„Jamajský superšprintér skompletizoval svoj olympijský triple-treble,“ písali svetové médiá po finále štafety na 4x100 metrov, ktoré podľa očakávania ovládli bežci z Jamajky. Reč je o troch zlatých medailách, v troch disciplínach na troch olympiádach za sebou pre Usaina Bolta. Okrem štafety ovládol najrýchlejší muž planéty bežeckú stovku a dvestovku na hrách v Pekingu, Londýne aj Riu.
Práve to, či sa Boltovi podarí vybehať medailový hetrik aj na tohtoročnej olympiáde, bola pred jej štartom jedna z hlavných otázok. Viacerí odborníci upozorňovali na zdravotné problémy alebo nedostatok absolvovaných pretekov počas sezóny.
„Tak vidíte, som najlepší. Keď som začínal, nemyslel som si, že sa to stane,“ vyhlásil podľa BBC po zisku poslednej deviatej olympijskej medaily. Vďaka nej sa zaradil na šieste miesto v rebríčku najúspešnejších olympijských kariér, ktorú bezkonkurenčne vedie americký plavec Michael Phelps s 28 medailami.
Boltov dopingový nález
Samozrejme, neuveriteľné výkony Jamajčana vzbudili za tie roky špekulácie o tom, či aj on nepatrí medzi dopingových hriešnikov. „Absolvoval som všetky možné testy, v rôznych obdobiach, som čistý a nech si každý hovorí, čo chce,“ povedal v roku 2009, keď prekonal svetové rekordy v behu na sto (9,58 s.) a dvesto (19,19 s.) metrov.
Svetový rekord Usaina Bolta v behu na 100 metrov z majstrovstiev sveta v Berlíne v roku 2009.
Prečítajte si tiež: Airsoft pre nadšencov
Vzorky z dopingových testov sa zvyčajne uchovávajú na osem rokov. I toto obdobie už od Boltových rekordov o chvíľu uplynie a doposiaľ sa nenašlo nič, čo by jeho športovú výnimočnosť spochybnilo.
Fanúšikovia atletiky si istotne všimli, že neskrývaným, no povoleným podporným prostriedkom „jamajského blesku“ je jeho viera v Boha, ku ktorej ho viedla mama Jennifer už od malička. Členovia jeho PR tímu potvrdzujú, že Bolt je katolíkom, ktorý uctieva Boha a verí v jeho slovo. Mnohí možno ani netušia, že jeho celé meno vlastne znie Usain St. Prejavy tohto dopingu môžu diváci sledovať pred štartom pretekov, keď sa Usain vždy prežehná a ukáže prstom smerom k nebu. „Ďakujem Bohu za všetko, čo pre mňa urobil, pretože bez neho by nebolo nič možné,“ napísal napríklad po víťaznom olympijskom behu pred štyrmi rokmi v Londýne.
Viera preňho nie je iba imidžovým doplnkom, ale snaží sa pochopiť jej pravý zmysel. Mnohé mainstreamové médiá však Boltovu vieru prehliadajú. Počas olympiády v Riu si Boltových fanúšikov rozhnevala najmä televízia BBC. Keď ho kamery snímali, ako sa po úspešných pretekoch modlí priamo na dráhe, moderátor situáciu okomentoval: „Bolt si užíva moment pre seba.“
A hoci po víťazstve na dvojstovke Bolt povedal, že „bez Neho by som nezmohol nič“, BBC vo svojom prepise na stránke túto vetu vynechala.
„Usain Bolt verí Biblii, ctí si Boha a Ježiša. Od BBC však nemáme vysvetlenie skutočného významu ‚momentov pre seba‘,“ uviedli PR-členovia Boltovho tímu. Boltovo prežehnanie pred pretekmi i po nich však televíznym kamerám len málokedy ujde. Občas sa zdá, akoby to Jamajčan robil naschvál. Ako keby mal presne vypočítané, kedy ho kamery začnú snímať.
Prečítajte si tiež: Výklad pojmu zbraň (SBS)
Zázračná kariéra
Pre Usaina Bolta bola olympiáda v Riu poslednou. Tretím medailovým hetrikom sa podľa vlastných slov zaradil medzi nesmrteľných. Po budúcoročných majstrovstvách sveta sa chystá ukončiť svoju nenapodobiteľnú kariéru.
Tú začínal, keď sa ako 15-ročný zúčastnil na atletických majstrovstvách sveta juniorov do 18 rokov. Prakticky bez tréningu vyhral beh na 200 metrov. O dva roky už bežal dvojstovku pod dvadsať sekúnd.
Jeho prvé olympijské hry mu ale nevyšli. V Aténach 2004 skončil v behu na 200 metrov už v rozbehu. Do cieľa prišiel až ako piaty v poradí. Do semifinále postupovali iba štyria. V tom čase ešte nikto netušil, že Bolt bude fenoménom ďalšej olympiády.
O štyri roky neskôr v Pekingu najprv vyhral preteky na 100 metrov. Úplne pritom vypustil záver - do cieľa bežal s rozpaženými rukami, na páske si búchal do pŕs. I tak prekonal časom 9,69 sekundy dovtedajší svetový rekord. O pár dní nato dominoval aj na dvojstovke a spolu s krajanmi aj v štafete na 4x100 metrov. Aj v týchto disciplínach utvoril svetový rekord.
O rok neskôr na majstrovstvách sveta v Berlíne prekonal svetové rekordy na stovke (9,58 s) aj dvojstovke (19,19 s). Oba sú v platnosti až dodnes.
Prečítajte si tiež: Zbraň v slovenskom právnom kontexte
Zázračná medaila
V tieni deviatich zlatých olympijských kovov trochu ostáva medaila, ktorá má pre Usaina špecifický význam. Na retiazke má zavesenú Zázračnú medailu Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá má pôvod v nadprirodzenej udalosti z 19. storočia, keď sa v Paríži zjavila Panna Mária mladej novicke Kataríne Labouré zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Z krku ju neodkladá ani počas pretekov, naopak, je preňho rovnako podstatnou súčasťou ako bežecké topánky.
Sestra Katarína Labouré (1806 - 1876) prechovávala odmalička veľkú úctu k Panne Márii. V júli roku 1830 ju ako dvadsaťštyriročnú novicku v Parížskom seminári prebudilo malé dieťa so slovami, aby sa išla pomodliť do kaplnky, kde ju čaká Panna Mária. Bolo to v noci pred sviatkom sv. Vincenta. O štyri mesiace sa stretnutie zopakovalo pri večernej meditácii. Panna Mária stála na glóbuse šliapajúc po hlave hada a okolo nej bol nápis „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“. Katarína dostala príkaz, aby sa dali raziť medaily podľa tohto vzoru. Zjavenia uznal Vatikán v roku 1846.
Svoju patričnosť k Bohu sa v súčasnosti nehanbia verejne deklarovať viacerí športoví velikáni. V prežívaní svojej viery môžu byť inšpiráciou pre mnohých ľudí.
Etymológia
Slovenský jazyk a jeho nárečia vykazujú pomerne vysokú príbuznosť s jazykom anglickým. Pôvod týchto podobností určite nepramení v akomsi ideologicky vytvorenom „indoeurópskom“ jazyku, ale jeho prameň treba hľadať v osídľovaní Európy. Briti však na rozdiel od Nemcov našu krajinu nikdy nekolonizovali, takže odvíjať pôvod slovenských slov od jazyka anglického nemá opodstatnenie. Naopak, genetika vypovedá, že naši predkovia (nositelia haploskupiny R1a1) osídľovali Európu z jej samotného stredu, z územia, ktoré sa nazývalo Uhorsko, smerom na západ i na sever, pričom jedna z jej vĺn dorazila i na územie dnešnej Veľkej Británie.
Pri detailnej analýze je zreteľné, že tvarovo príbuzné anglické a slovenské slová majú jednoznačný pôvod v +slovanských nárečiach, čomu nasvedčuje samotná skladba jednotlivých slov a ich vývoj.
Typickým príkladom je anglické screw [skru:], čo značí skrutka, skrutkovať. „Skru“ je identické so slovenským skrutka a pod vplyvom súčasnej jazykovej dominancie angličtiny vo svete, by sme sa mohli domnievať, že slovenská „skrutka“ pochádza z anglického jazyka.
Opak je však pravdou. Slovo „skrutka“ je výraz pre predmet, ktorý sa aplikuje do materiálu krútením. Toto krútenie - krut je zahrnuté v samotnom názve „skrutka“. Písmeno „s“ na začiatku chrakterizuje dokončenie procesu (aktu) - „doskrutkovanie“, obdobne, ako je no napríklad i u množstva ďalších slovenských slov ako napríklad krátiť-(s)krátiť, konať-(s)konať, páliť-(s)páliť, pomaly-(s)pomaliť ako i krútiť-(s)krútiť.
Skrutka je teda predmet, ktorý sa aplikuje krútením, výsledok krútenia je skrútenie (dokončenie), odkiaľ je i pomenovanie „skrut“-ka. Naproti tomu v angličtine pre pojem „krútiť“ poznáme slovo turn, pre „krut“ torsion a pre „skrútiť“ distort, či twist.
Nemčina ako „most“ sa nedá použiť pretože skrutka je tu prekladaná ako schraube, čo je vzdialenejšie anglickému screw. Avšak uplatnením V→B dostaneme schrauve čo by sme mohli zapisať i „šrauve“ či „srve“, „scrve“ - screw. No a keďže po rusky sa skrutka povie винт [vint] od slova „vinúť sa“ (skrutkovica sa vinie, ovíja okolo tela skrutky), česky šroub, poľsky šruba, je zjavné, že anglické screw pochádza zo slovenčiny. A keďže oficiálne je známe, že skrutkovicu ľudstvo pozná sotva 2000 rokov, a že samotná skrutka vznikla len doslova nedávno, otázkou zostáva, ako a kedy k tomu prenosu názvu z územia Uhorska (krajiny Slovenov) do Anglicka došlo.
Podobných prípadov nie je málo a všímavejší ľudia na to čoraz častejšie poukazujú. K tomuto dlhodobému projektu som pribral Jána Klasovitého, ktorý rovnako poukazuje na zaujímavé jazykové paralely medzi slovenskými nárečiami a dnešnými takzvanými germánskymi jazykmi, avšak nezdieľa môj názor na pôvodnosť a originalitu slovenských a slovanských nárečí ako pôvodných jazykov Európanov. Jeho odlišný názor vnímam ako pozitívnu črtu, pretože rôzne pohľady ženú veci dopredu, nútia viac premýšľať, odlišný názor môže byť pri zrode nových vzletnejších nápadov a myšlienok a môže prispieť k pokoreniu neprebádaných oblastí nášho života.
Medzi Karpatmi a Sibírou sa raz rozprestieral obrovský svet. Genetika ukazuje, že tento svet bol oveľa väčší, ako bola historická veda západnej Európy schopná celé storočia priznať. Prirodzene, invázie z tohto gigantického populačného kotla museli zanechať svoje stopy aj na jazykovej mape Európy. A zvlášť, po vyčíňaní Hunov/Avarov atď., naši predkovia museli doslova utekať na kraj sveta.
V rano- stredovekých pozostatkoch “Anglosasov” je zaznamenaný obrovský nárast východo- európskej DNA oproti starším vzorkám. Je preto bezpredmetné vôbec pochybovať, či sa východoeurópske slová vyskytujú alebo nevyskytujú v angličtine. Sú tam, rovno v základnej slovnej zásobe, a dokážu ich nájsť aj deti. Vlastne iba deti, pretože tie nemajú školským systémom preformátované hlavy. To, že write je vlastne vryť, že forest je porast, follow je poľov (ať),atď., to si žiada vysvetlenie. Reálne vysvetlenie, nie výhovorku (ako napr. to, že tieto slová pochádzajú z “indoeurópskeho” jazyka.
Keďže sa doteraz nikto nemal k činu, pár vysvetlení tu ponúkame. Úvahy nad anglickými slovami sú jednoznačne prospešné aj pre pochopenie nášho vlastného jazyka- my Slováci používame množsvo slov, ktoré považujeme za naše, echt slovenské (ondiať, lapiť atď.), ale je to v skutočnosti len krátkozraký omyl. Tie najslovenskejšie slová zo slovenských, majú totiž svoje varianty- v Británii a Škandinávii!
Ján Klasovitý ml.
- at [et] - v, pri, u, na; Príklady: at school- v škole, Look at me!- Pozri sa na mňa!). Predložka at zdanlivo nesúvisí so žiadnym slovenským slovom, ale len preto, lebo nepoznáme medzičlánok. A tým je škandinávske/nórske ved, s anglickým at významovo skoro identické (ved siden av = vedľa). No a škandinávske ved- sa zase podozrivo podobá na naše vedľa, resp. staršie vedno.
- baker [beikə] - pekár; chlieb a soľ boli dary, ktorým Sloveni vítali hostí.
- bat - 1. palica, 2. netopier; V zmysle palica je toto slovo rozšírené naprieč celou severnou polovicou Európy, od Britských ostrovov po Rusko. V slovenčine sa zachovalo v slove batoh (pôvodne šatka s uloženými vecami, zavesená na konci palice (bat-u), nosila sa prehodená cez plece). V staroangličtine batt.
- bless [bles] - požehnať, žehnať, velebiť, chváliť, posvätiť; Pochádza pravdepodobne od slovenského „blažený“, blažiť. Slovenské „žehnať“ má blízko k inému slovenskému „úžeh“, čo značí horúčava alebo pocit veľkého tepla. Základ „žeh“ sa v slovenčine do dnešných čias nedochoval, no bol tu zjavný súvis s teplom o čom vypovedá i slovo „žehliť“, t.j. teplom vyrovnávať, hladiť. Žehnať je teda „poctiť niekoho teplom“. Teplo je láska, teplo je svetlo, žiara. Slovo “žeh” sa dochovalo. Minimálne u nás na Liptove “ide do žehu” znamená: ide na spopolnenie.
- bog - močiar, rašelinisko; prastaré európske slovo, geneticky súvisiace s našimi baž(ina) a bahno, ale aj- boh. Nič prekvapujúce, nakoľko močiare/pramene/jaskyne/priepasti atď. Pohľad z kopca Bogafjell v Nórsku. V diaľke Jaeren (pozri slovo yard), jediná úrodná oblasť v západnom Nórsku. Aj keď je v Nórsku viac kopcov ako Nórov (tak sa tam hovorí), a hora Bogafjell nie je sama o sebe ničím výnimočná, mohla mať obetno- religiózny význam vďaka svojej polohe. Je totiž prvým dominantným kopcom nad rozľahlou rovinou (podobne ako Zobor nad Nitrou). Bogafjell, ako aj Vogezy/Bogezy (ako upozorňuje O. Cvengrosh) sú len jedny z variánt slova boh/bog na neslovanskom území. Ešte nečakanejšia varianta slova boh je v brazílskej portugalčine. Samozrejme, že som to vnímal ako náhodu, ale to bolo v čase, keď som ešte nevedel nič o Sueboch. Alebo inak, Srboch. Tých, ktorí v ranom stredoveku prešli Európou naprieč, a na západe Pyrenejského poloostrova založili Suebské kráľovstvo. Slováci a Srbi. Aj keď existenia Srbska je väčšine Slovákov zrejme ukradnutá, za povšimnutie stojí lingvistická podobnosť hlúpych slov, ktoré oba národy zdieľajú (lingvisticky zaujímavá kategória slov, ktorá sa vyhla kodifikácii jazykov). Vrcholom na torte týchto slov je výraz “b*ha ti ****m”, (pre spoločenskú neprípustnosť autocenzurujem). Slováci a Srbi sú podľa istého článku (ktorý koloval v minulosti na internete) jediné národy na svete, ktoré majú tú trúfalosť, že by ****** niekoho boha. Nečudujem sa a neodsudzujem.
- bogey, bogeyman - bôžik, strašidlo, lomoziaci/tancujúci duch.
- book [buk] - kniha, biblia; podobne je tomu i v nemčine: buch; prvá tlačená kniha bola biblia. Biblia je kniha o Bohu, tu treba vidieť pôvod oboch slov. Základom je „slovanské“ BOG→book (TYP G); alebo BOH, BŮH (čítame „boch“, „búch“) →buch (TYP H).
- bore- vŕtať; identické so slovenským boriť (sa), preboriť a pod., a tiež: nórskym, dánskym a holandským bore. Vo všetkých vymenovaných jazykoch sa toto slovo zachovalo bez zmeny, čo by mohlo naznačovať jeho veľkú odolnosť voči mutáciám a teda jeho starý pôvod. K tomu pripočítame- mierne zmutované- nemecké bohren, latinské forō (zmenu spôsobil príchod novej etnickej skupiny v bronzovej dobe, ktorá nevedela vysloviť “b”, pozri slová so začiatočným “f”), a albánske birë (vŕtať, kopať) + toponymá ako napr. -brav (v angličtine wild boar znamená diviak tj. - bear (angl.), bär (nem.), ber (nór.)- medveď. Svoje meno mohol bear dostať aj podľa svojho zvukového prejavu- bručania (množstvo zvierat v európskych jazykoch je pomenované podľa svojho zvukového prejavu), ale zase je to jeden notorický okupant dier/jaskýň, takže možnú súvislosť s dierou/borou tu nemôžme vylúčiť.
- brloh, po východniarsky aj barlog (v nemčine bär-loch- diera, brloh = doslovne “ležovisko medveďa”).
- borsuch/borsug- jazvec (vo východoslovenských dialektoch).
- boundary [baundəri] - hranica; pochádza z latinského unda - voda, vodstvo: (V→B)unda-ry. Voda (rieka, more) tvorili prirodzenú hranicu územia. Latinské unda pochádza zo „slovanského“ „voda“ - vuda, vunda.
- Britain [britən] - meno samotného kráľovstva. Koľko krvi sa prelialo v mene impéria, ale jeho pôvod, čo to vlastne Britain znamená- sa dodnes poriadne nevie. Nikdy ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že toto slovo má pokrvné sestry na Slovensku . A sú to tie najslovenskejšie slová, detvo môjho rodu- Bratislava a Bradlo. Poďme uvažovať- Bratislava je geografická abnormalita- úžina na rieke, podobne ako Železné vráta v Srbsku, alebo Strečianska úžina na Váhu. Bratislavská brána, Železné vráta, a Viedenská brána vyššie proti prúdu mali od predhistorických vekov, a zvlášť od skrotenia koňa, strategický význam. Tu sa totiž končila Euroázijská step. Všetky invázie z východu tadiaľto prešli. Tak čo teda? Odpoveď je v nórskom slove bratt, čo znamená strmý, kolmý. Nemusíme chodiť ale ďaleko- bralo. Dunaj si prerezal do tvrdej horniny Karpát svoju cestu, a dôsledkom je to, že Bratislavský hradný vrch a Devínska kobyla sú na rozdiel od okolitého terénu strmé kopce- tento fakt musel mať svoj odraz toponymách. Čo ale s Bretónskom, na opačnej strane prielivu? Nuž, z recesie som si tipol, že Bretónsko musí mať strmé brehy. Alebo krásne slovenské názvy kopcov ako Brtkovica alebo Malinô Brdo. (Keď sme už pri Malinôm Brde, verte tomu, že ani samohláska ô nie je slovanská, ale to už je iný príbeh). Či už to brat/prudký je odvodeninou od slova rúcať (logicky, čo je kolmé, z toho sa dá zrútiť) alebo Bratislava súvisí so slovom brána resp. Čo sa Brightonu týka- zaujímavé sú jeho stredoveké mená: Bristelmestune (1086), Brichtelmeston (1198), Brighthelmeston (1493).
Alternatívy:
Slovo bratt/prudký/brd a ich odvodeniny vyvolávajú v človeku množstvo asociácií, nakoľko sa vo východnej Európe nachádza celý zástup toponým s podobným menom. To, že všetky tieto mestá ležia na rieke (čo mestá zvyknú), by mohlo súvisieť s ďalším slovom- brod. Brodatín, Brodějovice, nemecké/rakúske mestá, začínajúce sa na Bad (inak stotožňované s kúpeľmi), ako napr. Bad Ischl. Aj Bratislava mala niekoľko brodov (a to ju robilo strategickým miestom….. Brody bolo nutné strážiť…..Vojenská posádka potrebovala opevnenie…Najlepšie opevnenie je na prudkom kopci, na brale/bradle…Vzťah brodov a brál má teda poriadne prepletenú, zacyklovanú pointu. Prešov mohlo byť tak isto miesto, kadiaľ človek prešou cez Torysu (napriek tomu, že to znie skôr ako otrepaný vtip, je to čisto reálna varianta). No a kde bol brod, tam sa koncentrovali ľudia, vyberalo sa tam mýto, musela tam byť vojenská posádka, ktorá musela niekde bývať…a tak vzniklo mesto. Prešburg teda tiež mohol byť miestom, kadiaľ človek prešiel. Slovo prudký a prúd majú ďalšieho fonetického príbuzného- slovo prút. Vyslovujú sa rovnako. No čo môže mať prút spoločné s prúdom? No asi to, že je priestorovo prudký (=kolmý)- rastie z kmeňa rovno nahor (záhradkári majú pre tieto výhonky veľa výrazov, napr vlky). A čo so slovom Brazília, to sa až bojím uvažovať (pozri slovo bog).
Každopádne, jedno z prvých miest, kam portugalskí námorníci / plieniči dorazili, bolo Rio de Janeiro (1502). Nielenže Angličania nevedia, čo Britain znamená, ale ani my, z rodu Slovenského nevieme, čo to Slovensko vlastne znamená. Nuž je to preto, že sme si do svojej histórie nechali rozprávať historikom z tzv. civilizovanej Európy. Fatálna chyba. Pod nánosom hrubých kníh leží skoro zabudnutá teória o našom mene- podľa nej sme potomkovia Suebov, zväzu tzv. germánskych kmeňov, žijúcich za hranicou Rímskej ríše, pričom názov Sueb znamená slobodný (suobodný). Aj velikáni ako P. J. Táto teória bola príliš grandiózna, aby ju slovenská, poddanstvom ubitá submisívna duša dokázala prijať. Odmietnuť túto teóriu, to je rovnaké, ako povedať “nejdem Mercedesom, mne stačí Trabant”. Typickí my. A stačí pritom otvoriť oči. Vidieť makroobrázook vtedajšej Európy- južne od Dunaja otroctvo- severne- SLOBODA. Sloboda bola v dobe otrokárstva cennejšia komodita než pitná voda. MUSELA mať odraz v jazyku. No a ako asi mohli slovanskí otroci volať tých za Dunajom. ktorí si voľne pobehovali po kraji? Žeby Suebi/Srbi/Švábi atď.? No jasné! Frankovia sú tiež odvodení od frei/voľný. Tak prečo my už 200 rokov odmietame akúkoľvek spojitosť so Suebmi a Slobodou? Lebo sme to my, poddanstvom ovplyvnení Slováci. A pritom by stačilo jediné- Milan Lasica to naznačil výrokom: “Chcete byť šťastní? Tak buďte!”.
Boris Filan v jednej svojej Pálenici opisuje zahraničných turistov, ako v úžase vychádzajú z chrámu Sv. Jakuba v Levoči, pozerajú na domácich Levočanov, a s rešpektom si šepkajú- však toto sú potomkovia týchto géniov, ktorí vyrezali tieto božské oltáre… A domáci- sa tvária, ako keby s tým nemali nič spoločné. Ako keby tie gotické, dokonalé diela vytvoril niekto cudzí. Prípona SKO v Slovensko by sa mohla javiť ako len hlúpa prípona, označujúca miesta, ale aj tu je nutné sa zobudiť. Ono to sko niečo muselo znamenať. Slovensko, Poľsko, Maďarsko, to sú všetko kompozitá, pozostávajúcich z 2 slov. V časoch svojho ekonomického exilu v Anglicku sme sa inými Slovákmi smiali, aká je tá Angličtina primitívna- fireplace. Oheňmiesto. To som vtedy netušil, že naša slovenčina je asi primitívna úplne rovnako. Ohnisko. To sko znamená miesto. To je nad slnko jasné. (Naši predkovia neboli hlúpi. Vtedajšie prežitie vyžadovalo oveľa vyššiu pozornosť než je tomu dnes. V našom jazyku je oveľa viac poriadku a oveľa menej entropie než si myslíme.). Ale prečo sko? Nuž slová so sk tradićne oscilujú okolo sekania, vo všetkých jazykoch, je to vlastne zvuk štiepania kameňa, zvuk dopadajúcej sekery atď. Pointa je, ako inak, vždy ale stále na moje vlastné prekvapenie- v škandinávštine- skog znamená po nórsky les (v západnej nórštine skau). A sme tam! Sko je vlastne rúbanisko resp. zem, vytvorená vyklčovaním.
Podobne terra znamená zem, ale aj oheň, páliť (terra je teda zem, získaná vypaľovaním). Nenaznačujem, že Slovensko znamená rovno Les slobodných, ale znie to dobre. Ako je to s našim menom, je to aj s menami našich regiónov. Napríklad taký Spiš. Nikde som nezachyt... the word for father. import into European is pater. which comes from the root beh. which means to protect. this is this root beh. is where we .... French at the Court of the Tudors-English neglected by foreigners-Latin a spoken language-Defective pronunciation of the English-Interest in modern languages ...Read more. Full text of "Introduction to the Study of Language: A Critical Survey of the History and Methods of ..." See other formats.Read more. . B. die Unterschlagung von religiösem Stiftungsvermögen: داد یوتف و دوب ... beh zendān. Bacheh-ye u rā az u gereft nadāni. Page 315. Ahmad Karimi-Hakkak.. The title, Marbeh Ḥokmah, meaning “increases wisdom,” reflects the fact that Victor Avigdor Hurowitz was a scholar who i.... This essay explores the interdependent relationship between Judaism and Islam, particularly during medieval and early modern periods, arguing for a nuanced ...Read more. Z Bistrice úrodnéj, z Lamača, z Dúbravky, ze Zóhru,. Ze Stupavy znovu ... slova hra v oblasti sémiotických způsobů myšlení prochází složitým vývojem .... ... Z. |. Lao. The International Brecht Society . |. |. , ae. 3. The International ... Beh vb id iri Ea Teen hy ge EE rea SS. |,. Tee Eien thy i a i crea Ao ESSE .... Lexicon of Reconstructed Pronunciation in Early Middle Chinese, Late Middle Chinese, and Early Mandarin.Read more. tutor poručník, tutor; -age tutorství; -atu tutorát. U ú kde? (tázací); ad ú ... infante - z výchozího slova (tj. slovesa) je tu tvar fate - založený na .... Unveiling the True Meaning: Exploring the Etymology Behind .... The Project Gutenberg eBook of The Teaching and .... Full text of "Introduction to the Study of Language. wine culture in iran and beyond. Marbeh Ḥokmah: Studies in the Bible and the Ancient Near .... "Quran and Muslim Exegesis as a Source for the History of .... Človek a jeho jazyk /3 - juls.savba.sk. Brecht 100 <=> 2000.. Results. SLOVNÍK MEZINÁRODNÍCH SLOV ....