Použitie jadrových zbraní medzi Ruskom a USA by si podľa simulácie Princetonu vyžiadalo len za niekoľko hodín vyše 90 miliónov obetí a ranených. Preživších by ohrozovala radiácia. Potravinový systém by skolaboval.
Počet jadrových hlavíc vo svete
Spojené štáty majú okolo 5 400 jadrových hlavíc a ich počet klesá, Rusko ich má takmer 6-tisíc a ich počet stúpa. Odhadovaný počet jadrových hlavíc vo svete: USA vyše 5 400, Rusko skoro 6-tisíc, celkovo na svete okolo 12 700. Nie všetky sú pripravené na odpálenie, časť z nich je v rezerve.
Taktické jadrové zbrane
V zásade by malo ísť o zbrane s kratším doletom a menšou ničivou silou (podľa štandardov zo studenej vojny). Vojenský analytik Vladimír Bednár povedal, že počet taktických jadrových zbraní sa v porovnaní s obdobím studenej vojny znížil. Oproti minulosti je teda taktických jadrových zbraní menej, no stále sú ich tisíce. Onderčo povedal, že v súčasnosti neexistujú žiadne dohody na kontrolu zbrojenia týkajúce sa taktických jadrových zbraní. Ich použitie by však spadalo pod medzinárodné humanitárne právo.
Taktické jadrové zbrane majú široko nastaviteľnú silu, napríklad americká zbraň B61 od 0,3 kilotony až po 170 kiloton. Na porovnanie, jadrová zbraň zvrhnutá 6. augusta 1945 na japonskú Hirošimu si vyžiadala desaťtisíce obetí. Michal Onderčo dodal, že „keď protivník uvidí, že naňho letí takáto raketa, nebude čakať a premýšľať, či je to raketa s nízkym alebo vysokým yieldom [nastaviteľná sila, ktorá sa uvoľní pri výbuchu - pozn. red.], ale bude rátať s tou najhoršou možnosťou.
Spôsob reakcie USA na použitie taktickej jadrovej zbrane Ruskom nie je vopred známy, no podobne ako Onderčo sa v roku 2018 vyjadril aj bývalý minister obrany Jim Mattis, keď povedal: „Nemyslím si, že existuje niečo také ako taktická jadrová zbraň. Aj Nikolai Sokov, bývalý ruský diplomat, ktorý v sovietskych časoch vyjednával dohody o kontrole zbraní, sa ešte v roku 2002 vyjadril, že „v istom ohľade sú [taktické jadrové zbrane - pozn. red.] nebezpečnejšie ako tie strategické“.
Prečítajte si tiež: Ničivé účinky jadrových zbraní
Podľa Vladimíra Bednára však nie je nevyhnutné, aby Spojené štáty oplácali hypotetické použitie jadrovej zbrane Ruska na Ukrajine.
Účinky výbuchu
Strategická atómová bomba zhodená na Hirošimu 6. augusta 1945 mala silu 15 kiloton. V okruhu zhruba 300 metrov od centra výbuchu zomrelo 93 percent všetkých osôb. Teplota v bezprostrednom okolí výbuchu jadrovej bomby v Hirošime sa odhaduje na 300-tisíc stupňov Celzia, čo je zhruba 300-krát viac ako teplota, pri ktorej sa v krematóriu spaľujú telá.
Čo by spôsobil Little Boy v Bratislave (kliknutím sa obrázok zväčší). V jadre výbuchu (do 200 metrov) by sa všetko vyparilo. Na ploche zhruba 10 kilometrov štvorcových v okolí výbuchu by mal každý človek popáleniny tretieho stupňa, pre mnohých fatálne. „V tomto okruhu by sa zapálilo drevo, oblečenie papier aj plast,“ uvádza sa na stránke outrider.org, ktorá takisto simuluje jadrové výbuchy.
S nárastom vzdialenosti od výbuchu sa zvyšuje pravdepodobnosť prežitia. Ale ešte v okruhu cca 5 kilometrov od výbuchu na ploche zhruba 60 kilometrov štvorcových (rozloha Bratislavy je takmer 370 kilometrov štvorcových) sa vyskytujú úmrtia - aj pre rozbité sklá po tlakovej vlne.
No výbuch termonukleárnej zbrane by vymrštil rádioaktívny spád až do stratosféry, odkiaľ by sa rozšíril po celej planéte (globálny vplyv). Najvážnejšie riziko predstavujú rádioaktívne častice 48 hodín po výbuchu. Dôležité je, aby v tom čase nepršalo alebo nesnežilo. Osoby vystavené rádioaktívnym časticiam zo spádu majú zvýšené riziko rakoviny.
Prečítajte si tiež: Jadrové zbrane: Radiácia a ochrana
Vedci odhadujú, že použitie „len“ 100 jadrových zbraní vo veľkosti Little Boya z Hirošimy by spôsobilo návrat do „malej doby ľadovej“ známej medzi rokmi 1350 až 1850. Teploty pre jún, júl a august pri výbuchu so silou 150 Tg (všetok jadrový arzenál USA a Ruska) v daný a nasledujúci rok po explóziách. Aj o dekádu neskôr by teplota oproti dnešku poklesla v priemere o zhruba 10 stupňov Celzia.
Vojenský analytik Vladimír Bednár povedal, že protiraketová ochrana by bola „extrémne náročná a vysoko neefektívna“. Odborník dodal, že protiraketová obrana sa buduje na to, „aby odrazila útok 10 raketami, nie masívny útok Ruska, keď za 30 minút poletia stovky balistických rakiet“.
Mechanizmus jadrovej reakcie
Pri štiepnej reakcii sa jadro ťažkého atómu rozpadá (štiepi) na ľahšie atómy. Keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré štiepia iné - priľahlé - atómy. „Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Štiepna reakcia nevzniká, ak neutróny, ktoré vyleteli z látky, nenarazia do iného jadra, aby narušili jeho stabilitu.
Vyťažený urán tvorí zhruba jedno percento U-235, zvyšok je U-238. Pri čistení sa zvyšuje podiel U-235 až na zhruba 80 percent. Výsledkom procesu je vysokoobohatený urán. „Kritická hmotnosť je okolo 60 kilogramov, takže si spravíme dve aspoň 30-kilové kôpky (čiže s podkritickou hmotnosťou) a držíme ich v bezpečnej vzdialenosti od seba. Atómová bomba sa odpaľuje napríklad tak, že sa dve polovice jadrového materiálu vložia do tuby a vymrštia proti sebe pomocou rozbušky.
Príkladom termonukleárnej zbrane je kobaltová, neutrónová alebo vodíková bomba.
Prečítajte si tiež: Jadrové zbrane a zamorenie
Riziko použitia jadrových zbraní
Uvedená situácia v súčasnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine nehrozí. Peskov pripustil, že krajina by mohla zvažovať použitie týchto zbraní v prípade „existenčného ohrozenia“. Zopakujme, že použitie jadrových zbraní v tejto chvíli nehrozí.
„Rusko sa snaží inváziu ospravedlniť naratívom, že chránia ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine. Akým spôsobom by ho chránili, ak by použili taktickú jadrovú zbraň, ak na východe Ukrajiny žije v mestách od 15 do 40 percent ruského obyvateľstva? Navyše jadrové zbrane sú veľmi drahé a ich nasadenie vyžaduje vhodný cieľ, aby sa oplatilo. Z vojenského hľadiska preto nedáva nasadenie jadrových zbraní Ruskom zmysel, myslí si Bednár.
Proti tomu môže hrať rolu „ľudský faktor“. „Predstavte si, že by Sergej Lavrov schválil zabitie svojej nevlastnej dcéry, ktorá žije v Londýne.
Prieskumy verejnej mienky
Podľa prieskumu Active Group z 11. až 14. mája 2024 by [číslo] percent Ukrajincov podporilo použitie jadrových zbraní proti Rusku. Michal Onderčo, odborník na jadrové zbrojenie z Erasmus University Rotterdam a Pražského centra pre výskum mieru, však upozornil na viaceré nedostatky tohto prieskumu. Odborník ďalej podotkol, že otázku Active Group považuje za „dosť navádzajúcu“ a jej vyhodnotenie za zavádzajúce. Podľa prieskumu, na ktorom robil Onderčo minulý rok, bola podpora použitia jadrovej zbrane Ruskom v konflikte s NATO na úrovni okolo 27 percent.
Bednár podotkol, že nech je uvedené číslo akékoľvek, „pri rozhodovaní o použití jadrových zbraní nehrá verejná mienka rolu“.