Pravek je dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie a činnosti, súhrnne označované ako archeologické pramene. Spoločnosť prvého obdobia dejín ľudstva (praveku) v spoločenskom vedomí prevláda náboženstvo a umenie. Človek ako tvor vyvíjajúci sa, ochotný všetko vyskúšať, hľadať cestu ako byť lepší a úspešnejší, prišiel na nové postupy aj pri love divokej zveri. Jeho znalosti a technika mu umožňovali nielen ochranu svojej osoby pred dravou zverou, ale aj uloviť zver na svoju obživu. Lovec mal pri sebe len svoje ruky, zuby, palicu a kameň. Toto boli zbrane pravekého lovca. Veľmi rýchlo zistil a osvojil si že loviť sa dá aj na väčšiu vdzialenosť ako je dĺžka ruky. Kyjak, ďalsí nástroj na boj a lov na blízko. Smrtiací účinok na krátku vzdialenosť. Oštep, zbraň zachovalá dodnes, viď. Olympijska disciplína. Pripevnením ostrého hrotu na palicu a hodením smerom na korisť bola vyskúšaná ďalšia zbraň praveku a to oštep.
Ako lovili pravekí ľudia?
Archeológovia z univerzity vo Washingtone sa rozhodli otestovať účinnosť prehistorických zbraní a hrotov, ktoré používali lovci na Aljaške pred 14-tisíc rokmi. Výsledky štúdie uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Archaeological Science. Na Aljaške pred 10-tisíc až 14-tisíc rokmi používali lovci viac druhov zbraní. Vyvinuli ich zrejme ľudia v Afrike a Eurázii a pred koncom ľadovej doby ich pri migrovaní doniesli aj na Aljašku.
Tri typy pravekých zbraní
Z tohto obdobia našli archeológovia tri druhy hrotov z oštepov a šípov, ktoré sa rozhodli otestovať: jednoduché hroty zo zaostrenej kosti, parohu či slonoviny; zložitejšie kamenné špičky; a zložené hroty vyrobené z kosti alebo parohov s kamennými mikročepeľami na okrajoch. Každý typ zbrane vznikol v inom období. Pravekí ľudia ich používali naraz, pretože každá mala nejakú výhodu. "Veľmi komplexne rozumeli rôznym nástrojom a vedeli, ktorý je najlepší na rôznu korisť či druh výstrelu," hovorí v tlačovej správe autorka výskumu Janice Woodová. Woodová sa snažila praveké zbrane napodobniť čo najlepšie - na výrobu použila kravské kosti, horninu obsidián a sobí paroh s obsidiánovými mikročepeľami. Z každého typu hrotu vyrobila po desať kusov.
Pri výskume v južnej Afrike sa bádateľom podarilo odkryť najstaršie kamenné hroty kopijí. Najnovšie nálezy datujú ich výskyt do obdobia už pred 500 tisíc rokmi. Viac ako 200 exemplárov hrotov sa objavilo na lokalite zo staršej doby kamennej Kathu Pan 1. Podľa antropologičky J. Wilkins z univerzity v Toronte sa hroty pripevnili na drevenú násadu a používali sa na boj zblízka ako kopije, prípadne na veľmi krátku vzdialenosť ako oštepy. Doteraz boli podobné nálezy známe z lokalít neandertálcov v Európe, ktoré sa datovali maximálne do obdobia pred 300 tisíc rokmi. Z územia dnešného Nemecka pochádza nález dreveného oštepu, ktorý sa našiel vo zvyškoch ulovených divokých koní. Najnovšie nálezy však nepatria ani neandertálcom, ani moderným ľudom (Homo sapiens sapiens), ale nášmu pravdepodobne spoločnému predkovi − Homo heidelbergensis.
Praveké nálezy na Slovensku
Slovensko je bohaté na archeologické nálezy z obdobia praveku, ktoré nám poskytujú cenné informácie o živote a kultúre našich predkov. Pravek je najstaršie a najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva. Trval od vzniku človeka na zemi až po vynájdenie písma. O tomto období vieme iba to, čo sa archeológom podarilo zistiť z nálezov, ktoré „vykopali“. Sú to väčšinou veci dennej potreby ako keramika, nástroje, zbrane, ale tiež zvyšky obydlí a ľudské kostry.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Paleolit (staršia doba kamenná)
Prvého pračloveka evidujeme na území Slovenska už približne pred 250 tis. rokmi. Z tohto obdobia sa zachovali najmä rôzne kamenné nástroje. Stopy najstaršieho osídlenia jaskyne sa našli v jaskyni Horná Túfna pri Banskej Bystrici, kde sa našlo 270 pravekých kostí zvierat. Významným paleolitickým náleziskom sú aj Šahy. Zachránilo sa tu niekoľko nástrojov, odštiepky z opálu, chalcedónu a obsidiánu. V Devínskej Novej Vsi sa nachádza veľký vápencový kameňolom, kde sa našlo sedem kompletných kostier rodu Pliopithecus, ktorý sa pokladá za možného predka ľudoopov. V Bratislave sa tiež našlo niekoľko typických nástrojov tohto obdobia - pästných klinov.
V strednom paleolite sa začal objavovať človek neandertálsky (Homo Sapiens Neanderthalensis). Praveký človek využíval najmä teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach pri Poprade. Našli sa v nej odtlačky tiel hadov, korytnačiek, iných pravekých zvierat ale aj výliatok ženskej lebečnej dutiny. Taktiež z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca.
V mladšom paleolite sa vyvinul človek dnešného typu Homo Sapiens Sapiens. Boli to lovci mamutov. Ich prvé stopy v podobe driasadiel, listovitých hrotov, klinkov a iných nástrojov sa našli neďaleko Piešťan v jaskyni Čertova pec. Odhaduje sa, že exempláre sa mohli po prvý raz použiť ako hroty diaľkových zbraní, dokonca šípov. V Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan, v jednom z táborísk lovcov mamutov sa našla 7,6 cm vysoká soška ženy vyrezaná z mamutoviny - mamutieho kla. Dnes známa ako Moravianska venuša patrí k najvýznamnejším pravekým nálezom na Slovensku. Jej vek sa odhaduje na 24 800 p. n. l. V tomto období sa vyskytovali už dokonalejšie nástroje ako kostienkovité nože (správnejšie išlo o dlátka), rydlá a nízke škrabadlá. Veľmi bohatá je kostená, mamutovinová a parohová výroba.
Neolit (mladšia doba kamenná)
S novým obdobím sa objavil človek - roľník. Objavujú sa tiež nové nástroje ako sekery, dláta, kliny, kosáky, kladivká, kamenné mlynčeky a jednoduché drevené tkáčske krosná. Toto obdobie je známe ako obdobie neolitickej revolúcie, kedy sa objavuje prvé roľníctvo a domestikácia prvých zvierat. Pravekí roľníci už od konca 5. tisícročia p. n. l. využívali jaskyňu Domica ako úkryt a dočasný príbytok. V Domici archeológovia našli množstvo rôznych predmetov ako ohniská s úlomkami ražňov, kamenné sekery a mlaty, hlinené nádoby s jedinečným vzorom, ale aj hrebene a rybárske háčiky. V jaskyni Domica sa našla aj najstaršia nástenná kresba na Slovensku. Bola kreslená uhľom. Prvá neolitická soška, ktorá sa na území Slovenska našla bola Hrádocká venuša. Osídlené bolo aj okolie Meroviec a Dudiniec. Dôkazom je nález keramického materiálu ale aj kostier v skrčenej polohe. Išlo o hroby orientované západo - východným smerom.
Eneolit (chalkolit)
Eneolit sa vyznačuje vynálezom kolesa, domestikáciou koňa, začiatkom používania kovov - medi a zlata a dokonale vyvinutou keramikou. Objavuje sa patriarchát, posilňuje sa úloha muža v spoločnosti, sú známe prvé remeslá ako hrnčiarstvo a baníctvo. V tomto období sa presadzuje tzv. kanelovaná keramika charakteristická svojou žliabkovitou textúrou. Významné sú nálezy zo Zvolena - Borová hora, kde sa našiel hrobový, ale aj iný materiál. Z pravekého sídliska Borová hora sa zachovala plastika tučného barana na nízkych nohách s pekne vymodelovanou hlavou. Pravdepodobne súvisela s rituálnymi zvykmi pravekého ľudu na konci doby kamennej.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Bronzová doba
Asi pred 8 tis. rokmi začali ľudia získavať prvé skúsenosti so spracúvaním kovov. Do Európy kov dorazil však až okolo roku 3000 p. n. l. Dôležitým pokrokom v dobe bronzovej je stavanie hradísk. Typické je mohylové pochovávanie zosnulých. Na začiatku ľudia vyrábali predmety z voľne sa vyskytujúcej medi a hrudiek zlata, ktoré tvarovali ťažkými kameňmi. Postupne sa však remeselníci naučili kovy taviť a liať do foriem a spoznali prednosti kovu oproti kameňu. Dali sa z neho vyrábať predmety zložitých tvarov (nástroje, zbrane, šperky) a keď sa predmety poškodili, kov sa roztavil a mohol sa znova použiť. Európskym unikátom je tiež hlinený vozík na kolieskach, ktorý slúžil ako hračka pre deti. Našiel sa na významnom nálezisku z doby bronzovej - v Košickej kotline pri obci Nižná Myšľa. Na Spiši sa našlo 26 bronzových kosákov, čo môžeme tiež zaradiť medzi ojedinelé nálezy na Slovensku. Pri Budmericiach vykopali archeológovia pozostatky osady zo staršej doby bronzovej. Nález obsahoval množstvo keramických a bronzových predmetov a nádob, ale aj zachovanú kostru asi 30 - ročnej ženy a dve stehenné kosti. V Senici sa prednedávnom našlo mnoho kusov keramiky, ale aj masívne jantárové šperky, archeológovia odhadujú, že pochádzajú z obdobia mladého eneolitu až po začiatok stredoveku. Najvýznamnejšími nálezmi sú však hroby z doby bronzovej. Jediný neporušený hrob je hrob bojovníka s dýkou a ihlicou v skrčenej polohe.
Železná doba
Železo sa pri kovaní za tepla neroztavilo ako bronz, ale zmenilo sa na pružný kov, ktorý sa ďalej zohrieval a kul. K hlavným nálezom z tohto obdobia patria keramické tvary, hlinená zvieracia plastika, pečatidlá. Pre Slovensko znamená doba železná príchod keltských kmeňov - bojovníkov, ale aj majstrov remeselnej výroby, pre Európy počiatky formovania sa prvých národov. S príchodom Keltov sa menia aj objavené nálezy. Našli sa hlavne výzbroje a výstroje bojovníkov - železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a pod. Zo ženských hrobov s oveľa rozmanitejšou výbavou pochádzajú najmä ozdoby šiat - bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky.
Veľkomoravské zbrane
Meče obdobia Veľkej Moravy radíme k tzv. karolínskym mečom. Je to stredoveký meč, so sploštenou, plne vyvinutou hlavicou a stredovým odľahčujúcim, tzv. „krvným“ žliabkom na čepeli, dlhej viac ako 70 cm. Štandardná dĺžka mečov na Slovensku v tejto dobe sa pohybovala okolo 90 cm, šírka čepele pri priečke asi 6 cm. V hroboch s militáriami predstavujú štatistickú hodnotu 6,8%. Využívala ich hlavne jazda, sú však zdokumentované aj hroby s mečom, bez jazdeckých atribútov. Zaujímavý a výnimočný je napríklad meč nájdený v Závade. Vlastnil ho 30 - 40 ročný muž. Ide o meč typu X, so zachovalými zvyškami remeňa s kovaniami. Rovnako ako meč z Dolných Krškan bol zrejme nosený cez plece. Bol vložený do drevenej pošvy. Je to dlhý (93 cm) a ťažký (po očistení 1430 g) meč. Priečka je popri iných mečoch z Veľkej Moravy dlhá (16 cm), najmä v porovnaní s inými mečmi typu X, kde sa dĺžka priečky pohybuje v rozpätí 10 - 14 cm. Práve typ X nachádzajú archeológovia na Slovensku najčastejšie.
Kvalitný meč mal vysokú cenu a patril do rúk profesionálnych bojovníkov. Na Slovensku bolo nájdených niekoľko exemplárov veľkomoravských mečov a nálezové okolnosti takmer vždy nasvedčujú, že pochovaný patril k vyššej sociálnej vrstve. Meče sa nachádzali výlučne v mužských hroboch, väčšinou s nadštandardnou výbavou. Ženské a detské hroby úplne absentujú. Meč bol v prvom rade symbolom moci, pretože hocikto si meč dovoliť rozhodne nemohol a tak tieto zbrane vlastnili iba tí najmajetnejší.
Sekera je najbežnejšou zbraňou Slovanov, v kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje hodnotu 55%. Nálezy môžeme rozdeliť do troch najzákladnejších typov. Najbežnejším typom boli „bradatice“ (74%), ktorých štandardná dĺžka sa pohybuje od 15 do 17 cm. Menej časté boli „úzke sekery“ (19,2%). Ich dĺžka kolísala medzi 14 až 17 cm. V rovnakej miere ako meče, boli zastúpené aj „široké sekery“ (6,8%), ich dĺžka je v rozmedzí 13,5 - 16 cm. Sekera v domácnosti vari ani nemohla chýbať a na ranostredoveké pomery bola pre nižšie sociálne vrstvy najvhodnejším riešením v prípade boja. Používala ju najmä pechota, máme však doložených niekoľko prípadov jej použitia veľkomoravskou jazdou. V boji sa vyrovná meču, na dlhej násade a vďaka fyzikálnym vlastnostiam jej konštrukcie a rozloženia hmotnosti má obrovskú prieraznosť. Napriek relatívne nízkej hmotnosti - 350 - 500g spôsobovali vďaka vysoko posunutému ťažisku a pomerne úzkemu ostriu smrteľné zranenia. V hroboch so sekerami boli často nachádzané nože, niekedy ostrohy.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Kopije sú jedným z najstarších druhov zbraní v histórii ľudstva vôbec. V kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje diel s hodnotou 12,7%. Bola rozšírená u menej majetných bojovníkov, z rovnakého dôvodu ako sekera, avšak mocnou zbraňou bola aj v rukách jazdcov. Klasická veľkomoravská kopija má listový tvar, s dĺžkou hrotu 26 - 33cm, ojedinelý, ale tiež zaujímavý je typ kopije s bočnými krídelkami, ktorých dĺžka hrotu presahuje 40cm. V boji sa kopija používala v prvej fáze, keď boli formácie od seba vzdialené. Kopija používaná v pešom boji dosahovala dĺžku rovnajúcu sa výške bojovníka, alebo väčšiu, niektoré hroty sa ale v hroboch nachádzajú aj vo výške pleca. Obvyklá dĺžka násad bola teda 160 - 200 cm u peších bojovníkov.
Nôž bol základom výbavy každého človeka, muža, ženy ale aj detí, bez rozdielu veku, či príslušnosti k sociálnej vrstve alebo remeslu. Je však potrebné dívať sa naň ako na zbraň, ale aj ako na predmet každodennej potreby a nástroj. Vo funkcii zbraní vystupujú na našom území takmer výlučne jednoostré nože. Bojový nôž zastupuje 21,5% všetkých nožov. O jeho vojenskom využití možno hovorí aj fakt, že sa nosil inak, teda zavesený na ľavej strane tela.
Existencia lukov u Slovanov na našom území je doložená nálezmi hrotov šípov, ale aj kostenými obloženiami reflexných lukov už od 7. storočia. V hroboch s militáriami predstavujú štatistickú hodnotu 55,8%. Lukostrelci tvorili prevažne pechotné obranné vojenské útvary. Typický je jednoduchý, dlhý oblúkový luk, vyrobený z pružného tisového, jaseňového, svíbového či dubového dreva. Boli dlhé 150 - 190 cm, so zárezmi pre osadenie tetivy na konci. Je možné, že luky boli v strede zosilnené, ale jediný nález luku z územia Veľkej Moravy, z Mikulčíc, to nepotvrdzuje. Kombinácia značne dlhého luku a dĺžky šípov pohybujúcej sa okolo 80 cm, umožňovala dostrel aj viac ako 200 m.
Tabuľka: Zastúpenie zbraní v hroboch s militáriami na Slovensku
| Zbraň | Zastúpenie v hroboch (%) |
|---|---|
| Meč | 6,8 |
| Sekera | 55 |
| Kopija | 12,7 |
| Luk | 55,8 |