Lyžiarsky šport patrí medzi najzastúpenejšie športy na svete. Mnoho ľudí všetkých vekových kategórií a aj rôznych sociálnych pomerov využíva lyžovanie na zimnú rekreáciu. Lyžovanie prešlo veľmi dlhým nielen technickým, no i metodickým a didaktickým vývojom, ktorý v poslednom storočí nabral obrátky.
Preto aj dnešná podoba lyžovania je jednou z najdokonalejších zo všetkých športov. Vývoj lyžovania na našom území bol od svojho zrodu súčasťou celoeurópskeho vývoja. Doposiaľ nám chýba ucelená myšlienka, ktorá by nás na základe dostupných svedectiev objektívne oboznámila so vznikom a vývojom lyžovania na Slovensku.
Nezaznamenávanie a v dôsledku toho nepoznanie dejín rôznych druhov ľudskej činnosti na našom území z veľkej časti zapríčinil dlhodobý a nerovný boj Slovákov o svojbytnosť, ktorý sa zhodou okolností odohrával v čase, keď sa v lone vznikajúcej turistiky začalo rozvíjať aj lyžovanie. Z nich výdatne čerpá aj súhrn udalostí a okolností súvisiacich so zrodom a vývojom lyžovania, ktoré sa už koncom 19. storočia stalo fenoménom turistiky a cestovného ruchu a ešte pred prvou svetovou vojnou nadobudlo charakter na medzinárodnej úrovni.
V tejto práci som sa vám rozhodla priblížiť vývoj lyžovania a zástupcov lyžiarskej spoločnosti, ktorí vynaložili veľa osobných síl a prostriedkov nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Vznik a vývoj lyží
Prvé počiatky
Vznik a vývoj lyží úzko súvisí s dávnovekými činnosťami vyvíjajúcej sa ľudskej spoločnosti. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Snežnice pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Snežnice našli svoje uplatnenie v lesníctve, v armáde, v poľovníctve.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o M16 na vodné guličky
Taktiež ako aj snežnice prešli určitými formami vývoja: od okrúhlych, cez oválne, až po novodobé snežnice. Lovcovi v prvotnej spoločnosti umožnili chôdzu vo vysokohorskom teréne.
Lyže vznikali a boli zdokonalené v rozsiahlych severských oblastiach zemegule u mnohých kmeňov, národov a etnických skupín.
Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odkiaľ sa lyže sťahovaním národov dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy. Hlavným zdrojom poznávania života najstarších severských obyvateľov zeme , vrátane používania lyží, sú objavy kresieb prehistorického človeka z prvotnopospolnej spoločnosti, na ktorých zobrazil aj lyže.
Podľa techniky kresieb sa zistilo, že pochádzajú z doby okolo 2000 rokov pred našim letopočtom. O vzniku lyží nám presnejšie vypovedajú archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve. Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z diela Výprava Kyrusa z roku 444 pred n. l. od Xenofona (gréckeho historika).
Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, kde vydal mapu Carta Marina ( zobrazovala aj lyžiara a lov severských obyvateľov na zver) v roku 1555 vydal knihu Historia de gentibus septentrionalibus (História severských národov).
Prečítajte si tiež: Pušky na vodné guličky: Kompletný prehľad
Prehľad predhistorických lyží
Od začiatku 30. rokov 20. storočia bolo objavených 60 nálezísk predhistorických lyží vo Fínsku, 46 vo Švédsku a 12 v Nórsku. Profesor laponských jazykov na univerzite v Uppsale Švéd B. J. Wiklund bol jedným z prvých výskumníkov ,ktorý sa zaoberal vznikom a rozvojom týchto predhistorických lyží.
Do prvej skupiny zadelili tzv. lyže južného typu. Lyže sú kratšie a rovnako dlhé. Skĺznicu a povrchovú úpravu mali hladkú. Používali sa na rozsiahlych územiach na západ od Uralu, cez Rusko, južné Fínsko a stredné Švédsko. Za najstaršiu lyžu južného typu pokladajú vedci lyžu hottinskú, ktorá bola nájdená v roku1921 vo švédskom meste Hotting. Jej vej odhadujú na viac ako 4000 rokov.
Druhú skupinu tvoria lyže typu arktického, ktoré pochádzajú zo severnej Sibíri a zo severných oblasti Ruska a Škandinávie. Sú zašpicatené a ohnuté na obidvoch koncoch a dĺžkou sa zhodujú s lyžami južného typu. Na skĺznice sa im dávali zvieracie kože kvôli lepšej stúpavosti.
Medzi historicky najmladšie lyže patria lyže typu severského, ktoré sa na severe Európy používali až do polovice 19. storočia. Od predchádzajúcich sa líšia tým, že nie sú rovnako dlhé ani široké. Jedna z nich je spravidla užšia, meria 6 cm, dlhá je až 3 m a na skĺznici má žliabok. Funkčne to bola lyža sklzná ( ako kolobežka). Druhá lyža, tzv. odrazová, bola dlhá len 1- 1,5 m a široká 7- 8 cm. Do prehľadu predhistorických lyží patria aj lyže bahenné, ktoré umožňovali chôdzu po močaristých terénoch. Boli dlhé asi 150 cm. Jeden exemplár z nich, pochádzajúci z južného Švédska , je uložený v lyžiarskom múzeu vo Viedni.
O názve lyže
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,SKI“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza. Najnovšie zistenia dokazujú, že ho môžeme nájsť v islandskej reči “scidh“ a znamená kus dreva. Na území dnešného Slovenska sa prvý krát dozvedáme z listu kyjevského metropolitu Nikifora kniežaťu Vladimírovi Monomachovi z 12. storočia.
Prečítajte si tiež: Ratnovce a vodné lyžovanie
Nansenová expedícia
V roku 1888 nórsky prírodovedec, diplomat, polárny bádateľ, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1922 Fridtjof Nansen ( 1861- 1930) uskutočnil expedíciu naprieč Grónskom na lyžiach, aby preskúmal neznáme oblasti tejto nehostinnej ľadovej krajiny. Nansen bol vynikajúci lyžiar svojho času. Mal mnoho skúseností, pretože sa zúčastňoval rôznych vytrvalostných pochodov v Nórsku. Získal aj titul najlepšieho lyžiara Kristianie ( terajšie Oslo). Expedícia trvala 40 dní za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok, pri teplote mínus 40 až 50 stupňov Celzia. Nansen aj so spoločníkmi prešli dlhú cestu (560 km) s prevýšením 2750 m n. m. Získané poznatky zaznamenal v knihe Pa ski over Gronland ( Na lyžiach cez Grónsko). Výprava mala úspech jedine pre pohyb na lyžiach, vyjadrenie Nansena v knihe. Nansenova cesta sa stala najúčinnejším propagátorom lyžovania a lyže sa stali odvtedy známe v celom kultúrnom svete. Obdiv sveta sa kládol najmä na lyže.
Lyže prichádzajú do strednej Európy
Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Jedným z tých najpodstatnejších bola už spomínaná Nansenová expedícia. Podmieňované aj boli spoločenskými, prírodnými a hospodárskymi podmienkami. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach. Neskôr sa k nim pridalo aj územie našej krajiny.
Lyžiarské školy
Nórska lyžiarska škola
Ako prvá v Európe bola Nórska lyžiarska škola, ktorá sa neskôr rozšírila do celej Európy. Obsahovala techniku behu, zjazdu a terénnych skokov. Vyznačovala sa jazdou v úzke v stope, intenzívnou prácou paží pri jazde po rovine a do kopca (podľa dnešnej terminológie beh striedavý dvojkročný), brzdením len lyžami bez použitia palíc a uplatňovaním švihov pomocou kristiánie a telemarku. Používali sa dlhé, tenké a ľahké lyže s trstinovým viazaním a dve palice. Techniku jazdy umožňoval zvládnuť telemarský tvar lyží.
Nórska škola ovplyvňovala začiatky aj u nás prostredníctvom cestovateľov, ktorísi dovážali lyže, informácie z literatúry a pôsobenie rôznych inštruktorov (Severanov), pôsobiacich vo Vysokých Tatrách v r.1905, 1927 a 1932 a v Banskej Bystrici v roku 1932. Jedným jej z prvých predstaviteľov u nás bol Nór Wilhelm Durban Hansen, učiteľ lyžovania z Kristianie. Od roku 1904 bol zamestnaný ako profesionálny cvičiteľ na lyžiach v starosmokovskom hoteli Grand.
Lilienfeldská lyžiarska škola
Rakúšan Matthias Zdarský (1856- 1940) kriticky hodnotil nevýhody Nórskej lyžiarskej školy pre jazdu v náročných alpských terénoch. Na základe dlhodobého pozorovania a skúsenosti vytvoril Alpskú lilienfeldskú školu, ktorá mala metodicky usporiadané jednotlivé prvky postup vyučovania. Na základe alpských terénov musel vytvoriť jednotlivé časti lyžiarskeho výstroja.
Skrátil pomerne dlhé nórske lyže na 190- 220 cm, spevnil ich konštrukciu a odstránil zo skĺznice žliabok, na ktorý sa najčastejšie lepil sneh, tým aj uľahčil trenie lyží pri prívratnej jazde. Skonštruoval nové lyžiarske viazanie Lilienfeld, ktoré rešpektovalo zvláštnosti alpského lyžovania. Zvláštnym a charakteristickým prvkom Zdarského školy bola jazda s jednou hrubšou dvojmetrovou palicou, zakončenou ostrým kovovým hrotom. Bolo to v dobe, keď sa vplyvom nórskej školy používali dve palice. Zdarského palica slúžila ako opora pri chôdzi, pri zjazde, pri jazde v pluhu a brzdení. Jeho technika sa zameriavala na bezpečné zvládnutie dole prudkými svahmi a terénnymi nerovnosťami. Základom jeho techniky boli oblúky v prívrate.
Zdarského technika jazdy sa stala základom zjazdovej prívratnej techniky, ktorá sa s drobnými zmenami používala v rôznych lyžiarskych školách celé desaťročia. V roku 1896 v Hamburgu vydal knihu Lilienfejder Skilauftechnik- Eine Anteilung fur jedermann, den Ski in kurzer Zeit vollkommen zu beherschen (Lilienfeldská lyžiarska technika- Návod pre každého dokonale ovládať lyže v krátkom čase), zahrnul do nej svoju dlhoročnú lyžiarsku a metodickú skúsenosť. Vyučovanie podľa Zdarského bolo veľmi populárne. Okrem kurzov pre civilných záujemcov a pre lyžiarske kluby sa Zdarsky venoval výcviku v armáde. Do roku 1912 absolvovalo jeho výcvik na rôznych miestach Európy viac než 12000 lyžiarov.
Bilgeriho lyžiarska škola
Georg Bilgeri (1873- 1934 ) vytvoril v alpách novú lyžiarsku školu, ktorá podstatne ovplyvnila vývoj lyžovania pred prvou svetovou vojnou. Pri svojich zámeroch sa opieral o dôležité poznatky z alpského lyžovania a zdokonalil techniku a výstroj lilienfeldskej školy. Základné prvky, ktoré prevzal z nórskej školy, boli jazda s dvoma palicami, intenzívna práca paží pri jazde po rovine a pri stúpaní, telemark, kristiánia pri zjazdovom a telemarský tvar lyží. Zo Zdarského školy prevzal prívratný oblúk, jazdu v teréne a zlepšil konštrukciu viazania. Jazda v Bilgeriho škole sa vyznačovala dynamikou a väčšou rýchlosťou.
Lyžovanie na Slovensku ovplyvňovala zo začiatku zdarského lilienfeldská škola. Postupne, hlavne v čase vzniku pretekového lyžovania, začala u nás prevládať bilgeriho škola, ktorá smerovala viac k lyžovaniu na náročných svahoch.
Albertská- Sneiderová škola
Jej základom bola Bilgeriho prívratná technika. Vylepšená bola však o znížený postoj, rozšírenú stopu a na zmenu smeru jazdy používala prívratnú kristiánku. Na začiatku výcviku sa stále začínalo s gymnastikou. Viazanie sa zdokonalilo a používalo sa tzv. viazanie „kandahár“ ( päta sa čoraz viac upevňovala). Okolo roku1934 boli objavené prvé celkové lyže.
Francúzska škola
Toni Seelos začal používať znožnú christiánku s nadľahčovaním vo zväčšenom predklone (ešte pred 2. svetovou vojnou). Zároveň so Seelosom vzniká v roku 1937 Francúzska škola, ktorá spočívala v rotácií trupu a následnom blokovaní tela, ktorým sa rotácia prenášala na nohy. Súčasť bol aj výrazný predklon. Obe školy môžeme považovať za rotačné. Začalo sa aj s používaním zosuvov, cieľom bol rotačný švih.
Proti rotačná, rakúska škola
Predstaviteľom bol Kruckenhauer. Išlo o techniku proti ramennú a jej hlavný znak sú otáčavé vysúvanie pätiek, nadľahčenie a proti rotácia ramien- ramená vždy smerujú po spádnici (hovoríme o osi ramien ). Jeden z najväčších predstaviteľov Toni Seilerr (GA-PA seilerrova olympiáda).
Vznik lyžovania na Slovensku
Historické podmienky
Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode.
Nemôžem však ani nespomenúť, že v ojedinelých prípadoch, tak ako ich život prinášal, išlo aj o praktické využitie lyží na rôznych úsekoch každodennej činnosti. Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska.
Slovensko malo prioritné postavenie v prírodných krásach, v rozmanitých horstvách od mierne zvlneného terénu cez vysoké vrchy a poľany až po vysokohorské prostredie Vysokých Tatier. Cestná a dohotovujúca sa železničná sieť v priebehu druhej polovice 19. storočia predurčovali územie Slovenska na rozvoj turistiky, ktorá mala v tom čase v niektorých krajinách už veľa prívržencov. Organizovanej turistike a jej rozličným formám sa na území Slovenska do značnej miery utvárali materiálne, technické a kultúrno- spoločenské podmienky už od začiatku druhej polovice 19. storočia. V mestách sa budovali kúpele a prírodné parky na oddych a vznikajúcu športovú aktivitu.
V podhorský a stredohorských podmienkach vznikali zariadenia na klimatický pobyt a liečbu. Šírila sa propagácia pohybu a pobytu v prírode a podnietilo to zakladanie spolkov , klubov a združení v mestách. Lyže k nám začali prenikať zo severských krajín a ich propagátormi a šíriteľmi boli predovšetkým rôzni cestovatelia, obchodníci, diplomati, učenci, vojaci a študenti. Lyže sa od začiatku prijímali ako novinka, ktorá okrem využitia v armáde mohla slúžiť ako prostriedok na zábavu a rozptýlenie.
Vodné lyžovanie
Vodné lyžovanie je povrchový vodný šport, pri ktorom je jednotlivec ťahaný za loďou alebo káblovým lyžiarskym zariadením po vodnej ploche, pričom sa kĺže po povrchu. Z pohľadu lyžiara sa jedná o pohybovo náročný šport.
Vodné lyžovanie ako ďalší z adrenalínových športov je klasické lyžovanie s tým rozdielom, že sneh nahrádza vodná hladina. Existuje niekoľko druhov vodného lyžovania. Vodné lyžovanie má tri disciplíny: triky, slalom a skoky, pričom lyžiar je ťahaný motorovým člnom.
K rozmachu vodného lyžovania vo svete však dochádza až v priebehu 30-tych rokov, kedy začínajú aj snahy o založenie svetovej vodnolyžiarskej organizácie.
Aktivity na Liptovskej Mare
Liptovská Mara je vyhľadávaná najmä pre rôzne vodné športy a aktivity, pre ktoré naozaj nemusíte chodiť ďaleko. Tým, že je situovaná na strednom Slovensku, je ľahko dostupná z každého kúta Slovenska. Presunieme sa k najjednoduchšej vodnej aktivite, na ktorej je postavená každá dovolenka na Liptove.
Kúpanie, plávanie a bláznenie sa vo vode milujú najmä malé deti. Ak sa vyberiete k Liptovskej Mare ako rodina, pravdepodobne vás bude zaujímať, aká je nádrž hlboká a akú teplotu vody môžete očakávať. Maximálna hĺbka Liptovskej Mary dosahuje 43 m. Teplota vody sa v letných mesiacoch pohybuje okolo 25 stupňov, čo ju robí ideálnou na plávanie.
Vodné aktivity na Liptovskej Mare:
- Plavba loďou
- Wakeboarding
- Kneeboarding
- Jazda na vodnom skútri
- Windsurfing
- Kitesurfing
- Flyboard
- Vodné bicykle
- Motorový rýchločln
- Stand Up Paddle boarding
- Kajakovanie
- Vodné lyže
- Jazda na vodnom banáne
- Potápanie
- Jachting a plachtenie
- Aquazorbing
Liptovská Mara je nádherná nádrž na severe Slovenska, obľúbená nielen pre osvieženie v horúcich letných dňoch, ale aj pre okolité atrakcie a možnosti turistiky. Okrem relaxu na pláži a vodných športov ponúka Liptovská Mara aj možnosti rybolovu a lovu, čo je ďalšia obľúbená aktivita medzi návštevníkmi.
Samotná Liptovská Mara je veľkým územím a má svoj vlastný polostrov s názvom Ratkovie. Tento polostrov je známy ako významné miesto pre dendrologické a ornitologické pozorovanie. Na ňom sa nachádza aj arborétum spolu s náučným chodníkom, čo poskytuje návštevníkom možnosť spoznať bohatstvo miestnej flóry a fauny. Archeologická lokalita Havránok sa nachádza nad priehradným múrom Liptovskej Mary, asi 2 km južne od obce Bobrovník. Je veľmi dôležitým historickým miestom. Nájdete tu keltské opevnenie osady Kotínov spolu s druidskou svätyňou, ktorá pochádza z 1. storočia pred naším letopočtom.
V Havránku je vybudované múzeum v prírode, ktoré je sprístupnené verejnosti. Medzi ďalšie atrakcie v okolí Liptovskej Mary patria termálne kúpaliská, ktoré sú ideálnym miestom na relaxáciu a oddych po dni plnom aktivity.
Vodná nádrž Liptovská Mara na severe Slovenska sa môže stať vašou obľúbenou dovolenkovou destináciou a výhodou je, že naozaj nemusíte chodiť ďaleko. Spojte zábavu pri vode s pobytom v autokempingu alebo v niektorom z ubytovacích rezortov, vydajte sa na poznávanie liptovského regiónu alebo preskúmajte cyklotrasy.