Súčasné obdobie je charakterizované uponáhľaným, často až psychickým stresovým spôsobom života. Človek je odtrhnutý od prírody, psychicky unavený a obmedzovaný v prirodzených pohybových činnostiach. V protiklade k práci, ktorá zaťažuje nervový systém a zvyšuje psychickú únavu vystupujú do popredia športové aktivity, ako prostriedok regenerácie a aktívneho odpočinku.
Z hľadiska podávaných výkonov, sa šport rozdeľuje na vrcholový (aktívny) a rekreačný (pasívny). Pre rekreačných športovcov je šport stále považovaný za určitý druh duševného odpočinku a rehabilitácie. Výkonnostný športovci využívajú šport na dosiahnutie svojich cieľov. Hlavným cieľom dosahovanie stále lepších výkonov, na ktoré už dávno nestačí len talent.
V súčasnosti sa na zvyšovanie vrcholových výkonov opiera šport o rozsiahle vedecké poznatky a najlepšie technické prostriedky. Športový tréning sa preto zameriava na teoretické poznatky, ktorými sa idealizuje pohyb športovca, alebo športového náradia tak, aby v konečnom dôsledku s najmenším zaťažením dosiahol čo najväčší výkon.
Charakteristika tenisu
Tenis je šport jednostranne zaťažujúci, pravák hrá pravou rukou, ľavák ľavou. Tenis obsahuje veľa rôznych druhov pohybu, ktoré vyjadrujú ako trafiť a zahrať loptu. Každý z pohybov má svoj názov a miesto na dvorci, z ktorého a z akej pozície sa hrá. Náradím je tenisová raketa a lopta. Tenisová raketa sa drží v ruke s ktorou sa vykonáva pohyb proti letiacej lopte tak, aby lopta padla do poľa súpera.
Pole súpera má obdĺžnikový charakter, ktorý je rozdelený na tri polia. Také isté je zrkadlové pre druhého hráča. Strednom prechádza sieť, nad ktorou sa musí pohybovať lopta v neobmedzenej výške. Dopad lopty do poľa súpera by mal byť taký, aby ju súper nevrátil, poprípade aby ju vrátil čo najťažšie. Preto je veľmi dôležité optimálne vykonanie koordinačného pohybu tela s raketou proti loptičke na dosiahnutie tejto pohybovej úlohy.
Prečítajte si tiež: Ako sa líšia rozmery tenisového a padel kurtu?
Pohybová činnosť pri veľkom množstve meniacich sa situácií vyžaduje stále nové a nové riešenia, ktoré využívajú technické prostriedky na dosiahnutie tzv. ideálneho pohybu hráča a rakety. Množstvo pohybových i taktických úloh je časovo limitované. Ich primerané riešenie vyžaduje na jednej stane množstvo zautomatizovaných činností v oblasti technickej i taktickej, na druhej strane tvorivý prístup k riešeniu úloh, hľadanie stále nových, neočakávaných prístupov.
Medzi základné údery patria:
- Forhand
- Backhand
- Servis
- Volej
- Return
- Smeč
- Lob
Analýza využitia biomechaniky v tenise
V tenise sú najviac preskúmané zákonitosti letu loptičky a odrazu loptičky od povrchu. Menej pozornosti sa venovalo rozboru pohybových činností hráča v stretnutí. Najpodrobnejšie je rozanalyzované podanie a problematika držania rakety. Podrobnejší rozbor ďalších pohybových činností tenisu sa v našej literatúre nenachádza.
Sily ovplyvňujúce tenisový úder
V tenise majú najvýznamnejší podiel pri vytváraní úderov tieto sily:
- Frp - sila od rotačného pohybu paže s raketou, má najvýznamnejší podiel na vytváraní úderov zo základnej čiary a pri podaní. Ovplyvňujú ju predovšetkým svalové sily, ktoré sa podieľajú na vzniku a priebehu rotačného pohybu paže s raketou. Veľkosť tejto sily môže hráč ovplyvniť čo najväčším polomerom rotácie, docielením vhodnej dráhy rakety a čo najväčším zrýchlením zrazu.
- Frt - sila od rotačného pohybu trupu, ovplyvňujú ju svalové sily, ktoré sa podieľajú na vytváraní rotačného pohybu trupu. Hráč ju môže ovplyvniť čo najlepšou koordináciou a synchronizáciou pohybu s predchádzajúcou silou.
- Fpt - sila od postupného pohybu tela vpred, sa docieľuje vhodným prenášaním hmotnosti pri údere.
- Fpre - sila od pružných vlastností lopty, jej veľkosť je ovplyvnená kvalitou lopty.
- Fpe - sila od priletujúcej lopty závisí od hybnosti letiacej lopty a hráč ju môže ovplyvniť výberom miesta zrazu lopty a rakety.
Pre ilustráciu udávam tabuľku veľkosti nárazových síl:
Prečítajte si tiež: Recenzie ubytovania Ružomberok
| Tenisový úder | Hodnota strednej nárazovej sily (Fs) |
|---|---|
| Forhend | [Hodnota] |
| Bekhend | [Hodnota] |
| Servis | [Hodnota] |
Spoločné znaky tenisových úderov
Pri rôznych druhoch tenisových úderov sú mnohé rozdiely medzi pohybovými činnosťami hráča. Menia sa podmienky, pri ktorých sa úder vykonával, čo ovplyvňuje zmenu pohybových štruktúr hráča. Všetky tenisové údery sú z hľadiska fázovej štruktúry pohybu acyklickými pohybovými činnosťami.
Pri úderovej činnosti rozlišujeme tri fázy pohybu, z ktorých každá má svoje biomechanické charakteristiky:
- Prípravná fáza pohybu
- Úderová fáza pohybu
- Záverečná fáza pohybu
Prípravnú fázu pohybu charakterizuje vytváranie podmienok na vykonanie hlavnej časti pohybu. Ide predovšetkým o náprahový pohyb paže s raketou, ktorý je v opačnom smere ako bude prebiehať hlavný pohyb.
Úderovú fázu charakterizuje vykonanie hlavného pohybu, ktorý vrcholí zrazom lopty a rakety v tzv. uzlovom bode. Pohyb charakterizuje prechod z maximálneho svalového úsilia do uvoľnenia. Z hľadiska určenia optimálneho pohybu je potrebné určiť hranice jednotlivých fáz. Začiatok úderovej fázy je, keď raketa začína vykonávať pohyb proti letiacej lopte. Vyvrcholením tejto fázy je zraz lopty a rakety a končí sa v momente, keď lopta s raketou už na seba nepôsobia.
Záverečná fáza úderu začína v momente, keď sa lopta oddelí od rakety. V tejto fáze sa pohybuje raketa v smere odletujúcej lopty a po dosiahnutí maximálneho bodu vykonáva spätný pohyb do východiskového postavenia.
Prečítajte si tiež: Medzinárodná kvalifikácia tenisových rozhodcov
Určenie síl a vektora rýchlostí pri údere
Rozhodujúcim faktorom pre let a odraz lopty od povrchu ihriska je vektor lopty pri údere. Jeho charakteristika pre konkrétne tenisové údery je rôzna, ale dá sa zovšeobecniť. Rýchlosť lopty po odraze sa zistí fyzikálnou podstatou zrážky dvoch telies, kde sa v priebehu krátkeho času zmení ich pohybový stav.
V momente ako sa telesá stretnú (dotknú), začínajú pôsobiť vzájomné sily +/- F a prekážať jedno teleso druhému v pohybe. Sily +/- F sa nazývajú nárazové sily a spôsobia zmenšenie pôvodnej rýchlosti telies a súčastné vznikne určitá deformácia oboch telies, ktorá je úmerná nárazovým silám. Deformácia narastá až do okamihu, keď sa rýchlosti telies nevyrovnajú. V tomto okamihu je deformácia najvyššia. Potom rýchlosť jedného telesa začína narastať, deformácie sa zmenšujú, až kým sa jedno teleso nezačne vzďaľovať od druhého.
Veľkosti nárazových síl +/- F závisia od pohybového stavu telies pred zrazom, od spôsobu zrazu a od dĺžky trvania zrazu. Pohybový stav charakterizuje hybnosť telies. Hybnosť H telesa o hmotnosti m s rýchlosťou v bude: H = m . v
Ak poznáme hybnosti lopty a rakety pred zrazom, môže sa na základe zákona o zachovaní hybnosti určiť vzťah pre vektor rýchlosti lopty po zraze. Zraz môže byť priamy, ale v tenise sa takýto zraz nevyskytuje, preto treba uvažovať zraz šikmý.
Z hľadiska v‘1 je rozhodujúca rýchlosť v2 pohybu rakety pred zrazom. Rýchlosť v2 sa dá rozložiť na súčet dvoch rýchlostí:
v2 = v2r + v2p
kde
- v2r - obvodová rýchlosť rotačného pohybu rakety pri údere
- v2p - postupná rýchlosť pohybu tela
Obvodová rýchlosť rotačného pohybu rakety okolo myslenej osi sa dá vyjadriť v tvare:
v2r = ω x r
kde
- ω - vektor uhlovej rýchlosti rotačného pohybu
- r - polohový vektor od osi rotácie po bod zásahu lopty
keďže ω je na r kolmé platí:
v2r = ω . r
z čoho vyplýva, že veľkosť v2r sa dá zväčšiť zvýšením uhlovej rýchlosti a zväčšením vzdialenosti vzdialenosti r, osi rotácie od bodu zásahu lopty. Zväčšením sa dajú dosiahnuť dvomi spôsobmi:
- zlepšením telesnej pripravenosti hráča
- zdokonalením koordinácie a techniky pri vykonaní úderu
Veľkosť v2p závisí od postupného pohybu tela v momente zrazu. Táto rýchlosť sa dá dosiahnuť vhodným prenesením ťažiska tela pri údere.
Keďže v2 je vektorovým súčtom rýchlosti v2p a v2r je dôležité, aby tieto rýchlosti mali súbežné rovnobežný smer, a aby dosahovali maximálne hodnoty v tom istom okamihu (v momente zrazu lopty s raketou).
Pri využití rýchlosti v1 sa využíva fakt, že lopta pri lete vzduchom stráca svoju rýchlosť. Z toho vyplýva, že pre zvýšenie, alebo využitie tejto rýchlosti treba hrať loptu čím skôr po odraze. Tento fakt sa dá využiť zlepšením koordinačných schopností s využitím schopnosti predvídania, čo sa veľmi pozitívne prejavuje u telesne a takticky vyspelých hráčov.
Pre sily platia mnohé závislosti, ktoré sú ovplyvnené rôznymi vonkajšími ale aj vnútornými silami, veľkosť nárazových síl závisí od hybnosti rakety, hybnosti letiacej lopty a pružných vlastností rakety (spolu s výpletom) a lopty.
Sila +/- F predstavuje súčet týchto najvýznamnejších síl:
- Frp - sila od rotačného pohybu paže s raketou
- Frt - sila od rotačného pohybu trupu
- Fprr - sila od pružných vlastností rakety s výpletom
- Fpre - sila od pružných vlastností lopty
- Fpe - sila od priletujúcej lopty
K presným výsledkom silového zaťaženia sa nemôžeme dopracovať iba teoretickými výpočtami, lebo presné podiely týchto síl neboli preskúmané, čím môžu byť výsledky podstatne ovplyvnené. Presné podiely sú pri rôznych úderoch iné a hlavne chýbajú presné experimentálne údaje.
Biomechanika - úderová technika - úderové kinogramy
Na forhende Petra Michneva (tohoročný majster ČR, Francúzska a Korziky do 12 rokov), o ktorom sa oprávnene hovorí, že patrí k najlepším v Európe, je možné demonštrovať hlavné optimálne techniky v súvislosti s princípmi biomechaniky.
Na nižšie uvedených 10 úderových kinogramoch, zámerne časovo odstupňovaných po 1/10 sekundy, a zachytajúcich teda 1 sekundu tenisového úderu (do ktorej sa vojde celý úder - teda náprah 1,2,3,4, švihová fáza 5,6, zásah loptičky 7 a natiahnutie 8,9,10), je možno ukázať, čo všetko sa odohráva v tomto krátkom sekundovom časovom intervale.
Z kinogramov je zrejmé, ako vo fázach 1,2,3,4,dochádza v desatinách sekundy len k malým pohybovým zmenám, a naopak vo fázach 5,5,7 dochádza k explózii celého tela a zrýchlenie hlavy rakety, takže rýchlosť loptičky i pri úderoch zo základnej čiary dosahuje až 120km/hod.
Na často kladenú otázku - ktorá fáza je pre správne prevedenie úderu najdôležitejšia - či náprah, švihová fáza, zásah loptičky či natiahnutie - je možno odpovedať, že možno odpovedať, že priamo o kvalite úderu rozhoduje vlastný kontakt rakety s loptičkou (okamžik medzi kinogramom 6 a 7, kde by bolo potrebné rozfázovať úderovú fázu nie po 1/10 sekundy, ale až po 1/500 sekundy, čo nie je z technických dôvodov, taktiež nie možné z pohľadu možností webu ).
Tento kontakt rakety s loptičkou trvá pri každom údere len asi 0,004 sekundy, loptička je vedená na rakete len asi 10 cm. V tomto nepatrnom okamžiku a na takto krátkej dráhe musí súhlasiť zrýchlenie a smer rakety, uhol rakety k loptičke a na umiestnenie loptičky na rakete.
Dva sekundy rozhodujú o výsledku zápasu
Pri priemerne 500 úderov v trojsetovom zápase 6:4, 4:6, 6:4 má hráč loptičku na rakete len 2 sekundy (0,0004 sekundy x 500 = 2). Vlastné údery potom pri trojhodinovom zápasovom maratóne trvajú len 8 minút ( 1 sekunda x 500 = 500 sekúnd = 8 minút). Teda prevažný čas zápasu potom tvorí medziúderová príprava, práca nôh, prestávky medzi loptičkami a hrami atď.
Optimálna technika a biomechanické princípy
Ako optimálnu techniku možno považovať takú techniku, ktorá umožňuje najefektívnejšiu kombináciu sily a kontroly vlastného úderu pri minimalizácii rizika úrazu.
Hlavné biomechanické princípy, ktoré možno aplikovať na techniku tenisových úderov sú:
- rovnováha (napr. foto 4 ) stabilné postavenie a udržanie vertikálnej osi tela v priamej línii
- zotrvačnosť (napr. foto 8,9,10) švih rakety a natiahnutie
- opačná sila (foto 2) zatlačenie nohami proti zemi - impulz pre následnú explozívnu akciu
- hybnosť lineárna (foto 4+5) - prenos váhy tela do úderu uhlová (foto 5+6) - rotácia tela a bokov
- elastická energia (foto 1) - prednapätie (nabitie) svalov v prípravnej fáze
- koordinačný reťazec
Z uvedených princípov sa detailnejšie zameriame na zaujímavú a nie príliš známu oblasť koordinačného reťazca, pod ktorou sa skrýva často zmieňované a pre hráča niekedy málo zrozumiteľné slovko „timing“ - teda načasovanie úderov.
Definícia: koordinačný reťazec je zložený so segmentov tela, ktoré fungujú ako systém do seba zapadajúcich článkov reťazca, kde sila vyvinutá jedným článkom (časťou tela) je postupne prenášaná k ďalšiemu článku. (Groppel 1994)
Postupnosť segmentov tela:
| Časť tela | Biomechanika |
|---|---|
| Nohy | Flexia a Extenzia |
| Kolena | Flexe a extenze |
| Boky | Rotácia bokov |
| Trup | Rotácia trupu |
| Paže/rameno | Rotácia paže kolem ramene |
| Loket | Extenze lokte |
| Predlaktie | Pronace předloktí |
| Zápästie | Flexe zápěstí |
V tomto diagrame je zrejmé, ako sa sila jednotlivých segmentov tela stupňovito načítava v silu, s ktorou raketa zasiahne loptičku.
Pri analýze účelného využitia koordinačného reťazca je dôležité vedieť že:
- pohyb by mal prebiehať odspodu nahor
- pohyb by mal predchádzať od veľkých k malým segmentov tela
- pohyb by mal byť načasovaný a mal by mať progresívny priebeh