Atletika je šport s bohatou históriou a širokou škálou disciplín. Jej počiatky siahajú do starého Egypta, systematicky ju pestovali starí Kréťania a achájski Gréci. Slovo atletika pochádza z gréckeho slova athlos, čo znamená súťaž. V novovekej histórii sa atletika rozvíjala formou bežeckých a chodeckých pretekov. Prvé profesionálne atletické súťaže sa konali medzi univerzitami Oxford a Cambridge v roku 1864. Atletika sa veľmi rýchlo rozšírila do Európy a Severnej Ameriky. Väčšina atletických disciplín bola súčasťou programu prvých novovekých olympijských hier v Aténach v roku 1896. Medzinárodná atletická federácia (IAAF) združuje viac ako 200 členov.
Základné informácie o behu cez prekážky
Beh cez prekážky patrí medzi technicky najnáročnejšie behy. Prekážkové behy patria medzi technicky najnáročnejšie behy a sú v podstate šprintami cez prekážky, ktoré sú rovnomerne rozložené na bežeckej trati. Tieto dve ľahkoatletické disciplíny sú v podstate šprintami cez prekážky, ktoré sú rovnomerne rozložené na bežeckej trati.
História prekážkových behov
Prvú bežeckú súťaž na 120 yardov (109,68 metrov) s prekonávaním prekážok datujeme na začiatok 19. storočia. Uskutočnila sa v roku 1864 v Anglicku v rámci prvého oficiálneho ľahkoatletického stretnutia univerzitných výberov Ocfordu a Cambridge. Koncom 19. storočia sa uvedená prekonávaná vzdialenosť upravila vo Francúzsku na rovných 110 metrov.
Beh na 110 metrov cez prekážky mužov bol zaradený v programe prvých novodobých Olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženský prekážkový šprint na 100 metrov sa po prvý krát objavil v programe Olympijských hier v roku 1972 v Nemeckom Mníchove. Pred tým ženy súťažili na trati kratšej o 20 metrov.
Zmenami prešli pri vývoji týchto disciplín aj prekážky, cez ktoré sa preteká (ich výška a vzdialenosť medzi nimi. V roku 1864 sa pretekalo cez prekážky s dvomi pevnými podstavcami. Od roku 1895 sa začali používať mobilné prekážky s podstavcom v tvare písmena "T". Od roku 1935 sa používajú mobilné prekážky v tvare písmena "L" s vyvažovacím závažím.
Prečítajte si tiež: Pravidlá lukostreľby pre deti
Základné pravidlá a technické parametre
Pretekárov na súťaže prihlasujú športové kluby, národné športové atletické zväzy alebo národné olympijské výbory. Ak pretekár bezdôvodne zmešká štart svojej disciplíny, je diskvalifikovaný.
Atletické preteky sa uskutočňujú väčšinou na atletických štadiónoch alebo v atletických halách. Štadión pre oficiálne atletické súťaže pod holým nebom má 400 metrový ovál so špeciálnym umelým povrchom, ktorý má väčšinou 6 až 8 dráh. Niektoré štadióny majú väčší počet dráh, čo umožňuje vyšší počet štartujúcich pretekárov v šprintoch a behoch na stredné vzdialenosti.
Prekážkové šprinty sa bežia v dráhach. Bežci bežia celú vzdialenosť každý v samostatnej dráhe. Vybočenie z určenej dráhy znamená diskvalifikáciu pretekára.
Rozmery prekážok:
- Ženská prekážka je vysoká 0,84 metra a hlboká 70 centimetrov. Šírka prekážkovej latky je 7 centimetrov.
- Mužská prekážka je vysoká 1,067 metra a široká maximálne 1,20 metra.
Prekážkový beh je mimoriadne náročný na zosúladenie šprintérskych schopností atléta a jeho individuálnej techniky zdolávania prekážok. Šprintér sa môže prekážky dotknúť, resp. ju aj zhodiť. Ľahkému zhodeniu prekážky zabraňuje vyvažovacie zariadenie.
Technika prekážkového behu
Najdôležitejšou časťou je štart, pri ktorom sa štartuje z identickej polohy ako pri hladkom behu na 100 metrov. Rozhodujúca pri prekážkarskom štarte je frekvencia úvodných krokov pri nábehu na prvú prekážku, ktorá je nezávislá na dĺžke krokov. Najvyššia akcelerácia prekážkára je v prvých štyroch krokoch.
Prečítajte si tiež: Ako ďaleko doletí airsoftová guľôčka?
Po prekonaní prvej prekážky sa bežec snaží vzpriamiť svoje telo počas ďalších štyroch krokov. Bežec sa na prekážky odráža švihovou nohou dopredu, automaticky, tak ako to má natrénované, vo vzdialenosti od 1,9 do 2,35 metra od prekážky. Ponad prekážku sa bežec snaží prejsť plynule pri minimálnej strate získanej rýchlosti, čo najnižšie nad prekážkou.
Ďalšou fázou je dokrok, keď prekážkár dokročí vo vzdialenosti cca 1 metra za prekážkou a plynule nadväzuje na beh medzi prekážkami. Pri dokroku je dôležitá najmä práca členka prekážkara. Bežec následne opäť akceleruje v troch krokoch. Posledný krok pred prekážkou je kratší a vyšší.
Výstroj pre prekážkový beh
Šprintérske atletické tretry, ako pri behu na 100 metrov.
Prehľad výšok prekážok
Nasledujúca tabuľka uvádza štandardné výšky prekážok pre rôzne kategórie a disciplíny:
| Kategória, disciplína | Počet prekážok | Výška prekážok |
|---|---|---|
| Muži 110 m pr. | 10 | 1,067 m |
| Muži 400 m pr. | 10 | 0,914 m |
| Ženy 100 m pr. | 10 | 0,84 m |
Prečítajte si tiež: Život s IBS
tags: #vzdialenost #medzi #prekazkami #atletika #ziaci