Film Vaterland je zaujímavý už len tým, že bol vôbec nakrútený. Debutujúci režisér a scenárista David Jařab nakrútil film, ktorý ťažko zaškatuľkovať a navyše ak odkazuje k „princípom“ surrealizmu. Surrealizmus v českom filme? Zase ten Švankmajer? Odpoveď na prvú otázku znie áno, na druhú nie.
Keď bol Vaterland uvedený pred dvoma rokmi na Bratislavskom filmovom festivale, vyvolal rozporuplné reakcie, aj keď iba v malom okruhu zainteresovaných. Nie, nevytvorili sa dve skupiny rozdelené na odporcov a prívržencov. Ak áno, tak je takýto pohľad značne zjednodušujúci. Rozhodne nie je určený pre typického návštevníka multiplexu. Ten by pravdepodobne po zhliadnutí filmu len nechápavo krútil hlavou a odchádzal by z kina s otázkou: „o čom to chcelo byť?“. A bohužiaľ (presnejšie vďakabohu) nie len on. Celá štruktúra filmu je totiž založená na zahmlievaní a indícií k jasným odpovediam je príliš málo. Aj motivácia konania postáv je nejasná.
Dej filmu
Česky hovoriaci potomkovia aristokratického rodu Czadských sa rozhodnú vycestovať do cudziny, z ktorej pochádzali ich predkovia. Nachádza sa tu totiž stará rodinná usadlosť s pozemkami. Hlavným dôvodom na výpravu do neznámej krajiny je však pre rodinných príslušníkov pozostalosť v podobe loveckých denníkov a čiernobieleho filmového materiálu, ktorú zdedili po starom otcovi. Z nich sa dozvedajú o zvláštnych praktikách poľovania na bližšie nešpecifikované „zvieratá“.
Režisér David Jařab využíva mystifikáciu s prvkami absurdity. V krajine, do ktorej hrdinovia prichádzajú, síce veje červená vlajka s bielym krížom, no ako Švajčiarsko určite nevyzerá. Na rozpadnutých cestách sa premávajú Trabanty a Volgy a aj benzínové čerpadlo ma veľmi ďaleko od jeho moderného ekvivalentu. A ako by toho nebolo dosť, tak miestny obyvatelia nehovoria po nemecky alebo francúzsky, ale po portugalsky. No to nie je všetko. V hlbokých lesoch v okolí schátraného zámku vraj žijú podivné tvory (po česky kostrouni), o ktorých sa už v zápiskoch zmieňoval nebohý starý otec. Detailne opísal postup lovenia a spôsob použitia bizarného poľovníckeho náčinia. A tak sa potomkovia na čele s Richardom (Karel Roden) v sprievode dvoch domorodých stopárov aj napriek skrytej nevôli správcu Willmera vyberú do lesa so zámerom pokračovať dávnej v rodinnej tradícii.
Hrdinovia akoby boli hnaní túžbou nájsť stratenú identitu. Z mestských zbohatlíkov sa stávajú vášniví lovci. Napríklad Richard akýsi autorita rodinného klanu, sa oholí podľa fotografie starého otca a na hlavu si nasadí starý lovecký klobúk. História predkov sa opakuje rekonštrukciou zabudnutých rituálov. Ale prečo by malo byť všetko vysvetlené. Ak sa autori sami priznávajú k surrealizmu (už len kniha v jednom zábere s rovnomenným názvom) sú akékoľvek výhrady tohto typu neopodstatnené.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Tři exkluzivní automobily překračují hranice a projíždějící polodivokou krajinou. Černá limuzína a dva sportovní roadstery z 60. let ostře kontrastují s polorozbořenými, často zcela opuštěnými usedlostmi, zarostlými cestami a prázdnými kostely. Zvlněná krajina na obzoru pomalu přechází do vrchoviny a pozvolna se z ní vytrácejí stopy moderní civilizace. Blíže neurčené teritorium, blíže neurčený čas a přece se zdá být všechno povědomé.
Atmosféra a spracovanie
Sila Vaterlandu spočíva tajomnej atmosfére, ktorú vytvárajú zvuky (permanentne počuť bzukot múch) a prevažne ručná kamera (pseudodokumentárny záznam filmu). Rovnako hudba s africkými motívmi ešte viac zamotáva odpoveď na otázku, kde sa vlastne film odohráva. Z takéhoto pohľadu sa Vaterland výrazne odlišuje od českého mainstreamu, či už komerčného alebo toho „umeleckého“.
Už pri prvých záberoch divák si divák všimne nevšednú kameru Mareka Jichu. Známe herecké mená v titulkoch striedajú úplne neznáme a divák začína mať pocit, že spravil dobre keď uveril Jařabovým rečiam o výnimočnosti snímku. Atmosféra filmu hustne spolu s pribúdajúcimi postavami a na povrch sa dostáva čoraz viac zaujímavých tajomstiev minulosti rodu Czadskych. Tento opojný stav však trvá iba prvých desať minút.
Je to čiastočne spôsobené aj výberom hercov. Popri elite v podobe Karla Rodena, ktorý stvárnil ústrednú postavu Richarda Czadského sú tu aj herci zabudnutí, menej známi, alebo absolútny neherci. K tým zabudnutým patrí Frantisek Rehák v úlohe správcu Willmera. Jeho herectvo patrí rozhodne k pozitívnym stránkam filmu. Menej známu skupinu hercov tvoria bratia Formanovci, Petr a Matej spolu s Marekom Danielom, Vasilom Fridrichom a Romanom Zachom. Z menej známej pätice však občas vyčnieva iba Petr Forman. Nehercov zastupuje dvojica herečiek, ktoré by nemohli v iných filmoch hrať ani komparz. Neviem či je to mizernou kvalitou filmu, ale to čo ma zaujalo bola hudba. Vo Vaterlande dodáva niektorým scénam až hororový nádych.
Hodnotenie
Jařabov Vaterland sklamal. Očakávania nenaplnil a nenaplní určite ani priestory našich kinosál. Lovecký deník sa neustále snaží byť niečím, čo nie je. Filmom s pointou. Príbeh jednoducho nedáva zmysel a jeho spracovanie je tiež na nízkej úrovni. Možno bol Jařabov scenár skutočne kvalitný, ale režisér ho nedokázal preniesť na plátno tak, aby ním zaujal diváka. Vaterland rozhodne nie je kinofilm. Pokiaľ si ho chcete pozrieť, počkajte si na jeho uvedenie do požičovní.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Aj keď Vaterland nedosahuje kvalít Švankmajerových surrealistických filmov, ktoré minimálne slúžili ako inšpirácia. Na druhej strane aj porovnanie so Švankmajerom je mierne zavádzajúce. Nechcem sa teraz púšťať do možných interpretácií filmu. Našlo by sa tu zopár matne čitateľných vrstiev, napríklad téma stretu kultúr, temnej stránky minulosti nemeckého národa alebo problém absencie inicializačných rituálov v súčasnej spoločnosti. Rovnako je zbytočné menovať filmy, z ktorých režisér čerpal rôzne motívy a prvky a hľadať paralely.
Zostanem pri tom, že pri Vaterlande funguje niečo, čo by sa dalo nazvať ako Hanekeho syndróm (v pozitívnom zmysle). Tým však nemyslím syndróm režiséra ale skôr diváka, ktorý odchádza z kina s pocitom, že bol podvedený. Aj pri Vaterlande chýba jasne čitateľné posolstvo alebo konečné vysvetlenie. No pokiaľ Haneke zavádza úmyselne a tým stavia diváka do pozície zmäteného a nechápajúceho dieťaťa, pri Jařabovom filme vznikajú pochybnosti, či bola jeho výsledná koncepcia dokonale premyslená, alebo bola výsledkom náhody z nezvládnutej réžie. Tak či tak, Vaterland je rozhodne jedným z najzaujímavejších českých filmov, ktorý je možné vidieť v súčasnosti na plátnach slovenských kín.
Informácie o filme
Vaterland - lovecký deník (ČR, 2004, 94 min.)
Réžia: David Jařab.
Scenár: David Jařab.
Kamera: Marek Jícha.
Hudba: Petr Haas, Jan Ponocný, Roman Zach.
Hrajú: Karel Roden, František Řehák, Petr Forman, Júlio Martín da Fonseca, José Figueiredo, Vasil Fridrich.
Premiéra SK: 24.8.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov