Zbrane hromadného ničenia a hrozba, ktorú predstavujú, už dlho patria k stredobodom medzinárodnej pozornosti. Za uplynulé storočie rôzne štáty nahromadili arzenály zbraní hromadného ničenia i látok na ich výrobu. Za zbrane hromadného ničenia sa v súčasnosti všeobecne označujú chemické, biologické a jadrové zbrane. Zaraďujú sa k nim niekedy tiež rádiologické materiály, ako aj raketové či letecké systémy použiteľné na útoky konvenčnými zbraňami veľkého rozsahu.
Termín "zbrane hromadného ničenia" po prvý raz použil cantenburský arcibiskup Cosmo Gordon Lang v roku 1937 v súvislosti s bombardovaním španielskeho mesta Guernica.
Jadrové zbrane
JADROVÉ ZBRANE vyvolávajú najväčšiu pozornosť vzhľadom na hrozivú a bezpríkladnú ničivú silu: totálny jadrový útok by mohol vyhubiť miliardy ľudí v priebehu hodín. Jadrové zbrane, nazývané tiež atómové, sú založené na princípe neriadenej reťazovej reakcie, ktorá uvoľňuje veľké množstvo jadrovej energie. Patria k nim zbrane využívajúce štiepenie jadier, ako je "klasická" atómová bomba, a termonukleárne zbrane využívajúce jadrovú fúziu, známe tiež ako vodíková bomba.
Na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1970, sú uznanými jadrovými veľmocami USA, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína. Nukleárne zbrane odvtedy vyvinuli aj India a Pakistan, ktoré nie sú signatármi tejto zmluvy, podobne ani Izrael, ktorý predpokladané vlastníctvo jadrových zbraní nikdy nepotvrdil ani nepoprel. Uvedené štáty majú spolu približne 30.000 jadrových zbraní. Ich celkový počet sa v posledných rokoch znížil, najmä v súvislosti s dohodami USA a Ruska známymi pod skratkou START, z ktorých poslednú uzavreli v roku 2011. Jadrové veľmoci však naďalej udržiavajú a modernizujú svoje arzenály s tvrdením, že nukleárna výzbroj zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní národnej bezpečnosti.
USA a Rusko majú niekoľko tisíc jadrových zbraní pripravených na okamžité použitie v prípade nukleárneho útoku. Na plnenie zmluvy NPT a mierové využívanie jadrovej energie dohliada Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tejto dozornej agentúre OSN so sídlom vo Viedni udelili v roku 2005 Nobelovu cenu mieru.
Prečítajte si tiež: Všetko o zbraniach na Slovensku
V roku 1996 bola prijatá Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ktorá vstúpil do platnosti po tom, ako sa k nej pridá všetkých 44 krajín s nukleárnymi reaktormi, čo sa dosiaľ nestalo.
Chemické zbrane
CHEMICKÉ ZBRANE sú hodné pozornosti vzhľadom na rozsiahle a dlhodobé komerčné i armádne skúsenosti s výrobou ich zložiek. Najmä v porovnaní s jadrovými zbraňami je ich produkcia značne jednoduchšia a lacnejšia. Mnohé ich nebezpečné chemické zložky a tzv. K chemickým zbraniam patria pľuzgierotvorné látky ako yperit, dusivé látky ako chlór a fosgén, jedovaté látky ako kyanovodík, no tiež všeobecne dráždivé látky.
Chemické zbrane boli v rozsiahlej miere používané počas prvej svetovej vojny (chlór, fosgén, yperit). Po tom, ako sa stali známe podrobnosti o ich účinkoch, bol v roku 1925 prijatý tzv. Ženevský protokol, zakazujúci použitie dusivých, otravných alebo iných plynov a bakteriologických zbraní vo vojne. V druhej svetovej vojne neboli chemické zbrane nasadené v bojových akciách, v nasledujúcich desaťročiach však pokračoval ich vývoj. USA vo Vietnamskej vojne používali zmes látok nazvanú Agent Orange na zničenie vegetácie. Chemické zbrane boli použité aj vo vojne medzi Irakom a Iránom (1980-88). V roku 1995 členovia japonského kultu Óm šinrikjó útočili v tokijskom metre sarinom.
V roku 1993 bol po 12-ročných rozhovoroch prijatý medzinárodný Dohovor o zákaze chemických zbraní (Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a ich zničení, CWC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1997.
Biologické zbrane
BIOLOGICKÉ ZBRANE využívajú živé organizmy, najmä baktérie a vírusy, rozširujúce vážne infekčné ochorenia u ľudí, zvierat alebo rastlín, alebo toxíny vyprodukované organizmami. Vyznačujú sa nekontrolovateľným charakterom: keď sú vypustené, môžu sa rýchlo rozšíriť a spôsobiť epidémiu. Väčšina musí byť vdýchnutá alebo požitá, aby účinkovala. Sú oveľa smrtiacejšie než chemické zbrane, keď dokážu spôsobiť rovnaké škody v mnohonásobne menšom množstve, pričom rozmnožovanie mikroorganizmov predlžuje ich účinok. Hoci sú veľmi nebezpečné, vo vojne alebo pri teroristických útokoch boli využívané zriedkavejšie. Rastú však obavy z možnosti ich budúceho použitia vzhľadom na dynamický vývoj biomedicínskej technológie a pokroky v oblasti biotechnológií.
Prečítajte si tiež: Nosenie zbrane do práce
Viacero krajín rozvíjalo aktívne programy biologických zbraní napriek už spomenutému Ženevskému protokolu z roku 1925 a Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a skladovania biologických a toxínových zbraní a ich ničení (BWC) z roku 1972. Súčasný režim zákazu použitia biologických zbraní však nemá donucovací mechanizmus. Oficiálne nie je presne známe, kto všetko biologickými zbraňami disponuje.
Dohovor o zákaze biologických zbraní
Dňa 10. apríla 1972 bol v Londýne, Moskve a Washingtone podpísaný Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich ničení.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ho ratifikoval. Ratifikačné listiny boli uložené u depozitárov Dohovoru - vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Spojených štátov amerických a Zväzu sovietskych socialistických republík - 30. apríla 1973.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku XIV odseku 3 dňom 26. apríla 1975 a týmto dňom taktiež nadobudol platnosť aj pre československú socialistickú republiku.
Prečítajte si tiež: Dôvody zákazu poľovníckej sezóny na sluky
tags: #zakaz #biologickych #zbrani