Cykloprechod malebného, lesnatého a relatívne málo navštevovaného pohoria Tribeč, ktoré sa nachádza na západnom Slovensku by sme radi odporučili každému horskému bajkerovi. Tribeč sa vyznačuje nádhernými, prevažne listnatými lesmi, s maximálnou výškou 830 m n. m. v podobe vrchu Veľký Tribeč.
Celkovo sme o cykloprechodoch v týchto vrchoch našli len málo informácií, prípadne boli dosť roztrúsené. Je viacero možností ako v Tribeči zrealizovať cykloprechod, pretože sa tu nachádza veľké množstvo cyklotrás. Rovnako tu nájdete roztrúsených mnoho málo známych atraktivít. Turistov i cykloturistov tu stretnete minimum. Cyklotrasy v Tribeči si môžete rôzne nakombinovať.
Pri pohľade do mapy však zistíte, že najdlhšími cyklotrasami, ktoré umožňujú prejazd Tribeča sú žltá a červená cyklotrasa. Obe majú náročnosť „Sport“, čo značí, že sú stredne ťažké. My sme si vybrali kombináciu, ktorá viedla z veľkej časti po pre nás absolútne neznámych končinách uvedeného pohoria.
Prejdenú trasu z Nitry do Partizánskeho by sme nazvali ako 90 magických kilometrov pohorím Tribeč. Z Tribeča sme si odniesli krásny cykloturistický zážitok, ktorý sa dá zvládnuť behom dvoch dní. V našom prípade sme sa do Tribeča vybrali vlakom. Rovnakým spôsobom sme sa i vrátili. Využili sme praktické načasovanie vlakových spojov. Na prvej trase jazdia vlaky každú hodinu a na spiatočnej je priama jazda rýchlikom každé dve hodiny. Odporúčame prezrieť si spoje, ktoré vám budú vyhovovať, avšak nás uvedené možnosti príjemne prekvapili. Preprava vlakom bola bezproblémová, s dostatkom miesta pre plne naložené bicykle. Upresníme však, že sme cestovali počas pracovného týždňa. Bežne môžu byť tieto vlaky vyťaženejšie. Ak by ste cestovali autom, môžete sa vyviezť až k liečebnému ústavu na Zobore. Miesto je na mapách zaznačené aj ako Zoborský kláštor. Je tu možné odparkovať v blízkosti konečnej MHD.
Ak máte viac času a ste zdatní cyklisti, môžete si spraviť okružnú jazdu Tribečom a prejsť žltú i červenú značenú cyklotrasu. Tak sa dokážete vrátiť naspäť k autu.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Naším zámerom bolo prejsť pohorie Tribeč z čo najväčšej časti po žltej cyklotrase. Štart sme mali na hlavnej železničnej stanici v Nitre a cieľ sme nechávali otvorený. Odbočili sme napríklad zo žltej cykloznačky na rozhľadňu Hôrka, do Horných Lefantoviec, či k útulni Vlčica. Taktiež druhý deň sme si cieľ v Partizánskom definitívne odsúhlasili až na trase. Vedeli sme, že nás čaká stupák. V tejto časti nás príjemne prekvapil úsek po cyklotrase popri rieke Nitre s prejazdom okolo tamojšej hydroelektrárne a okrajom krásneho meststkého parku. Stúpanie k liečebnému ústavu sme absolvovali po hlavnej ceste. Ukázali sa nám prvé zaujímavejšie výhľady smerom na Dražovce a Nitru.
Ako sme uviedli vyššie, najskôr sme postupovali kombináciou niekoľkých cyklotrás. Znamenalo to obídenie Meškovho vrchu, ktorý je sám o sebe pekným vyhliadkovým miestom. Ide o flowtrail v hustom lese, o veľmi peknú svižnú cycklocestičku. Povrch bol miestami skalnatý a kým inde zase mierne mazľavý. Pár dni pred naším výletom totiž pršalo. Väčšiu časť tohto úseku predstavovala modrá cykloturistická značka, ktorá je vrstevnicou, takže sa tu príliš nenarobíte a môžete si užívať jazdu lesom.
V bode Pod Meškovým vrchom sme sa konečne napojili na žltú cyklotrasu, o ktorú sme mali hlavný záujem. Drobná ukážka nádhernej jarnej flóry v pohorí Tribeč. Rozhľadňa Hôrka síce predstavuje absolvovanie kratšieho tiahleho stúpania, no ak máte dostatok síl, oplatí sa tu zastaviť. Miesto je dobrým táboriskom, s ďalekými výhľadmi z rozhľadne. Dnes nemáme čas zdržiavať sa tu a tak volíme kolmý zjazd lesíkom do Podhorán so záverom v potoku pri železničnom viadukte, ktorý sme videli už pri pohľade z rozhľadne. V Podhoranoch márne pátrame po otvorenej krčme. Sme tu priskoro. Volíme prechod ďalej po žltej cyklotrase cez Bádice. Na chvíľku ju opustíme a vrhneme sa okrajom vinohradv a neskôr kopec Kamenec smerom do Horných Lefantoviec. Je to za účelom zohnania prepotrebného piva. Narazíme tu na výbornú, klasickú krčmu s názvom Pohostinstvo u Petra. Bolo to asi najlacnejšie pivo na celej trase, ktoré bolo s láskou a prekvapivo dobre načapované. Po dokonalom vyvážení pivom do každej nohy sme sa vybrali modrou cyklotrasou znova do záhadných hôr Tribeča, ktorých vraj mimochodom miznú ľudia. Koluje o tom viacero strašidelných historiek. Prebehli sme okolo parku tunajšieho liečebného ústavu a stúpali nahor. Na tomto mieste spomenieme, že Horné Lefantovce, podobne ako ďalšie dediny sú sídlom mnohých pekných kaštieľov. Nebol žiaľ čas obdivovať každý jeden z nich. Nasledovalo stúpanie do lesov až do bodu Nad Červeným krížom. Tam sme sa znova napojili na žltú cyklotrasu. Úsek, ktorý nasledoval až po rázcestie Hubertus je skutočne nádherný. Charakterizujú ho prekrásne listnaté lesy, bez akejkoľvek civilizácie s výnimkou lesnej cesty po ktorej vedie cyklotrasa. Aj tá je však prejazdená len v podobe dvoch úzkych pruhov po pneumatikách. Po dosiahnutí rázcestia Hubertus nasleduje výživnejšie, dlhé, tiahle stúpanie až do bodu so zaujímavým názvom - Pod Cincilákom. Samotné stúpanie je spríjemnené nádhernými výhľadmi na Tribeč a okolie. Trasa sa tu stáča na severozápad a tak z nej dovidíde i do diaľok smerom k Nitre. Táto časť žltej cyklotrasy v podstate zľava obchádza najvyšší vrch pohoria Tribeč - Veľký Tribeč s výškou 829 m n. m. Výhľad z rozhľadne Hôrka smerom k hlavnému hrebeňu pohoria Tribeč. V stúpaní okolo Veľkého Tribeča.
Keď konečne dorazíme k rázcestiu Pod Veľkým Tribečom, trasa začína klesať. Kto by veľmi chcel môže si po turistickej značke vybehnúť na vrchol Veľkého Tribeča. My volíme svižný zjazd po asfaltke. Priebežne kontrolujeme polohu, keďže sa chceme zastaviť na horskej útulni s originálnym názvom Vlčica. K útulni smeruje stúpajúci chodníček, ktorý nás znova na chvíľku odvádza od žltej cyklotrasy. Bicykle tlačíme až k útulni, no nie je to veľká zachádzka. Najskôr míňame prameň a v lesnom šere už vidíme aj jednoduchú drevenú útulňu s vonkajším ohniskom. Dáme kus reči a každý si ideme po svojom. My ešte presondujeme útroby útulne, kde sú vidno jednoduché drevené prične i nachystané drevo. Z útulne Vlčica smerujeme krátko po chodníku, čiastočne značený modro popod Medvedí vrch. Neďaleko útulne Vlčica ešte minieme výrazný pomníček od umelca Petra Mészároša, kým sa znova plynulo napojíme na žltú cyklotrasu. Uvedený pomníček spríjemňuje okolie. Pokračujeme hlbokými lesmi, miestami rozbahnenou lesnou cestou. Zjavne tu prebiehala ťažba dreva, no napriek obrovským rozlohám lesa, môžeme konštatovať, že toto bol azda jediný úsek, kde bola cykltrasa rozjazdená mechanizmami. Stopy, alebo rúbaniská celkovo vôbec nenarúšali trasu cykloprechodu. Bolo to naozaj príjemné.
Postupne sme sa prepracovávali na koniec žltej cyklotrasy, ktorá sa približne uprostred trasy medzi Mišovým a Javorovým vrchom, napája na červenú cyklotrasu. Tu si treba dať pozor a v mieste napojenie pokračovať správnym smerom na severrovýchod. Je potrebné nepodľahnúť lákavému terénu so zjazdom, ale sa držať v mierne stúpajúcom smere na Javorový vrch. Tieto miesta patrili k najkrajším na našej cyklohrebeňovke. Dokonalá kombinácia a pohladenie duše cykloturistu. Stále sme nikoho nestretávali. Boli sme tu len my a krásna jarná príroda. Čoskoro nás červená cyklotrasa doviedla k útulni Javorinka. Narazíte na ňu už pri štúdiu máp.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
Útulňa Javorinka len potvrdila, že Tribeč je rezervoárom jedinečných útulní. Konkrétne Javorinka sa nachádza priamo pri červenej cyklotrase. V útulni sme narazili na provizórne prične i piecku. Tá však mala demontovaný komín a zrušený otvor naň v streche. My sme sa už skoršie rozhodli, že potiahneme až do autentickej útulne pod Žliabkom. Nachádza sa neďaleko, kúsok pod sedlom pod Rakytou. Útulňa Javorinka sa nachádza priamo pri červenej cyklotrase. Sedlo pod Rakytou sme dosiahli po lesných cestách veľmi rýchlo. Dostali sme sa na veľkú, štrkovú cestu výbornej kvality, ktorá sa zdala len čerstvo vybudovaná. Po jej okraji sú vybudované veľké, štrkové odstavné plochy. Mali sme možnosť ísť z tadiaľto na útulňu pod Koreňovou, alebo na útulňu pod Žliabkom. Lákala nás druhá možnosť, keďže spať by sme mohli v obrovskom sude. Áno, aj z takéhoto objektu sa ktosi rozhodol zhotoviť turistickú útulňu. Veľmi nás to zaujímalo a tak sme sa k nej rýchlo dostali krátkym zjazdom po uvedenej štrkovej ceste.
V blízkosti by sa mali nachádzať i pramene, z ktorých sme jeden našli, no bol veľmi slabý. K samotnej útulni vedie zjazd zo sedla pod Rakytou po ceste bez značenia. Je potrebné sledovať navigáciu, nakoľko by ste útulňu mohli veľmi ľahko prehliadnuť. Nachádza sa na okraji rozľahlej lúky, na okraji lesa. Lúka bola zarastená vysokou trávou a tak nebolo vidno ani chodníček vedúci k útulni, ani prameň, ktorý by tu mal byť situovaný v akomsi betónovom lôžku. Vodou sme tak napokon dosť šetrili. Útulňa Žliabok je naozaj skonštruovaná z obrovského suda na víno, ktorý je zvonka opatrený plechovou strechou, menšou terasou a zvnútra dvoma pričňami, kde sa dá rozložiť karimatka. Noc v útulni bola príjemná, hoci do rána okolie riadne vychladlo.
Ráno sme sa príliš nezdržiavali a vyrazili sme okamžite po zbalení. Z útulne Žliabok sme najskôr absolvovali krátky, mierny výšľap späť na sedlo pod Rakytou. Ani sme sa nestihli v chladnom rannom počasí zahriať. Znova sme boli na červenej cyklotrase. Očakávali sme ešte nejaké tie zvlnené kilometre po lesných cestách. Boli sme na spomínanej štrkovej megaceste a čakal nás zjazd až do Dlhej doliny k potoku Vyčoma neďaleko obce Slače, kde sme mali križovať hlavnú cestu. Skutočnosť bola napokon taká, že sme sa ocitli na 6 km dlhom zjazde s množstvom serpentín, kde to šlo tak rýchlo, až nám mrzli prsty v rukaviciach. Zjazd bol veľmi rýchly a v zákrutách bolo potrebné pribrzďovať. Keď sme zjazd zvládli, dostali sme sa k plotu obory, kde sa nám podarilo z tabuľky zistiť, že je to miesto intenzívneho chovu zveri. Zjazd to bol skvelý a potešujúci, len to chce trochu iné počasie. Nasledovala krátka jazda Dlhou dolinou po asfaltke, z ktorej sme asi po 1,5 km odbočili do malebnej Uhrovskej doliny. Pokračovali sme dobrou asfaltkou až kým sme znova neodbočili vľavo, do kopcov, na lesné cesty smerom na Vrchhoru.
Keď sa už zdalo, že Vrchhoru, kde mala byť situovaná ruina starobylého chrámu, dosiahneme za pár minút, ukázalo sa, že ešte bude treba prekonať poriadne výživný posledný kilometer. Ten strmo stúpal lesom až k peknej horskej lúke, kde sme konečne zbadali náš cieľ. Vrchhora je romantické miesto na rozľahlej horskej lúke, s prístreškom, ohniskom, ruinou kostolíka z konca 17. storočia a obnovenou kaplnkou sv. Jána Nepomuckého. Ruina je relatívne upravená, no i tak je tu upozornenie, že vstup je na vlastné nebezpečenstvo. Toto miesto sme navštívili na jar, keď tu boli krásne rozkvitnuté staré pagaštany, čo ruine ešte pridalo na fotogenickosti. Všade panoval pokoj, akurát tu pofukoval chladný vetrík, ktorý nás z lúky vyháňal na ďalšiu cestu. Dopriali sme si ešte občerstvenie z vlastných zásob a pohľad na infotabuľu s mapou pohoria Tribeč. V blízkosti Vrchhory by sa ešte dal navštíviť Michalov hrad, alebo rozhľadňa Chotenovec, čo sme však vynechali. Chceli sme si pozrieť kaštieľ a park v Brodzanoch a najmä stihnúť vlak v Partizánskom.
Možností ako sa do Brodzian je však viacero. Dalo by sa ísť napríklad cez obec Klížske Hradište. Naša zvolená trasa bola príjemným prekvapením. Išlo o celkom strmý singletrack. Okrem toho že bol miestami technickejší, obohacujú ho krásne výhľady až k Novákom, ktoré spoznáte podľa obrovitého komínu. Počas zjazdu do Brodzian nás ešte trochu zbrzdí oblasť Hlboké, kde je menší stupáčik, samota a veľká lúka a niekoľko výhľadov. Potom už nasleduje svižný zjazd lesnou cestou až do Brodzian. Tam si ešte pozrieme kostol a zachovalý kaštieľ s pohľadným parkom. Mimoriadne nás zaujme dokonalá vŕba pri tamojších vodných plochách s mostíkmi. V kaštieli v Brodzanoch je situované múzeum A. S.
Prečítajte si tiež: Cykloturistika Terchová - Zázrivá
Cesta po modrej cyklotras nás dovedie z Brodzian až do Partizánskeho, k sútoku riek Nitrice a Nitry, pri ktorej toku sme náš cyklovýlet začínali i končíme. Popri brehu rieky Nitry vedie v Partizánskom príjemná cyklotrasa, z ktorej napokon zamierime voľne k centru mestečka. Napokon nás prekvapí autentická, dosť veľká budova hlavnej stanice v Partizánskom. Je pomerne prázdna, ale čo je zaujímavejšie, ak sa z nej pohnete smerom k nástupištiam, prekvapivo nezbadáte klasický perón, ale akýsi parčík. Až pri podrobnejšom skúmaní areálu zistíme, že koľaj sa nachádza asi o päťdesiat metrov ďalej, za priestranstvom parku. Rovnako prekvapivo je tu len jediná koľaj.
Oficiálne majú nami absolvované cyklotrasy pohorím Tribeč hodnotenie ,,Sport“, čo predstavuje stredne ťažkú cyklotrasu. S hodnotením súhlasíme, hoci nie každý vie čo si pod stredne ťažkou cyklotrasou predstaviť. Po prejdení Tribeča zväčša po žltej a červenej cyklotrase môžeme konštatovať, že terén nie je najnáročnejší ani mimoriadne technický. Cyklotrasy sú veľmi dobré, bicykle sme nemuseli takmer vôbec tlačiť, čo bolo v úplnom kontraste s našim cykloprechodom hlavného hrebeňa Považského Inovca. Ak si pripočítate potenciálne blúdenie je potrebné to brať do úvahy. Cyklotúru v kopcoch Tribeča môžu sťažiť konkrétne podmienky ako je blato, horúčava a samozrejme náklad, ktorý prevážate. Vodných zdrojov popri trase nebolo mnoho a tak je potrebné rátať aspoň s 1,5 - 2 l tekutinami.
Počas cykloprechodu sme využili XC - krosové, horské bicykle typu hardtail s kapsami na prenos výbavy. Využili sme závesné kapsy na riadidlá i kapsy do rámu, ako aj ľahký batoh na ramená. Prilba je tu samozrejmosťou. Hodí sa najmä na strmé zjazdy. Nezabudnite cyklistické rukavice. Môžu sa hodiť i rukavice do chladnejšieho počasia, na jazdu i bivakovanie. Oceníte ľahkú, nepremokavú bundu. Veľmi sa hodí navigácia. Postačí i tá v mobile s vhodnou mapou. My sme brali i malý fotoaparát, no potešia i zábery, ktoré si natočíte na akčnú kameru. Tá zaberie minimum miesta. V tomto smere a tiež kvôli častejšiemu používaniu navigácie sme celkom využili powebanku. Na bicykli postačia rýchle, krosové plášte. Ako pedále sa nám osvedčili platformy s výstupkami proti pošmyknutiu.
Od horárne trasa vchádza do Uhrovskej doliny, v strede doliny však odbáča doľava a stúpa do lokality Vrchhora k ruine kostola. Z Vrchhory trasa prechádza ....
Tabuľka: Útulne na trase
| Názov útulne | Poloha | Popis |
|---|---|---|
| Vlčica | Pod Medvedím vrchom | Jednoduchá drevená útulňa s vonkajším ohniskom a drevenými prične |
| Javorinka | Priamo pri červenej cyklotrase | Provizórne prične a piecka (bez komína) |
| Žliabok | Kúsok pod sedlom pod Rakytou | Útulňa skonštruovaná z obrovského suda na víno |
tags: #cyklotrasa #v #uhrovskej #doline