Česká politická história prišla o ďalšiu osobnosť veľmi citlivo vnímanej minulosti. Bývalý komunistický predstaviteľ Ľubomír Štrougal zomrel vo veku 98 rokov. Bol jednou z hlavných ikon veľmi nepekných časov bývalého režimu za čias normalizácie a bol tiež najdlhšie slúžiacim premiérom. Informáciu potvrdil aj bývalý poslanec KSČM Jiří Dolejš. Okrem iného ho čakalo aj súdne pojednávanie v prípade, kde mal mať aj svoj podiel na likvidácii ľudí na československých hraniciach v čase tvrdého komunistického režimu.
V posledných rokoch čelil trestnému stíhaniu za podiel na zabití a zranení ľudí na československých hraniciach v čase komunistickej totality.
Unikátny znalecký posudok z odboru elektrotechniky môže pomôcť usvedčiť bývalého československého komunistického premiéra Lubomíra Štrougala. V období, keď bol ministrom vnútra, umierali na elektrických drôtoch železnej opony ľudia utekajúci na slobodný Západ. Závery by úrad mohol mať do konca marca, uviedol vyšetrovateľ Eduard Kočvara, ktorý má prípad na starosti. Posudok sa zaoberá otázkou, či drôty vyhovovali vtedajším normám. Tie mali zaručiť, aby elektrické zariadenia boli bezpečné. Polícia chce prostredníctvom posudku dokázať, že smrtiace drôty porušovali aj vtedajšie technické predpisy. Elektrické drôty nainštalovali komunisti v rokoch 1951-1953. Dnes 90-ročný Štrougal bol ministrom vnútra v rokoch 1961-1965. Ak Štrougala obvinia zo zneužitia právomocí či zo všeobecného ohrozenia, bude mu hroziť až desať rokov väzenia. Štrougal už pred vyšetrovateľom vypovedal, ale ten nechcel zverejniť jeho vyjadrenia. Okrem elektrických zátarás bola časť hranice aj zamínovaná.
Zastavenie trestného stíhania dvoch bývalých vrcholných predstaviteľov komunistického režimu Lubomíra Štrougala (96) a Vratislava Vajnara (90), ktoré sa týkalo používania strelných zbraní na uzavretých československých hraniciach, je právoplatné. Rozhodlo o tom Mestské štátne zastupiteľstvo v Prahe, keď zamietlo sťažnosť poškodených proti odloženiu prípadu. Obžaloba zastavila stíhanie Štrougala, niekdajšieho predsedu vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR), a tiež bývalého ministra vnútra Vratislava Vajnara vlani v septembri pre ich zdravotný stav; išlo však o neprávoplatné rozhodnutie. Trestné stíhanie voči nim začal policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) v novembri 2019. Za vinu im kládol zneužitie právomocí, za čo im hrozilo dva až desať rokov väzenia. ÚDV trojici mužov vyčítal, že ako vedúci predstavitelia štátu nezabránili pohraničníkom strieľať na ľudí, ktorí chceli z krajiny utiecť.
Na československých hraniciach zomreli v období komunizmu stovky ľudí. Zabili ich strážcovia strieľajúci zo samopalov, špeciálne vycvičené psy či neoznačený plot s elektrickým prúdom. Niektorým by na záchranu života stačila rýchla pomoc, iní boli na mieste mŕtvi. Vojaci sa neštítili vraždiť kohokoľvek - ženy, deti, starších ľudí. Smrť bola často daňou za túžbu po slobodnom živote, ktorí mnohým emigrantom v Československu umožnený nebol.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Komunistická diktatúra dlhé roky ostro strážila svoje hranice a každého, kto sa bez povolenia pokúsil ujsť z krajiny neslobody a perzekúcií, považovala za narušiteľa. Podľa dostupných štatistík Ústavu pamäti národa zomreli na hraniciach Československa takmer 500 ľudí, z toho na Slovensku bolo zdokumentovaných viac ako 40 prípadov.
Azda najznámejším príbehom brutálnej a zbytočnej smrti na hraniciach dnešného Slovenska a Rakúska je príbeh mladého študenta a nadaného hudobníka Hartmuta Tautza z Východného Nemecka, ktoré tiež patrilo do sovietskej sféry vplyvu. V roku 1986 sa rozhodol ujsť na Západ, pretože mu komunisti zabránili hrať vo vojenskom súbore. Pri úteku cez hraničný priechod v Bratislave, pár desiatok metrov pred rakúskym územím, ho dobehli a brutálne dohrýzli špeciálne vycvičené psy. Vypustili ich pohraničníci, ktorí následne k zranenému mužovi pribehli. Namiesto prvej pomoci sa ho pokúsili vypočuť. Do nemocnice sa dostal takmer po dvoch hodinách od útoku. I preto zraneniam podľahol. Dôvodom bol šok z vykrvácania. Súdna pitva ukázala, že ak by mu prvú pomoc poskytli včas, jeho život vyhasnúť nemusel.
Za smrť Hartmuta Tautza nikto nikdy potrestaný nebol. On sám bol ako obeť zločinov komunizmu rehabilitovaný v roku 2017.
Bežné, priam totalitou žiadúce, bolo použitie strelných zbraní na hraniciach. Zastrelených bolo veľké množstvo unikajúcich. Pohraničníci nemali zbrane kriminálnej polície, mali samopaly. Z jedného posudku úmrtia na hraniciach je v technickom popise samopalu uvedené, že má celkový dolet 1400 metrov a viacnásobný smrtiaci účinok 400 metrov. Keď vystrelíte takou zbraňou, musíte si byť vedomý toho, že človeka iba nepoškriabete, vysvetľuje Miroslav Lehký, ktorý sa stal po Nežnej revolúcii vyšetrovateľom komunistických zločinov na českom Úrade pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu.
V roku 1977 sa pohraniční strážcovia neďaleko severočeského mesta Broumov neštítili strieľať na rodinu s deťmi. Pred očami ženy a troch detí zavraždili ich otca, občana východonemeckej NDR. Rodina sa cez Česko chcela dostať do západného Nemecka. Vojakov za brutálny zákrok neskôr odmenili. Strelcom bol vojak Milan Polčík, ktorý nikdy za tento čin nebol odsúdený a potrestaný. Práve naopak - podľa dokumentácie, ktorú analyzoval český Ústav pro studium totalitních režimů, bol on i jeho kolegovia, ktorí boli pri incidente, odmenení. Polčík mal dostať dovolenku, dvaja ďalší vojaci hodinky a vychádzku navyše.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Strieľali na ženy, deti, starých ľudí. Najstaršia obeť mala 90 rokov, konštatuje vyšetrovateľ Miroslav Lehký, ktorý naštudoval veľké množstvo spisov týkajúcich sa práve zločinov z obdobia komunizmu. Mnohé pre obštrukcie súdov, prokuratúry i politikov skončili zamietavým stanoviskom.
Mali 20 a chceli žiť v slobodnejšej krajine. Ako cestu s diktatúrou ovládaného štátu si zvolili preplávanie rozvodnenej rieky Moravy medzi Rakúskom a Slovenskom. Dvom z nich - Milanovi Dlubačovi a Ondrejovi Berkovi sa stala osudnou rozvodnená Morava, kde sa utopili. Ich tretí priateľ - Jozef Imrich sa dostal až na vytúženú slobodu do Rakúska. Príbeh trojice mladých mužov je príkladom toho, aká strastiplná bola cesta za slobodou a že smrť nečíhala iba v hlavniach samopalov. Keďže emigranti zdolávali rieky, preliezali ploty či prechádzali húštinami, i samotný prechod bol nebezpečný.
Hoci na Slovensku dodnes nikto za chladné vraždy nespoznal svoj trest a podľa odborníkov pravdepodobne už ani nespozná, Miroslav Lehký konštatuje, že rehabilitácie zavraždených a finančné odškodnenia, ktoré na Slovensku prebehli, potvrdzujú, že sa jednalo o zločiny. Potvrdzujú, že režim porušoval základné práva - právo na život a právo na slobodu pohybu. A to sú zločiny proti ľudskosti.
Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 osôb pri pokuse o prechod hranice na Západ na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 - 1989. Jednotlivé prípady aj s menami osôb, ktoré za ne nesú zodpovednosť, sú uvedené v samostatnej prílohe k podaniu. Civilné osoby, ktoré boli usmrtené na hranici zastrelením, elektrickým prúdom v elektrickej drôtenej zátarase, výbuchom nástražných mín, v automobiloch pri pokuse o prechod hranice, zostrelením lietadiel, roztrhaním služobnými psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, sa pokúšali dostať z územia vtedajšej ČSR/ČSSR, teda z územia s komunistickým totalitným režimom, kde boli porušované základné ľudské práva a slobody, na územie s demokratickou formou vlády.
Predstavitelia štátnej moci a velitelia Pohraničnej stráže, ktorí tieto opatrenia tolerovali, organizovali a prikázali, a ďalší hierarchicky nižšie postavení velitelia Pohraničnej stráže, ktorí tieto opatrenia udržiavali, riadili a vykonávali, vytvorili na hranici drastický režim, ktorý nadradil stráženie hranice totalitného štátu nad ľudský život akejkoľvek osoby, ktorá sa nedovoleným spôsobom (po znemožnení slobody vycestovať) pokúsi prekročiť hranicu. Rovnako boli na československej hranici usmrcovaní občania NDR, Poľska a Maďarska, ktorí sa v tom čase pokúsili uniknúť z režimov potláčajúcich základné ľudské práva cez územie ČSR/ČSSR. Bezprecedentným porušením medzinárodného práva bolo usmrtenie pri zákrokoch na území susedných štátov.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Komunistický režim uzavrel svojich občanov do hraníc obohnaných ostnatým drôtom a znemožnil im slobodu cestovania. Úteky spojené s nelegálnym prekročením hraníc väčšinou predstavovali jedinú možnosť, ako sa vyhnúť prenasledovaniu alebo len jednoducho naplniť túžbu žiť v slobodnom svete. Režim sa snažil zabrániť útekom aj za cenu usmrtenia svojich občanov streľbou vojakov Pohraničnej stráže, elektrickými zátarasami, nášľapnými mínami alebo špeciálne vycvičenými psami.
Príbehy ľudí, ktorí sa stali obeťami komunistického režimu na hraniciach:
- V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu.
- Marcin Bieniada nenávidel komunizmus a za pomoci jeho sestry sa mu podarilo 23. augusta 1982 utiecť do Rakúska.
- Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom.
- Po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 sa Imrichovi Dankovi zmenil život.
- Fridrich Fritz bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže pri pokuse o štúdium teológie v zahraničí.
- Aktívny člen bratislavskej skupiny Bielej légie a záchranca mnohých ľudí, František Granec, bol za pomoc pri útekoch cez Železnú oponu odsúdený na päť rokov väzenia.
- Ivan a Mária Hupkoví sa aktívne zapájali do spravodajských aktivít ČS televízie v čase okupácie v auguste 1968.
- Štefan Kršňa ušiel v sudoch do Nemecka a neskôr do USA, kde mal úspechy v elektronickej firme.
- Marcel Palčo pocítil odpor voči komunizmu a s priateľmi sa odhodlal na útek cez hranice.
- Vladimír bol v roku 1950 zatknutý a odsúdený za pokus o útek do zahraničia.
- V roku 1952 pomohla aj so svojím bratom kamarátovi pri úteku za hranice.
- Pokus o útek do slobodného sveta stál jej sestru život, Bibianu a rodičov mnohoročné väzenie, z ktorého sa jej otec už nevrátil.
Na železnej opone zomrelo v rokoch 1948-1989 až 246 ľudí.
| Územie | Počet obetí |
|---|---|
| Celkovo | cca 500 |
| Slovensko | viac ako 40 |
| Zabitých vojakmi Pohraničnej stráže | 145 |
| Na železnej opone (1948-1989) | 246 |
| Zabitých na hranici Československa s Rakúskom, resp. Nemeckou spolkovou republikou | 280 |
tags: #uneseny #komunisticky #pohlavar #strelba #na #hranici