Bývalý francúzsky premiér Georges Clemenceau raz povedal, že vojna je sériou katastrof, ktoré sa končia víťazstvom. Avšak dejiny odzbrojovania dokazujú, že mocnostiam išlo viac o určenie pravidiel zbrojenia ako o naozajstné znižovanie medzinárodného napätia.
Iracká kríza a zbrane hromadného ničenia
Operácia Iracká sloboda, teda útok spojeneckých vojsk proti Iraku a režimu Saddáma Husajna, odštartovala presne pred dvadsiatimi rokmi. Odôvodňoval to tvrdením, že Irak zbraňami hromadného ničenia ohrozuje mier na celom svete. V roku 1998 Saddám Husajn inšpektorov OSN vyhostil. Tí vtedy skonštatovali, že Irak má zbrane hromadného ničenia. Dnes, iba po štyroch rokoch, Saddám Husajn tvrdí, že Irak nevlastní tieto zbrane, že ich už zničil.
Americký think tank Rada pre zahraničné vzťahy píše, že predstava o zbraniach hromadného ničenia v Iraku bola iluzórna. Neskôr aj popredný predstaviteľ Bushovej administratívy David Kay dospel k záveru, že americké spravodajské informácie neboli správne. Ako pre Denník N vysvetľuje politológ Jonathan Weiler, Bushova administratíva v krajine po udalostiach zo septembra 2001 nemala v bezpečnostných otázkach prakticky žiadnu opozíciu.
Spojené štáty vytvorili takzvanú „koalíciu ochotných“, ktorá podporovala vojenskú invervenciu v Iraku. Bezpečnostná rada následne prijala rezolúciu, v ktorej dala Iraku „poslednú možnosť“ napraviť to. Kľúčovým bolo vystúpenie ministra zahraničných vecí Colina Powella pred Bezpečnostnou radou OSN tesne pred rozpútaním vojny. Lenže neskôr sa ukázalo, že Powell sa vo svojom príhovore odvolával na hneď niekoľko chybných premís.
Bývalý šéf inšpektorov OSN zodpovedných za odzbrojenie Iraku, Hans Blix, vyjadril presvedčenie, že Irak sa pravdepodobne zbavil svojich zbraní hromadného ničenia už pred 10 rokmi, avšak Saddám Husajn predstieral opak, aby odrazil prípadných útočníkov. Na otázku, či je možné, aby Irak už 10 rokov nevlastnil žiadne zbrane hromadného ničenia, Blix odpovedal: "Áno, je to pravda."
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Dôsledky invázie a zlyhania
Bush už zhruba po mesiaci a pol ohlásil, že americká misia v Iraku je splnená. Krajinu však naďalej zmietali násilné konflikty a vojaci Spojených štátov z nej odišli až po deviatich rokoch. Vojna proti Husajnovmu režimu dodnes patrí medzi najkontroverznejšie rozhodnutia v modernej americkej histórii.
Po Husajnovom zosadení sa v Iraku uskutočnili parlamentné voľby, z ktorých vzišla vláda šiitskeho premiéra Núriho Málikího. Keď sa k moci dostal šiitsky premiér Málikí, šiiti sa na sunitoch začali mstiť. Spojené štáty chceli z Iraku urobiť liberálnu demokraciu a pretvoriť ho na prosperujúcu krajinu s trhovou ekonomikou. Tento cieľ napokon nesplnil.
Pecina pripomína aj škandály na čele s neľudským zaobchádzaním s väzňami v bagdadskej väznici Al Ghraib. „Americké tajné služby jednoznačne zlyhali a invázia podkopala dôveru nielen voči nim, ale aj voči krajine ako takej.
Odzbrojovanie a medzinárodné snahy
Už takmer 105 rokov trvajú snahy ľudstva o odzbrojenie v širšom planetárnejšom meradle. Chudobné cárske Rusko, nestíhajúce zbrojné tempo Nemecka, Francúzska a či britského impéria koncom 19. storočia síce uspelo s návrhom na zvolanie prvých dvoch medzinárodných konferencií o obmedzení zbrojenia (konali sa v Haagu v rokoch 1899 a 1907), avšak bez dosiahnutia konkrétneho výsledku a nasledujúce roky, najmä prvá svetová vojna, potvrdili, že všetky strany podpísané dohody porušili.
Medzivojnová Ženevská odzbrojovacia konferencia (1932 - 1933) snažiaca sa o vytvorenie celoeurópskej odzbrojovacej platformy, zlyhala vďaka plánom nacistov, a po ničivej druhej svetovej vojne, ktorá za sebou nechala arzenál nových, jadrových zbraní, vznikla nevyhnutnosť kontroly zbrojenia. Od roku 1955 do roku 1994 sa vo svete podarilo dosiahnuť sériu významných úspechov, vedúcich tak k znižovaniu počtu konvenčných zbraní (v Európe), k vyhlasovaniu bezjadrových zón, ku konvencii o biologických a iných nehumánnych zbraniach a, pravdaže, k znižovaniu nebezpečenstva jadrovej vojny vo svete.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Hlavným inštrumentom demilitarizačných procesov vo svete by mala byť OSN. Svetová organizácia však visí na šnúrke od gatí veľmocí a ich záujmov. Bezzubá OSN neustrážila celkom ani odzbrojovací proces v zemepisne malom Kosove, demilitarizačné úsilie nefunguje v afrických štátoch zmietaných občianskou vojnou, je preto ťažko predstaviteľné, že OSN so svojimi okyptenými právomocami a podrývaním autority zo strany mocností (USA) zvládne demilitarizačný proces v 21-miliónovom Iraku...
Irak a rakety al-Samúd 2
Šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix sa rozhodol požiadať Irak o zničenie jeho rakiet al-Samúd 2. Americkí predstavitelia už naznačili, že odmietnutie Iraku zničiť tieto rakety by bolo porušením nariadení BR OSN, aby sa Irak vzdal zbraní hromadného ničenia. Otázka znie, čo bude potom, ak Bagdad naozaj strely zničí? Bude naň vyvíjaný nátlak, aby skoncoval aj s konvenčnými zbraňami?
Súčasné hrozby a preventívne vojny
Západné štáty pracujú na pohotovostných plánoch pre prípad, že by sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol podniknúť kroky k naplneniu svojich hrozieb, že na Ukrajinu zaútočí jadrovými zbraňami. Politici na Západe vysielajú do Kremľa súkromné varovania pred možnými dôsledkami takéhoto rozhodnutia, píšu Financial Times.
Ruský prezident obviňuje Západ z „jadrového vydierania“ a bez akéhokoľvek dôkaz tvrdí, že Ukrajina s cieľom ohroziť Moskvu vyvíja vlastné zbrane hromadného ničenia. Podľa ruskej jadrovej doktríny môže Rusko na ochranu územnej celistvosti krajiny použiť aj jadrové zbrane.
Klasickým prípadom preventívnej vojny bola invázia USA a ich spojencov do Iraku v roku 2003. Ako dôvod invázie sa uvádzali zbrane hromadného ničenia, ktorými nás Saddám Husajn mal ohrozovať aj tu v Európe, ale aj v Amerike. Saddám Husajn však nemal nič, čím by nás ohrozil. Tá preventívna vojna bola zbytočná.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Preventívnou vojnou bola i ruská invázia na Ukrajinu, lebo Rusko sa síce mohlo cítiť ohrozené budúcou prítomnosťou NATO na Ukrajine, ale v akútnom ohrození ešte nebolo.
Irán a jadrové zbrane
Iránsky parlament pripravuje návrh zákona, ktorým by krajina odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tvrdí, že krajina sa naďalej nesnaží vyrobiť zbrane hromadného ničenia. Izrael si myslí opak, a preto zaútočil na iránske jadrové zariadenia aj vedcov, ktorí pracovali v jadrovom programe.
Podľa odhadov organizácie Arms Control Association má však približne 90 jadrových hlavíc a zásoby materiálu na výrobu asi 200 zbraní. Štáty, ktoré nemajú nukleárne zbrane, sa podpisom dohody zaviazali, že sa nebudú snažiť ich získať. Takisto súhlasili s tým, že ich jadrový program bude pod kontrolou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Zatiaľ sa všetci, vrátane amerických služieb, zhodujú v tom, že Irán bombu ešte nemá. Len desaťročia sa hovorí, že už, už ju mať bude.
Proti preventívnym vojnám hovorí i to, že neprinášajú tomu, kto ich začne, očakávané výsledky, skôr opak. Mimochodom, ruská preventívna vojna na Ukrajine tiež nepriniesla Rusku to, čo očakávalo.
Tabuľka: Vojenský rozpočet Iraku (rok 2000)
| Položka | Hodnota |
|---|---|
| Vojenské výdavky | 1,3 mld. USD |
| Vojenské výdavky podľa % z HDP | Asi 2,2 % |
| Bojaschopní muži | 3 430 819 |
| Zdroj: CIA World Factbook 2002 | |
tags: #zbran #hromadneho #nicenia #antonymum