Svet je plný vecí, ktoré používame denne a ani sa nezamýšľame nad ich pôvodom. Napríklad zatvárací špendlík.
Predchodcovia zatváracieho špendlíka
Predchodcom zatváracieho špendlíka je kovová vec pripomínajúca ihlicu s ďalšími časťami. Obyčajné rovné ihlice vypadávali, tak sa im prirobili takéto ďalšie súčasti. Asi už v praveku si začali hovoriť, že zicher je zicher a je lepšie, keď háby držia pokope.
Tie úplne najprvšie vznikli v Mykénach na gréckom Peloponéze v 13. storočí pred Kr. Nazývajú ako fibula, rovnako ako lýtková kosť latinsky. Aj Homérova Odysea spomína niekoho, kto prišiel dvoriť jednej slečne a doniesol jej vyšívané šaty s dvanástimi zlatými brošňami-fibulami.
Okrem toho, už vtedy to bolo považované za funkčné zdobítko a dali sa rozlíšiť symboly alebo spoločenský status (napríklad nevydatá žena). Tak sa tieto viaczložkové brošne stali súčasťou každodenného života. Lebo ľudia sa začali obliekať. Najchodobnejší používali drevené, tí bohatí zlaté, strieborné. Priemer sa v 15. stor.
Vynález Waltera Hunta
Teraz prichádza vrchol príbehu. V roku 1849 ju z 20cm mosadzného drôtika vymyslel vynálezca pán Walter Hunt tak, že jej urobil na konci také očko, v ktorom voľný koniec držal. A dôvod je úplne prozaický, dlžil kamošovi 15$ a povedal si, že vymyslí niečo nové. Patent predal za 400$ spoločnosti, ktorá na tom zarobila milióny. Okrem toho vymyslel aj šijací stroj, ale mal ho rozpracovaný len na papieri.
Prečítajte si tiež: Partner pri poľovačke
Zicherke sa ešte v priebehu vývoja prirobila plná hlavička, aby ostrá časť nič nepoškodila. V angličtine "nappy pin", lebo slúžila-slúži pre babätká na plienky.
Zicherka v punkovej móde
A prišiel Sex Pistols a ich zicherky. Zo začiatku spevák tvrdil, že zicherky mu len držali nohavice. A fanúšikovia to pochopili ako nedeliteľnú súčasť punkovej identity.
Zdalo by sa, že zicherky nájdeme ukryté len na zadnej strane brošní. Zopár zicherkových lastovičiek nájdeme. Okrem materiálových už sú aj dozdobené.
Ďalšie užitočné vynálezy
Poďme sa baviť o užitočných (a možno aj neužitočných) veciach, ktoré menia náš život v porovnaní so životom našich predkov - o vynálezoch.
- 1755 - Charles Frederick Wiesenthal - zariadenie s dvojitou špicatou ihlou s uchom na jednom konci.
- 1783 - Montgolfierovci - Francúzsko - krajina ako na dlani - Teplovzdušný balón
- 1785 - C. L. Berthollet použil chlór pri bielení.
- 1843 - John Horsley - maliar - Anglicko - príde ti domov - vianočná pohľadnica
- 1867 - Samuel B. fay - USA - pripomienky neodletia - Pripináčik
- 1873 - J. Davis, Levi Strauss - USA - zlatokop holý nechodí - Džínsy
- 1890 - A.F.Godefroy - Francúzsko - mokrá neostane - fén
- 1894 - William C. - vynašiel americký inžinier Whitcomb Judson predchodcu dnešného zipsu.
- 1930 - JEM Rubber Co. - USA - „záchodový humor“ - Prdiaci vankúšik
- 1963 - E.C.Walker - Anglicko - topiaci sa vosk pláva a svieti - Lávová lampa
- 1972 - Ralph H. Baer - USA - PS2post sciptum - Herná konzola
Vo viktoriánskej dobe boli šijacie stroje považované za najužitočnejšie vynálezy storočia a postupne sa rozšírili do takmer všetkých kútov sveta. Naozaj niet pochýb, že išlo a stále ide o praktickú vecičku, pretože to nebolo bohviečo, keď sa odevy a ďalšie potrebné veci šili ručne.
Prečítajte si tiež: Zatvárací lovecký nôž z nerezovej ocele
Na zjednodušenie práce začalo krajčírom svitať v druhej polovici 18. storočia. Priekopníkom v životopise šijacieho stroja bol Nemec žijúci v Anglicku Charles Frederick Wiesenthal, ktorý v roku 1755 vymyslel zariadenie s dvojitou špicatou ihlou s uchom na jednom konci. Stroj kopíroval pohyb ruky a mal viac nevýhod ako výhod. O 35 rokov dostal patent anglický stolár Thomas Saint. Jeho výtvor určený na kožu a plátno však nebol funkčný.
Dalo by sa povedať, že dnešný šijací stroj sa rodil doslova po kúskoch. Veľkým prínosom bolo, keď Balthazar Kreus ako prvý použil ihlu s uchom v hrote, no ešte stále to nebolo ono, pretože stroje vôbec nefungovali, ako by sme očakávali.
Za prvý praktický a široko používaný šijací stroj by sme mohli považovať ten, ktorý vynašiel v roku 1829 francúzsky krajčír Barthélemy Thimonnier, šil rovné švy pomocou retiazkového stehu podobne ako Saintov model. Thimonnier o rok neskôr podpísal zmluvu s banským inžinierom Auguste Ferrandom, aby nakreslil potrebné výkresy a podal patentovú prihlášku. V rovnaký rok otvorili spoločnosť na výrobu uniforiem pre francúzsku armádu. Sláva netrvala dlho, robotníci zo strachu, že prídu o zamestnanie a nahradia ich stroje, továreň podpálili.
V roku 1834 vymyslel jeden z prototypov aj Walter Hunt, ten však podľahol výčitkám svojej dcéry, že „vďaka“ nemu prídu o prácu tisíce ľudí a vynález skončil v pivnici. Hunt sa však aj tak zapísal do histórie; vynašiel totiž zatvárací špendlík a opakovaciu pušku.
Ďalším „prispievateľom“ do života šijacieho stroja bol americký farmár Elias Howe, ktorý si v roku 1845 podal patent na stroj s dvojitým stehom s člnkom na zachytávanie slučiek. Mal však smolu v tom, že jeho vynález nevzbudil extra pozornosť. O päť rokov neskôr istý Charles Miller skonštruoval stroj na obšívanie gombíkových dierok.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom noža na lov
Všetko sa však zmenilo, keď sa v roku 1851 do deja zamotal Isaac Merritt Singer. Čo-to v stroji vylepšil, podal patent a začal šijacie stroje vyrábať. Lenže takmer všetci doterajší vynálezcovia, a to sme ani všetkých nespomenuli, na čele s Eliasom Howom vytvorili akýsi kartel a Singera zažalovali. Singer musel zastaviť výrobu a súdne procesy akoby nemali konca, až konečne v roku 1854 sa súd skončil víťazstvom Eliasa Howa, ktorému bolo priznané autorstvo. Lenže tomu to bolo viac-menej na milú Jarmilu, pretože na rozbehnutie výroby nemal dostatok financií. A tak Howe predal svoj patent Singerovi, ktorý neváhal a v roku 1855 spravil stroju veľkú reklamu.
Jeho stroj bol poháňaný pedálom, čím sa jeho používateľovi uvoľnili ruky a nemusel točiť kľukou, ako u predošlých druhov. Čo sa týka prevodov, Singer „opajcoval“ prevody používané pri vodných mlynoch. Ihlu umiestnil zvisle a pätka spoľahlivo pridržiavala tkaninu. A vlastne takýto stroj ste určite niekedy videli, nemusela to byť ani originálna stará singerka. V domácnostiach sa staré šliapacie šijacie stroje vyskytujú dodnes, či už ako časť nábytku, alebo funkčný nástroj na šitie.
Singer ani zďaleka nebol jediným výrobcom šijacích strojov, postupne vďaka licenciám a ďalším patentom pribúdali ďalší. A aj stroje sa zlepšovali, pribúdali rôzne druhy a potešili sa aj obuvníci. Americký patentový úrad mal napríklad v roku 1926 viac ako 150 patentov na šijacie stroje.
Stroje sa rozpŕchli do celého sveta, ovplyvnili textilný priemysel, ktorý chrlil a stále chrlí hromady odevov a úžitkových textílií. Podľa dobových údajov trvalo ručné ušitie pánskej košele priemerne štrnásť a pol hodiny, no na stroji ste ju mohli „spichnúť“ za hodinku.