Zbrane hromadného ničenia sú stálou témou v medzinárodných vzťahoch. Dnes je to živá téma najmä s ohľadom na vývoj v Sýrii a politiku Severnej Kórey.
Všetky štáty sveta by mali podpísať dohovory o nepoužívaní zbraní hromadného ničenia, ktoré by mali byť pod prísnou medzinárodnou kontrolou a postupne likvidované. Podľa jeho slov sa dá použitiu alebo zneužitiu zbraní hromadného ničenia zabrániť iba tak, že budú pod prísnou medzinárodnou kontrolou.
Je takmer nemožné povedať, ktorá zbraň hromadného ničenia je najhrozivejšia. Jadrové zbrane sú rozhodne najsilnejšie, ale je ťažké získať príslušný materiál a výroba bomby je ťažká a finančne náročná. Oveľa jednoduchšie je vyrobiť „špinavú bombu“ -výbušninu obalenú rádioaktívnym materiálom , ktorá však málokedy spôsobí rozsiahle škody na životoch. Väčšina chemických zbraní je založená na jednoduchej technológií, ale ak majú byť účinné musia pôsobiť vo veľkom množstve. Biologické látky sú smrteľnejšie ako chemické a je možno ľahšie ich získať, ale nieje ľahké premeniť v zbrane.
Slovenský europoslanec pripomenul, že tento typ arzenálu môžeme rozdeliť do štyroch kategórií, na zbrane biologické, rádiologické, chemické a nukleárne.
Upozornil však, že v súčasnosti už aj niektoré druhy konvenčných zbraní majú veľmi ničivé účinky a tiež kybernetické útoky alebo sabotáže môžu napáchať škody porovnateľné so zbraňami hromadného ničenia. "Ich nebezpečenstvo sa znásobuje tým, že môže zlyhať ľudský faktor alebo počas rôznych konfliktov sa môžu dostať do rúk nezodpovedných síl, teroristických skupín, ktoré ich nemusia použiť, ale už to, že al-Káida by ich mala, by bolo hrozbou pre svet," upozornil Kukan.
Prečítajte si tiež: Hromadné ničenie jadrovými zbraňami
Európska únia je hlavným finančným darcom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorej inšpektori v súčasnosti monitorujú a ničia sýrske chemické zbrane. Kukan v tejto súvislosti pripomenul, že EÚ a Európsky parlament v roku 2003 schválili rezolúciu o zbraniach hromadného ničenia v rámci prijatej bezpečnostnej stratégie. EÚ v jej rámci vyzvala nielen svoje členské štáty, ale aj celý svet, aby sa pridali na stranu tých, ktorí odmietajú tento typ zbraní.
Poukázal na krajiny ako Irán, ktorý tvrdí, že rozvíja civilný a mierový program, ale niekedy má problém pustiť inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na kontrolu, čo vzbudzuje podozrenia o inom účele tohto programu. Kukan ocenil, že Irán sa v týchto dňoch na rokovaniach v Ženeve prejavil oveľa ústretovejšie ako doteraz.
Podľa jeho slov sú štáty, ako Severná Kórea či Mjanmarsko, ktoré odmietajú pripojiť sa k medzinárodným dohovorom, Sýria tak urobila nedávno v súvislosti s chemickými zbraňami a pod tlakom medzinárodnej verejnosti, ale v tomto kontexte veci nie sú jasné ani čo sa týka jadrových zbraní. Kukan pripomenul, že v "jadrovom klube," je šesť krajín sveta, ktoré priznávajú vlastníctvo atómových zbraní, kým napríklad Izrael zachováva nejednoznačnosť a zahmlieva možnú existenciu jadrového arzenálu.
"Takéto štáty tieto zbrane používajú na zastrašovanie, na tiché hrozby.
Chemické zbrane
Chemické zbrane sú zbrane, ktoré na objekt útoku pôsobia anorganickými či organickými zlúčeninami, ktorých účelom je pôsobiť buď dráždivo alebo toxicky na rôzne organizmy(rastliny, zvieratá, ľudí). Pôsobenie na organizmy je rôzne - od cieleného poškodzovanie určitých častí tela (blokovanie enzýmu cholinesterózy v synapsách neurónov u nervovo paralytických látkach) až po pôsobenie systémovo (látka je toxická pre celé telo, napr. yperit).
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Najväčšia potvrdená prítomnosť chemických zbraní je v Rusku, USA, Indii, Egypte a Sudáne. Program vývoja prebieha v Líbii, Číne, Iraku a Iráne. Irak prvý krát použil jedovatý bojový plyn proti Iránu a Kurdom a od roku 1998 uskutočňuje rozsiahle chemické a biologické poznatky bez kontroly. Irán po chemických útokoch zo strany Iraku v 80.
Väčšina chemických zbraní je bezfarebná až jantárovo hnedá tekutina bez zápachu alebo vône horkých mandlí. Najčastejší kontakt je s pokožkou alebo vdýchnutím, pričom smrteľná dávka je rozdielna a pôsobí okamžite. Po nakazení treba presunúť obeť zo zamorenej oblasti, odstrániť šaty, umyť pokožku mydlovým roztokom, udržiavať dýchanie a krvný obeh, vyhľadať protilátku a zaistiť lekársku starostlivosť. Pri niektorých chemických zbraniach však neexistuje žiadna účinná protilátka.
Účinok chemických zbraní na organizmus
| Látka a typ | Smrteľná dávka (mg) | Účinky |
|---|---|---|
| Tabun (nervová látka) | vdýchnutie: 400 mg , pokožkou: 1,000 mg | stiahnutý hrudník, strata kontroly nad telesnými funkciami |
| Sarin (nervová látka) | vdýchnutie: 70 mg , pokožkou: 1700 mg | ako v predchádzajúcom prípade |
| Kyanovodík (krvná látka) | vdýchnutie: 2000 mg | zmätenie, závrate, zrýchlené dýchanie a tep |
| Fogen (dusiaca otravná látka) | vdýchnutie: 3200 mg | podráždenie očí a dýchacích ciest, dusenie |
Biologické zbrane
- liečba Snet, antrax (baktérie) - horúčka, kašeľ, únava, problémy s dýchaním, konečný šok - antibiotiká, podporná liečba Mor (baktérie) - vysoká horúčka, zimnica, zlyhanie dýchania, obehový kolaps- rovnaká ako v prvom prípade Botulin (toxín) - slabosť, sucho v ústach, zvracanie, problémy s hovorením- intenzívna lekárska starostlivosť, dýchací prístroj, včas pomôže aj protijed
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň