Už po 44-krát sa v areáli základnej školy a na veľkom futbalovom ihrisku v Rakoviciach konala Športová olympiáda. Nechýbal slávnostný nástup s vlajkami, olympijský oheň a jeho zapaľovanie, hudba, uvítanie olympionikov riaditeľom školy a vynikajúca atmosféra. V Rakoviciach to v utorok 4. júna vyzeralo ako na naozajstnej olympiáde.
Korene vytrvalostného behu v starovekom Grécku
Stručná história: Už v starovekom Grécku bola súčasťou programu Hier Olympiády disciplína s názvom dolichos, čo bol v podstate vytrvalostný beh. Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je. Podľa bájí bol ich zakladateľom Herakles. Prvé antické olympijské hry sa údajne uskutočnili 776 pred n. l. a tento rok sa neskôr stal základom gréckeho.
dromos - beh na 1 štadión (192,27 m) diaulos - beh dvojitý (384,5 m) dolichos - vytrvalostný beh (7-24 št.) palé (zápas) a pentatlón (päťboj) pygmé (box). Beh ťažkoodencov (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfore, cca 550 pred Kr.
Emil Zátopek: Legenda vytrvalostného behu
Posunul hranice ľudských možností a zmenil pohľad na vytrvalostný beh. Emil Zátopek bol na konci 40. a začiatku 50. rokov svetovým kráľom nielen atletiky, ale svetového športu celkovo. Zlatí olympijskí medailisti Dana a Emil Zátopkovci sa narodili v rovnaký deň, 19. septembra 1922, teda pred sto rokmi. Narodil sa 19. septembra 1922 v severomoravskom meste Kopřivnice ako siedme z ôsmich detí v rodine skromných pomerov.
Začiatky kariéry
V Baťovej továrni v Zlíne sa mu dostalo vzdelania v chýrnej odbornej škole. „Jedného dňa ukázal atletický tréner na štyroch chlapcov vrátane mňa a povedal, že pôjdeme na bežecké preteky,“ spomínal si na svoje atletické začiatky. „Protestoval som, že som veľmi slabý a nemám na behanie kondičku, vyhováral som sa na boľavé koleno, ale tréner ma poslal na prehliadku a doktor povedal, že som úplne zdravý.
Prečítajte si tiež: Kategórie vytrvalostného behu
Olympijské úspechy
Na olympiáde v Londýne v roku 1948 si dobehol po prvú zlatú medailu. O štyri roky v Helsinkách po ďalšie tri v neuveriteľnej kombinácii: v behu na päť a desať kilometrov a v maratóne. Na to si pred ním netrúfol nik ani to po ňom nikto nezopakoval. Z fínskej metropoly si priniesla zlato aj Dana za víťazstvo v hode oštepom.
Zisk zlatej medaily na desať kilometrov časom 29:17,00 minúty mu vlial novú krv do žíl a postavil sa aj na štart na polovičnej trati. S prehľadom si počínal v rozbehu a aj vo finále kontroloval čelo pretekov. Olympijským štadiónom znelo: „Satupekka“ (Rozprávkový Peter), z úst 70-tisíc nadšených divákov. Bolo to veľké ocenenie, keďže vytrvalostný beh bol v krajine tisícich jazier populárny a fínski bežci patrili medzi svetovú špičku.
Napriek dvom zlatým medailám mnohí krútili hlavou, keď sa dozvedeli, že Zátopek sa prihlásil aj na štart maratónu. Bol jeho prvý v živote. Preto sa asi v tretine behu opýtal najväčšieho favorita, svetového rekordéra Angličana Jima Petersa, či majú dobré tempo. Vyprovokoval ho tak zrýchliť, no Brit to nezvládol a Zátopek si pohodlne s veľkým náskokom pribehol po tretie zlato v novom olympijskom rekorde 2:23:03,2, ba navyše sebe i nadšeným divákom doprial ešte jedno kolo po atletickej dráhe.
Helsinská olympiáda znamenala preňho vrchol športovej kariéry. Napriek tomu, že v tréningu nepoľavoval, cítil a videl, že vek nezastaví. Zúčastnil sa síce ešte na olympiáde v Melbourne v roku 1956, ale pre zdravotné problémy odbehol iba maratón a skončil na 6. mieste.
Tréningové metódy
Jeho tréningové metódy, ktoré si sám naordinoval, boli drastické. Denne prebehol pätnásť až tridsať kilometrov, pričom striedal rýchle úseky s pokojnými. Pri behu je dôležité dýchanie. Vyhliadol si aleju a snažil sa čo najdlhší úsek prebehnúť na jedno nadýchnutie. Najprv sa mu to darilo od stromu po strom a napokon na jeden dych prebehol celú aleju, hoci na konci odpadol.
Prečítajte si tiež: Teória a metodika vytrvalostného behu
Traduje sa, že raz na tréningu uštval svojho psa tak, že keď s ním na druhý deň chcel ísť von, vyľakaný sa skryl pod stôl. Mal aj „špeciálnu pomôcku“. Behával s manželkou Danou na chrbte. Až si tým spôsobil pruh, a to v tom najnevhodnejšom čase - počas prípravy na melbournskú olympiádu. „Prečo by som mal trénovať pomalý beh? Bežať pomaly už viem. Chcem sa naučiť behať rýchlo,“ hovoril a dodal svoje motto: „Nemôžeš? Pridaj!“
Život po kariére
V hodnosti plukovníka ho poverili vedením telesného výcviku armády na ministerstve obrany. Už v roku 1950 sa objavilo v Rudom práve vyjadrenie vtedy kapitána Zátopka, ktorým schvaľoval justičnú vraždu Milady Horákovej s tým, že „rozsudok vyniesol všetok československý ľud“. Pod krycím menom Macek sa objavil vo zväzkoch ŠtB, ale jeho aktivita je nejasná. Na druhej strane sa Zátopkovci podpísali pod výzvu Dvetisíc slov a verejne odsúdili okupáciu v auguste 1968. Nečudo, že normalizačný valec ho prinútil vyzliecť uniformu.
Ušla sa mu iba práca s lopatou pri vŕtaní studní a o jeho i manželkiných úspechoch sa písalo len okrajovo. Vraj celkom zapadol do robotníckej partie. V montérkach a maringotke kdesi na Jihlavsku privítal Španiela Patxiho, organizátora pretekov v San Sebastiane, ktoré boli v roku 1958 jeho derniérou. Pod tlakom médií museli aj komunistickí vodcovia urobiť kompromis a Zátopka zamestnali v archíve Československého zväzu telesnej výchovy.
Ocenenia a odkaz
Športoví novinári vyhlásili Zátopka trikrát za nejlepšieho športovca sveta. V roku 1975 získal ako prvý česko-slovenský športovec Cenu Pierra de Coubertina, ktorú udeľuje Medzinárodný výbor pre fair play pri organizácii UNESCO. Stal sa najlepším česko-slovenským športovcom 20. storočia a dostal sa i do vesmíru, kde nesie jeho meno planétka krúžiaca medzi Marsom a Jupiterom. Podľahol mozgovému infarktu 21. novembra 2000.
„Bežec musí bežať so snom v srdci a nie s peniazmi vo vrecku,“ mienil. O Zátopkovom kamarátskom srdci hovorí aj prípad austrálskeho bežca Rona Clarka. Podarilo sa mu prekonať svetové rekordy, no vo významných pretekoch mal smolu. Zátopek mu pri rozlúčke dal darček, ktorý si Clarke otvoril až v lietadle. Pred očami sa mu zaligotala zlatá medaila v behu na 10 kilometrov z Helsínk!
Prečítajte si tiež: Spartan Race
Súčasní slovenskí vytrvalostní bežci
Marek Hladík je vytrvalostný bežec, aktuálny majster Slovenska v maratóne a polmaratóne. Napriek osemhodinovej práci v kancelárii stíha ročne odbehať viac ako 6-tisíc kilometrov. S behom začal v roku 2012, v roku 2017 vyhral Cyperský polmaratón. Za športové gesto na maratóne vo Varšave dostal v roku 2018 Diplom Fair Play (CIFP) od Medzinárodného olympijského výboru.
Tréningové metódy Mareka Hladíka
Väčšinu dôležitých tréningov behá neďaleko Petržalky na okruhu v Rakúsku, ktorý je dĺžkou takmer identický s tým v Košiciach. Okruh je asfaltový, ale behám na ňom len dôležité intervalové tréningy alebo tempové behy, pri ktorých je dôležité dodržať presne stanovenú rýchlosť.
Týždenne je to približne osem až desať bežeckých tréningov, z toho dva až tri sú hlavné. Väčšinou ide o intervalový tréning alebo o tempový beh. Počas voľného behu tempo nekontrolujem a idem podľa pocitov tak, aby som cítil, že pri behu oddychujem. Často aj tempom 5 minút na kilometer.
Strava a regenerácia
Pred siedmimi rokmi ma oslovila myšlienka, že život je to, čo má najcennejšiu hodnotu, zaslúži si úctu a nevidím dôvod, prečo by som ho mal komukoľvek brať. Bol vtedy práve koniec roka, tak som si povedal, že to od januára skúsim. Zamýšľal som sa nad tým, keďže sa ma na to veľa ľudí pýta, ale vôbec nemám pocit, že by mi mäso chýbalo.
Navštevujem dvoch fyzioterapeutov. Často využívam striedavú sprchu - teplá a studená voda. Snažím sa každý večer si nájsť čas na masážny valček a takisto na strečing či cvičenia od fyzioterapeutov. Občas chodím do sauny alebo na masáž.
Úspechy a ciele
V roku 2018 ste dostali cenu od Medzinárodného výboru fair play. V ten deň boli veľmi ťažké podmienky. Pršalo, bola zima a fúkal studený vietor.
Napriek koronakríze máte za sebou životnú sezónu s osobnými rekordmi na všetkých tratiach od troch kilometrov až po maratón. Veľkým cieľom ale zostáva bežať raz v reprezentačnom drese na medzinárodnej akcii.
Štefan Karak: Ultramaratónec
Ing. Pred rokom dosiahol vari svoj najväčší výkon, doteraz ako jediný Slovák zabehol ultramaratón pod Mont Blancom. UTMB alebo preteky okolo Mont Blancu pozná každý trailový bežec ako tie najprestížnejšie na svete a prezývajú ich aj neoficiálnymi majstrovstvami sveta.
Bežecká kariéra
Tento rodák zo Zemianskych Kostolian v službách AK Baník Prievidza odbehol túto trať za 43:43:29 hodín, vo svojej kategórií nad 60 rokov obsadil 21. miesto. Takéto ťažké trate začal behal až ako 55-ročný, ale už predtým bol vášnivým športovcom, miloval atletiku, kolektívne športy, horolezectvo.... Ale - našiel sa až v behu. Čo keď až na staré kolená.
Za takmer 27 rokov aktívneho vytrvalostného behu absolvoval dovedna 115 maratónov. Zúčastnil sa na presne 700 súťažných behoch, z toho dvakrát absolvoval 50-kilometrový a dvakrát 100-kilometrový vytrvalostný beh. Ten posledný v roku 2001 v Holandsku na Majstrovstvách Európy v behu na 100 km.
Vladimír Buchal: Trailový bežec
Bol to týždeň plný náročných výziev, ale aj zábavy a samozrejme - kopcov. Veľa kopcov. Aj realita mi to potvrdila, a kým som sa ako-tak pretransformoval na trailového bežca, trvalo to pomerne dlho. Prvý dlhší trailový beh som skúsil v roku 2017, meral 28 kilometrov. Ten som ešte ako-tak zvládol, ale potom som skúsil 46-kilometrové preteky Non-stop beh hrebeňom Nízkych Tatier a ledva som ho dokončil.
Dom som mal plný pohárov a trofejí, všetky som dal preč. Najkrajšie miesta som objavil vlani pri prechode cesty SNP. To ma naozaj chytilo za srdce.Keď na to teraz spomínam, prvé dni boli ťažšie, ale potom sa telo rozhýbe a denne som zvládal desiatky kilometrov.
tags: #vytrvalostny #beh #olympiada