Aby sme mali z jazdenia čo najväčší pôžitok, je potrebné niečo viac ako len nadšenie pre šport. Kľúčom k úspechu je správne zvládnutá technika jazdy. Mnohé základné chyby, ktoré na svahu robíme, nás nielen spomaľujú v rozvoji, ale konfrontujú nás s ďalšími nepríjemnými situáciami. Množstvom zbytočných a nesprávnych pohybov si privodzujeme nadmernú únavu, ktorá zvyšuje riziko úrazu.
Po zdokonalení sa nemusíme obmedzovať len na schádzanie miernych, dokonale upravených svahov. Zrazu si dokážeme vychutnať aj náročnejší strmší terén, bubny či iné svahové nerovnosti, každú kvalitu snehu aj za horšieho počasia. Eliminovaním zlozvykov teda dosiahneme aj zníženie strachu zo zdolania doteraz nezdolateľného.
Ak hovoríme o chybách a ich odstraňovaní, hovoríme predovšetkým o tých, ktoré bezprostredne súvisia s oblúkmi a jazdou na zjazdovkách. V prvom rade by všetka snaha mala smerovať k zvládnutiu dvoch základných úloh - udržanie rovnováhy a zabezpečenie čo najpresnejšieho ovládania lyží z hľadiska smeru a rýchlosti jazdy. Tomu musia byť podriadené všetky činnosti každého lyžiara. Pre ďalší rozvoj a tréning je to absolútne nevyhnutné, ak chceme robiť šport naozaj a nie iba povrchne a naoko.
Mnohokrát si chyby, ktoré robíme, ani neuvedomujeme. Je to tým, že sa nevidíme a iba sa mylne domnievame, že nám to ide skvele. Jednou z možností je zveriť sa do rúk odborníkom, pretože inštruktor vie zhodnotiť našu úroveň jazdy, analyzovať chyby a naučiť nás ich napraviť. Zapísať sa do lyžiarskej školy alebo na iný druh kurzu lyžovania nie je vôbec hanba. Už po krátkej lekcii dokážeme spraviť pokroky a ďalej môžeme aj sami pracovať na trénovaní toho, čo sme sa naučili.
Svoje chyby vieme tiež jednoduchšie odhaliť, ak sa necháme natočiť druhou osobou a následne si záznam z jazdy prezrieme. Analýza a náprava však ostáva iba na nás s našou malou pomocou na nasledujúcich stranách.
Prečítajte si tiež: Tipy pre lyžiarov začiatočníkov
Máte niekedy pri lyžovaní pocit, že nemôžete zatočiť? Dôvodom je najpravdepodobnejšie nesprávna poloha ťažiska tela. Ak si príliš „sadáte“, prenášate tým hmotnosť tela mimo stred lyže, a preto strácate schopnosť lyžu ovládať.
TIP: Ak cítite tlak nohy v lyžiarke na lýtkach, ste príliš zaklonení.
Máte ťažkosti pri prechádzaní z oblúka do oblúka? Dôvodom je najpravdepodobnejšie zlé vytočenie hornej polovice tela. V prípade, že máte ramená a trup otočené hore svahom, sťažujete si tak plynulý prechod do nasledujúceho oblúka. Počas celej jazdy by mala byť horná polovica tela nasmerovaná dole svahom. Tým si nielen zjednodušíte nasadenie nového oblúka, ale aj získate lepší prehľad o dianí na zjazdovke pod vami.
TIP: V lyžovaní platí: kam sa pozeráte, tam prirodzene smeruje aj vaše telo.
Učili ste sa voľakedy lyžovať s kolenami spolu? V prípade, že ste si zadovážili carvingové lyže, na túto techniku zabudnite. Carvingové vykrojenie (rádius) vám uľahčuje samotné lyžovanie a oproti „klasickým“ lyžiam vynaložíte na oblúk menej námahy. Naučte sa stáť v takom postoji, že držíte kolená na šírku ramien. Keď sa lyža v oblúku nakloní, postoj na šírku ramien nám poskytne lepšiu stabilitu a kontrolu oblúku pomocou toho, ako veľmi na lyžu zatlačíme.
Prečítajte si tiež: Lyžiarska výuka pre deti: Sprievodca pre rodičov
TIP: Skúste si dať jednu jazdu na miernom svahu bez palíc, s oboma päsťami medzi kolenami. Nedovoľte spodnému kolenu dostať sa za úroveň horného. Sústreďte sa na rovnakú prácu oboch kolien a zatáčajte len miernym náklonom tela a jemným prenášaním hmotnosti zľava doprava.
Snažíte sa napodobňovať zjazdovú techniku jazdy profesionálov „vo vajci“? Nerobte to! Pravdepodobne pri tom skončíte v nesprávnom zjazdovom postoji s palicami trčiacimi do strán. Tie ohrozujú ostatných lyžiarov na preplnených zjazdovkách. Ak aj máte svoju jazdu pod kontrolou, lyžiar za vami ju pod kontrolou mať nemusí. Jeho stret s vami v tomto postoji nedopadne dobre.
TIP: Špicaté konce palíc by mali za každých okolností smerovať nadol. Ak naozaj túžite „zjazdovať“, poproste skúseného inštruktora, aby vás naučil správny zjazdový postoj. Aj potom ho však využijete len pri jazdení v bránach, na ktoré je tento postoj určený, alebo na úplne prázdnej zjazdovke.
Máte problém s udržaním rovnováhy v oblúku pri vyššej rýchlosti? Stojte oboma nohami pevne na zemi. Rozložte 60 % hmotnosti na spodnú lyžu a 40 % na hornú a nie naopak. Vtedy získate dobrý balans aj vo vyššej rýchlosti, pretože postojom na dvoch nohách zaťažíte obe lyže. Príliš veľké predsúvanie hornej lyže vás núti na ňu prenášať ťarchu a tým sa o balans ľahko pripravíte.
TIP: Správny postoj dosiahnete tým, že horná lyža bude len mierne predsunutá oproti spodnej.
Prečítajte si tiež: Lacný zjazdový bicykel
Ako vyberať výstroj
Možno sa vám zdá zbytočné pripomínať, že malému športovcovi treba kúpiť funkčné oblečenie. Mnohí rodičia si však neuvedomujú, že lyžiarsky odev mu má umožniť voľný pohyb a zároveň ho ochrániť pred úrazom aj zimou.
Jaroslav Žídek ako príklad uvádza palčiaky: „Sú síce teplé, ale na lyžovanie nevhodné. Nedovolia dieťaťu správne držať palice a narúšajú jeho zjazdový postoj.“
Súčasťou lyžiarskeho výstroja je prilba. U nás zatiaľ, na rozdiel od alpských krajín, nie je povinná, no bez nej vám dieťa na lyžiarsky kurz nezoberú. „Čoraz častejšie ju majú na hlave nielen malé deti, ale aj tínedžeri, ktorí radi riskujú. V móde je totiž freestyle, pri ktorom sa stretávame aj s úrazmi hlavy.“
Prilba je tepelne dobre izolovaná, takže nahrádza čiapku. Jej jedinou nevýhodou je, že dieťa horšie počuje.
Samozrejmosťou by mali byť lyžiarske okuliare s UV filtrom, najmä pri jarných lyžovačkách, keď sneh veľmi intenzívne odráža slnečné lúče. Detský zrak je oveľa citlivejší ako dospelý, no rodičia napriek tomu zvyknú práve okuliare považovať za zbytočnosť.
Klipsové topánky by mali byť vyššie a s ohybným kĺbom, lebo deti často jazdia vystreté a v záklone. Nemusíte bezpodmienečne kupovať nové, dobre poslúžia aj tie po staršom bratancovi, ak spĺňajú bezpečnostné kritériá.
Dnes už nemusíte dumať nad tým, či svojej ratolesti kúpiť carvingové alebo klasické lyže. V obchodoch dostanete už len tie prvé, s druhými sa možno ešte sem-tam stretnete v požičovni. „Deti sa na carvingových lyžiach rýchlejšie naučia robiť oblúky. Na druhej strane ich na začiatku zvádzajú k pasivite a menšiemu využívaniu hrán,“ stručne hodnotí odborník výhody i nevýhody nového lyžovania.
A podľa akých kritérií máte vlastne lyže vyberať? „Ich dĺžku určuje výška postavy a zvládnutá technika. Pomalému a opatrnému začiatočníkovi postačia lyže po bradu. Pokročilejšiemu, ktorý je rýchlejší a odvážnejší, kupujte lyže po nos, prípadne vo výške postavy. Dôležité je, aby neboli vyššie ako dieťa.“ Ak sa vám zdá, že nové lyže sú pre nádejného lyžiara priveľký luxus, pokojne ich kúpte z druhej ruky alebo mu ich požičajte priamo na svahu. Nemusíte sa báť ani ojazdených či zdedených, ak sú správne udržiavané.
Detské viazanie musí byť prispôsobené nielen hmotnosti, ale aj telesnej stavbe dieťaťa. „V športových servisoch si často uľahčujú prácu, keď ho nastavujú len podľa hmotnosti. Správne by však mali brať do úvahy aj šírku kolennej kosti,“ upozorňuje Jaroslav Žídek. Mnoho dnešných detí má totiž nadváhu, preto ich hmotnosť nezodpovedá pevnosti kostry.
A posledná rada: Vedno s lyžami zadovážte dieťaťu aj palice. „Je lepšie, ak si na ne navykne hneď na začiatku. Pomôžu mu osvojiť si správny lyžiarsky postoj,“ vyvracia zažitú predstavu o detskom lyžovaní bez palíc PaedDr. Ján Žídek.
Kedy postaviť dieťa na lyže
Malému dieťaťu chýba cieľavedomosť a vytrvalosť, na druhej strane je takmer nepretržite v pohybe a bez ťažkostí strieda činnosti. „Deti by mali začať s lyžovaním vo veku okolo štyroch až piatich rokov. Ale aj z desaťročného dieťaťa sa môže stať dobrý lyžiar, ak má skúsenosti s inými druhmi športu,“ potvrdzuje Jaroslav Žídek. „Niektoré je šikovnejšie a predbieha vlastný vývoj, iné za ním pokrivkáva. Rozhodujúci je biologický, nie skutočný vek.“
Kedy sa zo začiatočníka stáva dobrý lyžiar
Máte pocit, že na zjazdovke je široko-ďaleko najväčším drúkom práve vaša ratolesť? Spomeňte si na svoje začiatky! Nemali ste náhodou plné zuby prísneho otca či inštruktora, ktorý vás neustále kritizoval? Neznechuťte svojho potomka hneď na začiatku a neberte mu radosť zo samotného pohybu. Netrápte ho krátkymi oblúkmi či dlhotrvajúcim zjazdovým postojom, ak na ne ešte nedozrel.
Nechajte ho radšej objavovať a podporujte jeho sebadôveru. Neviete sa dočkať, kedy sa z vášho dieťaťa stane suverénny lyžiar? Keď sa naučí ovládať lyže a výstroj, samostatne sa obliecť do rôzneho počasia a vyhnúť sa iným ľuďom na svahu. Už štvorročný špunt môže byť suverénny, ak sa vie postaviť tak, aby mu vietor nefúkal do tváre. Šesťročný je suverénny vtedy, ak rozozná, že na tienistých častiach zjazdovky je sneh rýchlejší ako na slnku. Osemročný, keď v hmle vedome zníži rýchlosť jazdy, desaťročný, keď dokáže smelo a bezpečne predbiehať. Rozumný dvanásťročný tínedžer si zjazdovku najskôr prehliadne a potom ju bezpečne a rýchlo prejde.
Pri prvých krokoch na lyžiach nechajte deťom voľnosť a zbytočne ich nekritizujte.
Špecifiká detského lyžovania
Malý lyžiar to nemá ľahké. Musí prekonávať vrodené reflexy i neukončený telesný vývin. Vyvažuje to však odvahou a radosťou z pohybu.
- Otočný reflex: Bežne telo otáčame na tú istú stranu ako hlavu. Rovnakým spôsobom sa otáča dieťa aj pri jazde v oblúkoch. Pri správnom lyžovaní sa však musí naučiť pohyb, pri ktorom otočí hlavu do opačného smeru ako trup.
- Široké postavenie nôh: Dieťa nemá dostatočne rozvinuté svaly dolných končatín. Stabilitu si preto istí postojom naširoko.
- Pluhové postavenie lyží: Dieťa jazdí na vnútorných hranách lyží, ako mu diktuje vrodená poloha nôh do X. Brzdivý pluh, ktorý dôverne pozná každý, kto aspoň raz stál na šmykľavých doskách, by sa však malo čo najskôr odučiť. Ľahko sa totiž pri ňom unaví, nemôže zmeniť postoj ani pokrčiť kolená.
- Jazda s vystretými nohami: Dieťa vysadí panvu dozadu, lebo má dlhší trup a ťažisko posunuté nahor.
- Jazda v drepe alebo v zníženom postoji: Je to prirodzená reakcia na udržanie rovnováhy.
- Nedokonalá súhra pohybov: Dieťa ešte nemá dobre rozvinutý nervovo-svalový systém.
Prvá pomoc na zjazdovke
- DIEŤA MÁ ROZSEKNUTÚ PERU, NOS ALEBO BRADU: Ide o tržnú alebo sečnú ranu, ktorá síce vyzerá dramaticky, lebo veľmi krváca, no zväčša nie je nebezpečná. Menšie krvácanie zastavíte čistou vreckovkou alebo rýchloobväzom. Keď rana krváca viac, pritlačte na ňu šatku, prípadne šál či čiapku. Improvizujte. Zbehnite s dieťaťom do najbližšej chaty či reštaurácie a požiadajte o dezinfekčný prostriedok. Hlbšiu ranu treba zašiť v nemocnici.
- DIEŤA SA SŤAŽUJE NA BOLESŤ, NEMÔŽE HÝBAŤ NOHOU ALEBO RUKOU: Pravdepodobne ide o zlomeninu predkolenia alebo ruky. Znehybnite poranenú končatinu pomocou palice alebo lyže a šálu. Ak ide o nohu, lyžiarku nevyzúvajte, vypnite len lyže. Udržiavajte dieťa v teple, zabaľte ho do vetroviek, šálov, aby ste zabránilli šoku, kým neprídu záchranári. Ak si dieťa vyslovene nežiada piť, neponúkajte ho. Nedávajte mu ani cukríky na upokojenie či iné jedlo, lebo takto môžete oddialiť možnú operáciu.
- DIEŤA UTRPELO NÁRAZ DO HLAVY, JE PRI VEDOMÍ, ALE DEZORIENTOVANÉ, VRACIA: Zrejme má ľahší či ťažší otras mozgu. Ak sa samo postaví a je len trochu omámené, môžete ho transportovať dolu aj sami. Ak je však úplne dezorientované a vracia, počkajte na záchrannú službu. V nemocnici ho čaká röntgen lebky a CT vyšetrenie.
- DIEŤA UTRPELO NÁRAZ DO HLAVY, JE V BEZVEDOMÍ: Toto poranenie hlavy predstavuje vážne ohrozenie života, preto musíte zabezpečiť základné životné funkcie, kým nepríde pomoc. Uvoľnite dýchacie cesty, vyberte jazyk z úst a poskytnite umelé dýchanie. Ak necítite pulz, pridajte masáž srdca. Pravidlo: päťkrát masáž na jeden vdych do úst.
- DIEŤA NEHÝBE HLAVOU, PRÍPADNE KRKOM, TRUPOM: Necíti si končatiny, bolí ho chrbát, nemôže sa obrátiť. Keď ho požiadate, aby pohýbalo prstami na rukách či nohách, necíti si ich. Môžete prípadne nahmatať zlomené stavce. Tieto príznaky poukazujú na vážne poranenie chrbtice, príslušnej časti miechy a miechových koreňov. S dieťaťom nehýbte, nič nasilu nenaprávajte! Zabaľte ho do tepla a čakajte na Horskú službu.
Zlaté pravidlá
Nepodceňujte terén a disciplínu. Naučte dieťa, aby nikdy nezastalo v strede zjazdovky, len na jej okraji. Zníži sa tak pravdepodobnosť, že doňho niekto narazí. Ak sa chce vrátiť späť na zjazdovku, nech sa najprv presvedčí, či sa zhora naňho nerúti skupina rozbláznených tínedžerov na snoubordoch alebo začiatočník, ktorý nevie ovládať smer ani rýchlosť svojej krkolomnej jazdy. Upozornite ho, že za každých okolností musí dať prednosť lyžiarovi zhora. Nesmie ho prekvapiť a skočiť mu do dráhy.