V čase ukončenia študijného programu sú dôležité hlavné výstupy vzdelávania. Ciele vzdelávania sú v študijnom programe dosahované prostredníctvom merateľných vzdelávacích výstupov v jednotlivých ročníkoch študijného programu a zodpovedajú príslušnej úrovni Kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania.
V kľúčových prvých dvoch rokoch štúdia sa stáva dominantným predmetom povinný metodologický seminár, ktorý na príklade univerzálnych tém (nacionalizmus a jeho sociálna prax, modernizácia, sociálne stereotypy, diskurzívna analýza, politika pamäti, dejiny a ideológia atď.) ukazuje rôzne interpretačné možnosti a metodologické prístupy k uvedeným témam. Súčasne vedie študentov k schopnosti abstrahovať, komparovať, ale i posúdiť text, diskutovať a argumentovať na vedeckej úrovni (i vo svetovom jazyku), účelne pracovať s vedeckým aparátom a žánrami (referát, prezentácia, posudok). Takýmto spôsobom sa pomôže študentovi osvojiť si vysokokvalifikované zručnosti, vyšpecifikovať tému, sformulovať základné otázky a stanoviť si výskumné priority, pričom seminár vyústi do obhajoby kľúčového textu budúcej dizertačnej práce.
Celý rad ponúkaných povinne voliteľných a výberových predmetov umožňuje rozvíjať vlastnú špecializáciu vo veľmi pestrej kontextovej rovine. Dizertačná skúška pred ad hoc zostavenou komisiou je poslednou korektúrou na poli štruktúry dizertačnej práce, jej priorít i kľúčového a k obhajobe predloženého textu. Ďalej študent pracuje predovšetkým pod priamym vedením školiteľa. Veľký tvorivý potenciál má doktorandské ovzdušie, v rámci ktorého sa kultivujú názory študentov.
Študent je radou študijného programu každoročne hodnotený, a síce hlavne jeho výsledky, postup v práci, spolupráca so školiteľom. Na študentov v externej forme štúdia sú kladené v princípe rovnaké obsahové nároky, ale pri ich realizácii je volený špecifický prístup, ktorého výrazom je okrem iného rozšírenie časového rámca štúdia o jeden rok. Rovnako sa pracuje i so študentami pracujúcimi v oblasti špecializácie v rámci pomocné vedy historické (klasické i moderné), dejiny správy a archivistiku, ako aj pri špecializácii v rámci muzeológie, monumentológie a kultúrneho dedičstva.
Študenti v internej (dennej) forme štúdia majú i pedagogické povinnosti (posudky záverečných prác, vedenie voliteľných seminárov), rovnako sa stáva významnou súčasťou formácie študentov možnosť absolvovať zahraničné študijné pobyty, ktoré v značnej miere môžu prispieť k zvýšeniu kvality dizertačnej práce i k vedeckej spôsobilosti študentov. Študenti v externej forme štúdia sa môžu takisto podľa vlastných preferencií podieľať na pedagogickej činnosti. Ich výhodou je zase užšie prepojenie s praxou, praktickými potrebami jednotlivých inštitúcií i s aplikovateľnosťou tém dizertačných prác.
Prečítajte si tiež: Efektívne cviky na ruky pre ženy
Dizertačnou prácou študent preukazuje schopnosť a pripravenosť na samostatnú teoretickú, vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja. Dizertačná práca sa vyznačuje originálnosťou, vedeckým prínosom, vysokým stupňom teoretického prístupu i miery zovšeobecnenia.
Absolvent študijného programu Slovenské dejiny v rámci tretieho stupňa vysokoškolského štúdia získava: Teoretické vedomosti: disponuje najnovšími poznatkami z vnútorného vývoja tých odborov, ktoré korešpondujú so zameraním jeho dizertačnej práce, teda historických disciplín, teórie a filozofie dejín; muzeológie, monumentológie a kultúrneho dedičstva; alebo v rámci pomocných vied historických (klasických i moderných), dejín správy a archivistiky. Je oboznámený a dokáže aplikovať najnovšie teoretické koncepty, pojmový aparát, metódy, s istotou sa pohybuje v súčasnom teoretickom diskurze a dokáže zaujať erudovaný postoj adekvátny k vlastným teoreticko-metodologickým východiskám. Disponuje komplexnými vedomosťami o historických procesoch, zohľadňujúc špecifiká slovenského národného vývoja i jeho vzťahu k európskym trendom, pričom je schopný vnímať dôsledky a presahy týchto procesov v súčasnej spoločnosti; dokáže získavať historické fakty, dávať ich do vzájomných súvislostí a kontextov, do príčinných a následných vzťahov a interpretovať ich v súlade a s pomocou najnovších vedeckých trendov.
Vysokou mierou zovšeobecnenia dokáže nielen triediť, rozlišovať a klasifikovať získané poznatky, ale ich aj aplikovať pri interpretácii historických i súčasných procesov a udalostí. Všetky uvedené vedomosti využíva pri spoznávaní slovenských dejín ako súčasti širších historických procesov, ale aj pri parciálnych a špecializovaných témach v rámci portfólia slovenských dejín ako muzeológia či archívnictvo a pomocné vedy historické, ktoré disponujú osobitnou metodikou, pojmovým aparátom a metódami, pričom slovenské dejiny v nich tvoria rozhodujúci teoretický i kontextový rámec. Absolvent si je vedomý špecifík histórie ako vednej disciplíny, slovenských dejín ako ich súčasti a zohľadňuje ich možné presahy s ďalšími príbuznými i nehistorickými vednými disciplínami. Je schopný zakomponovať výsledky ich bádaní do svojich vlastných interpretácií; dobre sa orientuje vo vývojových tendenciách domácej i svetovej historiografie a v metodologických východiskách v prístupe k pramennému materiálu, ktorý je schopný vnímať v jeho formálnej i obsahovej rôznorodosti. Na základe teoretických poznatkov je zároveň schopný aktívne sledovať aktuálny vývoj vedeckého diskurzu, reflektovať ho a konfrontovať sa s jeho novými trendmi; dokáže na vysokej úrovni uvažovať v intenciách spoločenských a kultúrnych presahov vlastného bádania ako aj histórie ako vednej disciplíny.
Praktické schopnosti a zručnosti: vie na vysokej úrovni a kriticky využívať, porovnávať a hodnotiť argumentačné stratégie, filozofické, sociálne, politické a etické predpoklady i dôsledky historiografických interpretácií a konceptov a nachádzať medzi nimi súvislosti a rozdiely. Vie zadefinovať predmet vlastného výskumu, ktorý je následne schopný realizovať, pričom zvláda aplikovať metodologické prístupy súčasnej historiografie na vybranú problematiku slovenských dejín (ale i širšie koncipovaných historických procesov) a ich súčastí; orientuje sa v informačných zdrojoch a v práci s nimi; zvláda na vysokej úrovni prácu s aktuálnymi digitálnymi zdrojmi a nástrojmi, určenými pre analýzu a interpretáciu historického materiálu, pričom ich vie tvorivo a efektívne využiť pri riešení zvoleného problému. V prípade muzeologickej špecializácie ovláda zároveň vedecké metódy a prístupy muzeologického výskumu s orientáciou na súčasné trendy v modernej muzeológii (new museology) a monumentológii (critical heritage studies), obdobne to platí i pri špecializácii v rámci pomocných vied historických (klasických i moderných), dejinách správy a archivistike.
Všetko smeruje k osvojeniu si schopnosti praktickej aplikácie získaných teoretických vedomostí využívaných v jednotlivých spoločenských vedách. Vie pracovať s prameňmi, interpretovať ich, triediť ich a uchovávať, vie pracovať v pamäťových inštitúciách, koncipovať výstavné i zbierkové projekty, ako aj vedecky ich na vysokej úrovni spracovávať. Zvolenú problematiku dokáže logicky a štruktúrovane sformulovať a prezentovať vo forme projektovej žiadosti tak v odbornej sfére, ako aj v rámci aktivít občianskej spoločnosti a miestnych komunít; je schopný kultivovane komunikovať (slovom i písmom) a zrozumiteľne prezentovať názory a myšlienkové koncepcie, zohľadňujúc špecifiká svojho zamýšľaného publika. Je vybavený základnými jazykovými (v zmysle jazykov prameňov, ale i svetových jazykov pre potreby medzinárodnej vedeckej komunikácie) i praktickými (orientácia v štruktúre pamäťových inštitúcií doma i zahraničí, paleografické znalosti) kompetenciami, ktoré umožňujú pracovať s historickými prameňmi, interpretovať ich a prezentovať výsledky svojho vedeckého výskumu pred domácou i zahraničnou vedeckou komunitou). Pre potreby prezentácie svojho výskumu disponuje potrebnými kompetenciami na koncipovanie odborných textov za dodržania pravidiel akademickej etiky. Dokáže teda samostatne vedecky bádať, časopisecky a knižne publikovať odborné a vedecké texty, pripravovať a prednášať referáty, koreferáty alebo diskusné príspevky na vedeckých podujatiach v materinskom i cudzom jazyku. Dokáže vypracovať projektovú dokumentáciu s cieľom presadiť sa na vedeckom „trhu“. Dokáže posúdiť i riešiť vedecké projekty.
Prečítajte si tiež: Štúdiá KUSA Slovensko
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti: zvyšuje si svoju odbornú i jazykovú profiláciu prostredníctvom zahraničných študijných i prednáškových pobytov na akademických i univerzitných pracoviskách vo svete, rozširuje si svoj interdisciplinárny profil prostredníctvom štúdia ďalších spoločenskovedných a humanitných disciplín; je schopný samostatne riešiť úlohy a zároveň tvorivo spolupracovať v pracovných tímoch s pracovníkmi v príbuzných povolaniach (archeológmi, historikmi umenia, etnografmi a pod.), účelne a kriticky využívať externé informačné zdroje. Dosiahnuté vedomosti a schopnosti umožňujú absolventom uplatniť sa kvalitne, ale pritom veľmi variabilným spôsobom na trhu práce, vo verejnej aj súkromnej sfére, v štátnej službe i pri aktivitách občianskej spoločnosti. Ich znalosti a zručnosti sú devízou v profesiách, v ktorých ide o tvorivé, koncepčné, analytické a strategické myslenie, interpretačné schopnosti a kultivovaný jazykový prejav. Absolvent sa tak môže uplatniť v mnohých odvetviach znalostnej spoločnosti, predovšetkým v kultúrno-spoločenských inštitúciách, médiách, analytických, projektových a poradenských spoločnostiach, personalistike, v treťom sektore a na rôznych pozíciách verejného i súkromného sektora. S prehľadom sa orientuje v zdrojoch informácií a na vysokej úrovni dokáže posúdiť ich relevantnosť a interpretovať z viacerých uhlov pohľadu niektoré sporné a prípadne konfliktné historické otázky, ktoré v súčasnosti vstupujú do verejnej diskusie. To všetko vďaka získaným poznatkom o vzťahu medzi historickým vývojom a mnohými problémami súčasného spoločenského diskurzu v sfére politickej, kultúrnej, duchovnej alebo ekonomickej.
Príklady tém záverečných prác
- Prof. PhDr. Prof. Mgr. Gýč v aktuálnom diskurze akceptácie a odmietnutia
- Ukrajinské a slovenské divadlo v 20. - 21.
- Doktor Faust v 20. storočí. Doc. PhDr.
- Estetická funkcia priestoru v románe F. M. Dostojevského Zločin a trest.
- Podiel výtvarného umenia, hudby a poézie na formovaní filmového jazyka A. Tarkovského.
- Estetika akméizmu a poézia A. Achmatovovej. Mgr.
- Premeny Faidry v dejinách svetovej drámy. A. P. Mgr.
- Estetika svetla a stredoveké výtvarné prejavy Súčasný dizajn a podoby estetickej skúsenosti Estetické aspekty retro kultúry Odevný dizajn na hranici umenia
- Podoby maskulinity v umení a populárnej kultúry 21. Mgr.
- Kritická a sémantická interpretácia umeleckého textu; Slovo, tón, obraz - konvergencie a divergencie; Umelecký text ako príklad invencie.
Témy schválené garantom ŠP dňa 14. 5. Prof. Mgr. Juraj ....
Študijný odbor: filológia ; Forma štúdia: denná ; Štandardná dĺžka štúdia: 3 roky ; Jazyk výučby: slovenský, bulharský, chorvátsky, poľský, slovinský, srbský.
V rámci pravidiel písania bakalárskych, diplomových či dizertačných prác, rovnako ako seminárnych prác, odporúča katedra pridržiavať sa práve tohto spôsobu.
Hlavným cieľom UNIcert® programu je pripraviť študentov na efektívne zvládanie jazykových situácií počas štúdia na domácej univerzite alebo v zahraničí.
Rozsah bakalárskych prác
Pri 12 bodovom písme a riadkovaní 1,5 má bakalárska práca počet strán nasledovný:
| Druh práce | Rozsah |
|---|---|
| Bakalárska práca | [údaj chýba v poskytnutom texte] |