Počas studenej vojny sa vytvoril bipolárny model sveta. Existovali dve veľmoci, reprezentanti Západu a Východu - Spojené štáty americké a Sovietsky zväz. Ich vzájomné vzťahy sa niesli v znamení pretekov v zbrojení a vzájomnej izolácie. Hlavnou silou, ktorá držala protivníkov od seba, bol ich gigantický jadrový potenciál. Súperenie sa prenášalo na iné ihriská - Kóreu, Vietnam, Afganistan...
Počiatky kontroly jadrového zbrojenia
Kontrola jadrového zbrojenia sa datuje od začiatku 70. rokov. Krátko po kubánskej kríze si obidve mocnosti museli priznať, že jadrové riziko nezvládnu bez vzájomných rokovaní. Okrem toho bolo potrebné obmedziť astronomické finančné výdavky na zbrojenie a v neposlednom rade udržať vyvážený dvojmonopol atómových zbraní.
Po prvýkrát vykročili týmto smerom americký prezident USA Richard Nixon a generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. V Moskve 26. mája 1972 slávnostne podpísali dočasnú dohodu o niektorých opatreniach v oblasti obmedzenia strategických útočných zbraní (SALT-1) a dohodu o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM). Obidva dokumenty vstúpili do platnosti 3. októbra 1972. Platnosť dohody ABM bola neobmedzená (13. decembra 2001 USA vyhlásili, že od nej odstupujú od júna 2002).
Podpisom pod SALT-1 sa veľmoci zaviazali nezačínať s vývojom nových medzikontinentálnych balistických rakiet, nezvyšovať počty raketových ponoriek a nosičov medzikontinentálnych balistických rakiet. Dohoda o obmedzení systémov protiraketovej obrany dovoľovala každej strane len dva systémy protiraketovej obrany pokrývajúce hlavné mesto a základňu s medzikontinentálnymi raketami (v roku 1974 ZSSR a USA podpísali protokol, ktorý obmedzil množstvo dovolených systémov len na jeden).
Neúspech SALT-2 a obnova pretekov v zbrojení
Druhá etapa rokovaní hláv veľmocí sa v roku 1979 skončila neúspešne. Prezident USA Jimmy Carter a Leonid Brežnev síce dohodu SALT-2, na základe ktorej mal byť počet nosičov balistických rakiet obmedzený na 2 250, podpísali, americký Kongres ju na protest proti sovietskej invázii do Afganistanu odmietol ratifikovať. Ochladenie vzťahov medzi Východom a Západom na rozhraní 70. a 80. rokov obnovilo preteky v zbrojení. Obe strany však ustanovenia dodržiavali do konca roku 1986.
Prečítajte si tiež: Ako správne spísať kúpnu zmluvu na zbraň?
Dohoda o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF)
Osemdesiate roky boli svedkom pozoruhodných dohôd o odzbrojení. Michail Gorbačov, ktorý si uvedomoval nutnosť znížiť vojenské náklady a prezident USA Ronald Reagan podpísali v roku 1987 dohodu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Predpokladala zničenie všetkých balistických a okrídlených rakiet s doletom od 500 do 5 500 km. Dokument nadobudol platnosť v júni 1988, ich likvidácia sa zavŕšila v roku 1991.
Zmluva START-1 a jej význam
Dohoda START-1 z roku 1991 zaviazala zúčastnené strany na prvé skutočné zníženie stavu strategických jadrových arzenálov. Vyžadovala zhruba tretinové zníženie počtu jadrových hlavíc v priebehu siedmich rokov po vstupe zmluvy do platnosti. Po rozpade ZSSR sa postsovietske krajiny zaviazali, že všetky strategické jadrové rakety presunú na územie Ruska. START-1 vstúpila do platnosti v roku 1994.
Ďalšie obmedzovanie jadrových zbraní
V období medzi tým sa záväzky vyplávajúce z prvej zmluvy START prehĺbili. Obmedzovanie počtu strategických jadrových zbraní sa urýchlilo zmluvou START-2, ktorá nadväzovala na predchádzajúce. Podľa nej by Rusko ani USA nemali mať do roku 2008 viac ako 3 500 hlavíc, polovica z nich môže byť rozmiestnená na ponorkách. Už v marci 1997 sa prezidenti Boris Jeľcin a Bill Clinton v Helsinkách dohodli, že začnú rokovať o zmluve START-3, ktorá dovolí ešte znížiť úroveň jadrových arzenálov oboch mocností. Bezúspešne.
Nová dohoda o odzbrojení
Jadrové veľmoci Rusko a USA podpíšu novú dohodu o odzbrojení. Podľa Dohody o znížení strategických útočných potenciálov zredukujú obidve krajiny počet jadrových rakiet dlhého doletu v priebehu desiatich rokov o dve tretiny. Do roku 2012 by mala každá krajina vlastniť len 1 700 - 2 200 jadrových hlavíc. Súčasný stav je 5 000 - 6 000. Dokument je trojstranový. Platnosť zmluvy je desať rokov, aj počas tejto lehoty ju však môže každá zo strán vypovedať. Oznámiť to musí tri mesiace vopred.
Súčasná situácia a budúcnosť jadrového odzbrojovania
Ešte pred niekoľkými rokmi to vyzeralo tak, že problém, ktorý predstavujú jadrové zbrane, sa síce nepodarilo vyriešiť, ale šlo ho úspešne manažovať. Zásoby amerických a ruských jadrových zbraní sa od studenej vojny výrazne zmenšili a dohody o kontrole zbrojenia obmedzovali systémy stredného aj dlhého doletu.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie: Kúpna zmluva na zbraň
Lenže minulé leto Spojené štáty vycúvali zo zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu INF z roku 1987. Stalo sa tak po tom, čo došli k záveru, že Rusko podmienky zmluvy porušuje. Zmluva obmedzujúca americké a ruské jadrové zbrane dlhého doletu vyprší v roku 2021 a dnes nie je jasné, či ju zmluvné strany predĺžia alebo nie. Navyše tým, že USA vycúvali aj z jadrovej dohody s Iránom, zvýšili riziko iránskej odvety.
Dohoda uzavretá v roku 2015 nebola ani zďaleka perfektná. Zvlášť dôležité je pripomenúť, že mnohé z najdôležitejších obmedzení by trvali len 10 až 15 rokov a dohoda neobmedzovala vývoj iránskeho systému balistických striel. Ale stanovovala strop pre iránsku jadrovú aktivitu a dovoľovala medzinárodné inšpekcie. No teraz islamská republika začala pomalý, ale stály proces, ktorý ju má oslobodiť od mnohých reštrikcií stanovených dohodou.
Severná Kórea je ďaleko pred Iránom. Už dnes vlastní niekoľko desiatok jadrových zbraní a striel, otestovala strely, ktoré môžu zasiahnuť USA, a vyvíja jadrové zbrane, ktoré by bolo možné odpáliť z ponorky. Predstava, že by táto krajina súhlasila s tým, že sa svojho arzenálu vzdá a denuklearizuje sa, je bizarná.
Akoby toho nebolo dosť, sú tu ešte India a Pakistan, dve krajiny s dlhou históriou vzájomných konfliktov, ktoré sú tiež jadrovými mocnosťami. Tu by jadrové odstrašovanie nemuselo fungovať. Je až príliš ľahké predstaviť si teroristický útok podporovaný Pakistanom, ktorý by vyvolal indickú odvetu, čo by zas podnietilo Pakistan, aby hrozil použitím jadrových zbraní, pretože pakistanské konvenčné sily nemôžu tým indickým konkurovať.
Prečítajte si tiež: Stiahnite si vzor nájomnej zmluvy pre strelnicu