slovensko s množstvom problémov, ktoré sa ťahajú vlastne od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004. Bratislava a jej vyjednávačské tímy vtedy nevybojovali pre poľnohospodárstvo ani potravinárstvo také rozvojové podmienky ako napríklad Poľsko. S odstupom času sa hovorí o tom, že agropotravinárstvo bolo položené na oltár vstupu do EÚ a krajina sa s tým vyrovnáva dodnes.
Vladimír Vnuk povedal, že Slovensko sa usiluje, aby v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej a potravinárskej politiky sa venovala patričná pozornosť práve potravinárstvu. Lenže potravinárske odvetvie, ktoré u nás upadlo a potrebujeme ho podporiť, je v rámci EÚ dnes výkonnejšie ako automobilový priemysel riešiaci dilemu elektromobility a spaľovacích motorov. V konečnom dôsledku pôjde o to, koľko zdrojov dostane Slovensko pre agropotravinárstvo a ako sa rozdelia.
Potravinári aj mäsiari pripomenuli narastajúci investičný dlh, ktorý už presiahol jednu miliardu eur. Zbaviť sa ho znamená cielene investovať do rozvoja potravinárstva. Pri doterajšom financovaní agropotravinárstva sa podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska Daniela Poturnaya nebral ohľad na skutočné potreby potravinárov. Z celkového balíka eurozdrojov tvorili investície do potravinárstva len 1,5 percenta.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
No aj pri rozdeľovaní zdrojov vnútri sektora spracovania mäsa vládne nespokojnosť. Kto je slovenský mäsiar? To je široký pojem, sú to aj klasické veľkovýrobné podniky, ale aj malé remeselné mäsiarstva len s piatimi zamestnancami.
Je nad slnko jasné, že financovanie potravinárstva a mäsospracúvajúceho priemyslu treba podporiť a že si treba zvážiť, ako povedal Milan Majtán zo Svamanu Myjava, kde vložené zdroje prinesú väčší efekt, či v malých alebo zabehnutých podnikoch. Miroslav Matvija z Mecomu Humenné žiadal podporiť automatizáciu výrobných procesov. Ak do nej mäsiarske podniky nezainvestujú, do päť rokov nebudú podľa neho slovenské výrobky konkurovať európskej konkurencii.
Slovenský mäsový priemysel je v zložitej situácii. Otázka v krátkom čase naozaj bude stáť buď - alebo. Do hry opäť môže nečakane vstúpiť nevyspytateľný nákazový hráč - africký mor ošípaných obkľučuje juhozápad Slovenska vrátane Žitného ostrova, kde sa chová 400-tisíc ošípaných!
Naozaj sa hrá o veľa a až teraz si možno uvedomujeme, čo všetko sa v slovenskej agrárnej politike za posledných 35 rokov podcenilo.