Lyžovanie je najpopulárnejší zimný šport, rozšírený takmer po celom svete. Dokonale zasnežené a upravené zjazdovky, najmodernejšie vleky a lanovky, prepracované materiály, z ktorých sa vyrába oblečenie a samotné lyže - nie vždy tomu tak bolo. Počiatky lyžovania siahajú až do doby 5 000 rokov pred naším letopočtom.
Vtedy však ani náhodou neslúžili lyže na zábavu, alebo na aktívne trávenie voľného času. Naši predkovia neznášali zimu. Napadlo množstvo snehu, bol problém dostať sa k obžive. Človek si život uľahčil vynálezom predchodcu snežníc. Sprvoti išlo len o jednoduché konštrukcie z kúskov vetvičiek. Neskôr človek zistil, že na dlhších kusoch dreva sa dá po snehu aj kĺzať a tým si ešte viac zjednodušiť pohyb.
Počiatky lyžovania
Základným podnetom na to, aby lyže vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Snežnice pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Snežnice našli svoje uplatnenie v lesníctve, v armáde, v poľovníctve. Taktiež ako aj snežnice prešli určitými formami vývoja: od okrúhlych, cez oválne, až po novodobé snežnice.
Lyže vznikali a boli zdokonalené v rozsiahlych severských oblastiach zemegule u mnohých kmeňov, národov a etnických skupín. Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odkiaľ sa lyže sťahovaním národov dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy.
O vzniku lyží nám presnejšie vypovedajú archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve.
Prečítajte si tiež: O zjazdovom lyžovaní
Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z diela Výprava Kyrusa z roku 444 pred n. l. od Xenofona (gréckeho historika).
Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, kde vydal mapu Carta Marina ( zobrazovala aj lyžiara a lov severských obyvateľov na zver) v roku 1555 vydal knihu Historia de gentibus septentrionalibus (História severských národov).
Prehľad predhistorických lyží
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,SKI“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza. Najnovšie zistenia dokazujú, že ho môžeme nájsť v islandskej reči “scidh“ a znamená kus dreva.
V roku 1888 nórsky prírodovedec Fridtjof Nansen uskutočnil expedíciu naprieč Grónskom na lyžiach, aby preskúmal neznáme oblasti tejto nehostinnej ľadovej krajiny. Nansen aj so spoločníkmi prešli dlhú cestu s prevýšením 2750 m n. m. Získané poznatky zaznamenal v knihe Pa ski over Gronland ( Na lyžiach cez Grónsko). Výprava mala úspech jedine pre pohyb na lyžiach, vyjadrenie Nansena v knihe. Nansenova cesta sa stala najúčinnejším propagátorom lyžovania a lyže sa stali odvtedy známe v celom kultúrnom svete.
Lyže prichádzajú do strednej Európy
Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Jedným z tých najpodstatnejších bola už spomínaná Nansenová expedícia. Podmieňované aj boli spoločenskými, prírodnými a hospodárskymi podmienkami. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach.
Prečítajte si tiež: Legendy MS v zjazdovom lyžovaní vo Švédsku
Vývoj lyžiarskych škôl
Nórska lyžiarska škola
Ako prvá v Európe bola Nórska lyžiarska škola, ktorá sa neskôr rozšírila do celej Európy. Obsahovala techniku behu, zjazdu a terénnych skokov. Vyznačovala sa jazdou v úzke v stope, intenzívnou prácou paží pri jazde po rovine a do kopca, brzdením len lyžami bez použitia palíc a uplatňovaním švihov pomocou kristiánie a telemarku. Používali sa dlhé, tenké a ľahké lyže s trstinovým viazaním a dve palice. Techniku jazdy umožňoval zvládnuť telemarský tvar lyží.
Lilienfeldská lyžiarska škola
Rakúšan Matthias Zdarský kriticky hodnotil nevýhody Nórskej lyžiarskej školy pre jazdu v náročných alpských terénoch. Na základe dlhodobého pozorovania a skúsenosti vytvoril Alpskú lilienfeldskú školu, ktorá mala metodicky usporiadané jednotlivé prvky postup vyučovania. Na základe alpských terénov musel vytvoriť jednotlivé časti lyžiarskeho výstroja.
Skrátil pomerne dlhé nórske lyže na 190- 220 cm, spevnil ich konštrukciu a odstránil zo skĺznice žliabok, na ktorý sa najčastejšie lepil sneh, tým aj uľahčil trenie lyží pri prívratnej jazde. Skonštruoval nové lyžiarske viazanie Lilienfeld, ktoré rešpektovalo zvláštnosti alpského lyžovania. Zvláštnym a charakteristickým prvkom Zdarského školy bola jazda s jednou hrubšou dvojmetrovou palicou, zakončenou ostrým kovovým hrotom. Bolo to v dobe, keď sa vplyvom nórskej školy používali dve palice. Zdarského palica slúžila ako opora pri chôdzi, pri zjazde, pri jazde v pluhu a brzdení.
Zdarského technika jazdy sa stala základom zjazdovej prívratnej techniky, ktorá sa s drobnými zmenami používala v rôznych lyžiarskych školách celé desaťročia.
Bilgeriho lyžiarska škola
Georg Bilgeri vytvoril v alpách novú lyžiarsku školu, ktorá podstatne ovplyvnila vývoj lyžovania pred prvou svetovou vojnou. Pri svojich zámeroch sa opieral o dôležité poznatky z alpského lyžovania a zdokonalil techniku a výstroj lilienfeldskej školy. Základné prvky, ktoré prevzal z nórskej školy, boli jazda s dvoma palicami, intenzívna práca paží pri jazde po rovine a pri stúpaní, telemark, kristiánia pri zjazdovom a telemarský tvar lyží. Zo Zdarského školy prevzal prívratný oblúk, jazdu v teréne a zlepšil konštrukciu viazania. Jazda v Bilgeriho škole sa vyznačovala dynamikou a väčšou rýchlosťou.
Prečítajte si tiež: Tipy na lyžovanie v Záhrebe
Albertská- Sneiderová škola
Jej základom bola Bilgeriho prívratná technika. Vylepšená bola však o znížený postoj, rozšírenú stopu a na zmenu smeru jazdy používala prívratnú kristiánku. Na začiatku výcviku sa stále začínalo s gymnastikou. Viazanie sa zdokonalilo a používalo sa tzv. viazanie „kandahár“ ( päta sa čoraz viac upevňovala). Okolo roku1934 boli objavené prvé celkové lyže.
Francúzska škola
Toni Seelos začal používať znožnú christiánku s nadľahčovaním vo zväčšenom predklone (ešte pred 2. svetovou vojnou). Zároveň so Seelosom vzniká v roku 1937 Francúzska škola, ktorá spočívala v rotácií trupu a následnom blokovaní tela, ktorým sa rotácia prenášala na nohy. Súčasť bol aj výrazný predklon. Obe školy môžeme považovať za rotačné. Začalo sa aj s používaním zosuvov, cieľom bol rotačný švih.
Proti rotačná, rakúska škola
Predstaviteľom bol Kruckenhauer. Išlo o techniku proti ramennú a jej hlavný znak sú otáčavé vysúvanie pätiek, nadľahčenie a proti rotácia ramien- ramená vždy smerujú po spádnici (hovoríme o osi ramien ). Jeden z najväčších predstaviteľov Toni Seilerr (GA-PA seilerrova olympiáda).
Lyžovanie na Slovensku
Historické podmienky
Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode.
Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska.
Lyže k nám začali prenikať zo severských krajín a ich propagátormi a šíriteľmi boli predovšetkým rôzni cestovatelia, obchodníci, diplomati, učenci, vojaci a študenti. Lyže sa od začiatku prijímali ako novinka, ktorá okrem využitia v armáde mohla slúžiť ako prostriedok na zábavu a rozptýlenie.
Zvýšený záujem o lyžovanie si na území Slovenska vyžiadal 13. decembra 1913, teda pred 110 rokmi, založenie samostatnej lyžiarskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Spišskej Novej Vsi. Tento dátum je preto považovaný v slovenskej lyžiarskej historiografii nielen za začiatok organizovaného lyžovania na Slovensku, ale aj za vznik prvého samostatného organizačného subjektu v lyžovaní. Predsedom lyžiarskej sekcie sa stal Dr. Gyözo Bruckner, tajomníkom Lajos Rokfalussy a pokladníkom Aladár Marcsek. Pri založení mala sekcia 50 členov.
Už v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok /UKS/ ako vôbec prvá turistická organizácia nielen na území Slovenska, ale aj v celom Uhorsku. Vytvorením tohto spolku, ktorý vznikol ako piaty horský spolok na svete, získala turistika u nás organizovanú podobu. Pre dobré podmienky na rozvoj horských športov, najmä zimných, získali Vysoké Tatry koncom 19. storočia aj označenie „uhorské Švajčiarsko“.
Propagovaniu lyžiarskej turistiky vo Vysokých Tatrách sa ako prvá začala venovať liptovská sekcia UKS, ktorá už od roku 1889 začala organizovať lyžiarske výlety do okolia najmä Štrbského Plesa. Krátko po mikulášskych turistoch začali terény Mlynickej a Mengusovskej doliny vyhľadávať aj košickí, kežmarskí a spišskonovovestskí turisti na lyžiach. Rozvoju lyžovania v tomto období napomáhal ešte jeden spoločenský jav. Lyžovanie sa totiž koncom 19. storočia stávalo neodolateľnou módou.
Zimné výstupy do exponovanej oblasti Vysokých Tatier vyvolávali u účastníkov veľké emocionálne zážitky z objavovania zimnej panenskej prírody. Svoje dojmy z týchto zimných túr často publikovali aj v miestnej periodickej tlači, v rôznych časopisoch na prednáškach, čím aktívne prispievali k popularizácii lyžovania ako športu.
Používanie lyží na praktické účely sa u nás v počiatkoch prelínalo s ich využívaním na rozptýlenie a zábavu. Lyže ale vzbudzovali veľký záujem obyvateľstva v horských oblastiach Slovenska, ktoré navštevovali turisti a lyžiari a kde sa konali vojenské kurzy. Vtedajšie hlboké sociálne rozdiely boli jednou zo základných príčin, prečo sa lyžovanie len veľmi skromne šírilo medzi mládežou a vo verejnosti. Lyžiarsky výstroj, ktorý postupne prenikal na trh, bol pre širší okruh záujemcov cenovo nedostupný.
Lyžiari v Spišskej Novej Vsi po založení lyžiarskej sekcie UKS v decembri 1913 svoju aktivitu ešte zvýšili. Vždy pred zimnou sezónou vypracovali aj program lyžiarskych túr a usporiadali aj kurz pre začiatočníkov. Cieľom týchto túr bolo často práve Štrbské Pleso a jeho okolie. Sekcia vstúpila do histórie lyžovania na Slovensku aj prostredníctvom svojich pretekárov v behu na lyžiach Lajosa Rokfalussyho a Imrich Teschlera, ktorí obsadili popredné miesta na pretekoch v roku 1914 v Kremnici a v Tatranskej Polianke. Boli to prví domáci pretekári, ktorí sa dokázali presadiť aj na medzinárodných pretekoch v lyžovaní.
Súčasnosť
Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Počiatky moderných lyžiarskych štýlov sa spájajú s chladnými severskými krajinami. Úplne prvé pokusy boli vo Švédsku, no za kolísku moderného lyžovania sa považuje Nórsko, ktoré sa preslávilo z viacerých dôvodov. V nórskej oblasti Kristiania sa lyžiari venovali klasickým lyžiarskym disciplínam: behu a skokom na lyžiach.
Techniku lyžovania podmieňuje aj kvalita lyžiarskeho výstroja, najmä lyží. Od klasického tvaru sa v posledných rokoch prechádza ku kratším carvingovým lyžiam s výrazným bočným vykrojením. Zvyšujú sa aj nároky na rodinné lyžovačky (prítomnosť lyžiarskej školy, poloha hotela v jeho blízkosti svahu, kvalita hotelov). Tomu sa prispôsobujú aj naše služby - hľadáme pre vás hotely na svahoch s bohatými apreski možnosťami a dokonca s animáciami.
Rozvoj lyžovania vo svete i na Slovensku bol postupným objavovaním nových vecí a učením sa na vlastných chybách. Od drevených lyží bez viazania, cez prvé prototypy viazaní až po najmodernejšie kompozitné materiály.