Európsky súdny dvor v Luxemburgu sa zaoberal otázkou zákazu nosenia náboženských symbolov na pracovisku. Týkalo sa to nielen moslimskej šatky, ale aj výrazného kríža, židovskej jarmulky či sikhského turbanu. Súd však nevylúčil, že takýto zákaz môže znamenať nepriamu diskrimináciu, ak sa ukáže, že v skutočnosti vedie k znevýhodneniu ľudí, ktorí sa hlásia k určitému náboženstvu.
Právnička Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry vysvetlila: „Nepriama forma diskriminácie je taká, že máte neutrálne pravidlo, ktoré platí akože na všetkých, ale dôsledkom je to, že nikto s ním nemá problém, len moslimky.“
Prípady, ktorými sa súd zaoberal
Súd v Luxemburgu rozhodoval o dvoch prípadoch:
- Jeden sa týkal belgickej moslimky, ktorá pracovala ako recepčná a zamestnávateľ ju prepustil, pretože trvala na tom, že bude nosiť šatku. O prípade rozhoduje belgický kasačný súd, ktorý sa v Luxemburgu pýtal na výklad príslušnej európskej smernice.
- Druhý prípad sa týkal francúzskej moslimky, ktorá bola prepustená z pozície projektovej inžinierky. Na to, že nosí šatku, sa sťažoval jeden z klientov firmy. Zamestnávateľ ju žiadal, aby šatku nenosila a keď to odmietla, prepustili ju. V tomto prípade dal súd jasne najavo, že jej prepustenie kvôli osobitnému prianiu klienta bolo neoprávnené.
Lajčáková upozornila, že takéto spory sa vedú skôr pre moslimské šatky ako kresťanské kríže. „Nepamätám si, že by bol prípad, že by niekto namietal, že učiteľka nosí na retiazke krížik,“ povedala.
Situácia na Slovensku
So zákazom nosiť náboženské symboly, vrátane kríža, v rámci firemných pravidiel nie sú na Slovensku skúsenosti. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov uviedol: „U nás sme sa zatiaľ s niečím takým nestretli, ani sme sa tým nezaoberali.“
Prečítajte si tiež: Všetko o zbraniach na Slovensku
Podľa Kramaru vo všeobecnosti by zamestnávateľ nemal od pracovníkov požadovať odloženie náboženských symbolov. „Okrem situácií, keď by ich ponechanie z objektívnych príčin neumožňovalo plnenie pracovných úloh alebo vystavovalo ich nositeľov či iné osoby fyzickej ujme,“ uviedol Kramara.
Reakcie na verdikt
S verdiktom bol nespokojný aj John Dalhuisen z Amnesty International. Bernhard Franke z nemeckej Federálnej antidiskriminačnej agentúry poukázal, že v praxi môže takéto rozhodnutie postihnúť moslimky a sikhov.
Prípad Samiry Achbity
V Luxemburgu rozhodovali o výpovedi za porušenie zákazu náboženských prejavov. Moslimke zakázal zamestnávateľ ešte v roku 2006 nosiť na pracovisku šatku. Keďže však tento vnútorný predpis firmy nedodržala, dostala výpoveď. Pred viac ako 14 rokmi začala moslimka Samira Achbita pracovať pre belgickú pobočku spoločnosti G4S ako recepčná. Firma sa zaoberá poskytovaním prijímacích a recepčných služieb pre verejný, ale aj súkromný sektor. V čase prijatia Achbity do zamestnania platilo v rámci spoločnosti nepísané pravidlo, podľa ktorého zamestnanci nemohli nosiť na pracovisku viditeľné symboly ich politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia.
V apríli 2006 Achbita svojmu zamestnávateľovi oznámila, že chce nosiť počas pracovného času moslimskú šatku.
Prečítajte si tiež: Ako získať potvrdenie o spôsobilosti nosiť zbraň? Vzor tu
Prečítajte si tiež: Zbraň a zákon v lete