Neznámi páchatelia zničili dva poľovnícke posedy v Oravskej Polhore, pričom si vybrali netradičný spôsob - pravdepodobne použili výbušninu. Poľovníci podali trestné oznámenie za poškodené posedy.
Príčiny ničenia poľovníckych posedov
Zničenie poľovníckych posedov môže mať rôzne príčiny:
- Vandalizmus: Partia mladíkov si na ničenie cudzieho majetku vybrala vskutku netradičný spôsob. Podľa všetkého si zaobstarajú silnú výbušninu so zápalnou látkou.
- Krádeže: Niektoré časti posedov, napríklad drevo alebo kovové prvky, môžu byť ukradnuté.
- Poškodenie počas ťažby dreva: Pri ťažbe dreva môže dôjsť k poškodeniu posedov.
Prevencia a ochrana poľovníckych posedov
Na ochranu poľovníckych posedov pred zničením je možné použiť rôzne opatrenia:
- Kovové posedy: Kovový posed vandali len tak ľahko nezničia.
- Elektrické oplotenie: Účinnou ochranou na kultúrnych plodinách sa preukázali elektrické ploty.
Los ako súčasť slovenskej prírody
Z opisov a archeologických výskumov sa zistilo, že losa dobre poznali naši predkovia na území dolnej Visly, ale aj na Považí, Orave a Pohroní. Molnár et al. (1984) vo svojej knihe Naše poľovníctvo uvádza, že zvyšky kostry losa na našom území objavili na začiatku starších štvrtohôr.
Zachoval sa aj záznam od istého dominikánskeho mnícha a prírodovedca Alberta Magnusa, v ktorom sa uvádzalo, že v 13. storočí sa los hojne vyskytoval v Prusku, v Uhorsku a v Slavónii. Zachovalo sa dokonca i levočské posolstvo z roku 1517, kde sa uvádza, že Ľudovít Jagelovský dostal do daru losa. To sú dôkazy, že los bol súčasťou našej prírody.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť poľovnícke posedy pred poškodením
Populácie nevymizli len z nášho územia, ale boli ohrozené populácie v celej Európe. Ing. S. Bystriansky uvádza komplex faktorov, ktoré spôsobili vyhynutie losa na našom území, a to: stredoveká intezifikácia poľnohospodárstva, turecké vpády, protihabsburské povstania, hladomor, epidémie, vynález paľných zbraní a vojnové nepokoje.
Hlásený výskyt losa na Slovensku
Na Slovensku prvú migráciu losa Teren (1987) v publikácii Po stopách vzácnej zveri uvádza rok 1960. Asi sedem ročného jedinca ulovili, lebo si ho zmýlili s jeleňom. No pravdepodobne prišiel na naše územie aj skôr, pretože opisované ako nezvyčajné zviera, ktoré sa potulovalo vo Veľkej Fatre bol práve los.
Tieto pozorovania sú dôkazom, že los opät začal naštevovať Slovensko a hľadal si miesto na život. Ďalšieho losa spozorovali lesníci v Nízkych Tatrách v obvode bývalého lesného závodu Beňuš v roku 1961. Zdržiaval sa na južných svahoch Nízkych Tatier až do polovice júna, potom bol videný v Slovenskom Rudohorí, odtiaľ prechádzal cez Červenú skalu a Poprad, kde ho videli ešte v januári 1962 v polesí Rudňany. Potom ho podľa všetkého zastrelili.
V septembri 1968 v chotári Turnianska Nová Ves bol zaznamenaný výskyt losa, kde prvý raz ho zazreli pri viniciach obce Žarnov, postupoval pozdĺž hraníc s Maďarskom. Tento los nebol plachý, lebo ho doslova prenasledoval húf zvedavcov ako smeruje k obci Turnianska Nová Ves.
V roku 1972 pracovníci lesného závodu uvideli aj tu losov. Uvádzalo sa, že na autostráde Bratislava- Brno videli dvoch jedincov. Lesníci po obhliadke stôp zistili, že išlo o losicu s asi dvojročným mláďaťom. Ešte v tomto roku sa s nimi stretli na Záhorí niekoľko ráz. Predpoludním 23. apríla tohto mladého losa zrazil vlak. Bol to samec s hmotnosťou 350 kg, ktorý asi pred mesiacom usmrtenia zhodil parožie. Stará losica sa v okolí miesta úhynu potulovala ešte niekoľko týždňov.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Viaceré losy boli pozorované v oblasti Braniska v októbri 1974. Išlo o losicu, ktorá pri stretnutí poľovníkom sa vôbec nezľakla a odišla pomalým krokom v poraste.
Ing. Róbert Trnka pozoroval najviac losov na Muránskej planine v rokoch 1989 až 1990. Zaznamenal aj hojný výskyt CHKO Horná Orava, ktorá svojimi prírodnými možnosťami a geografickou polohou sa stala vhodným biotopom migračných jedincov tohto druhu. Prvý výskyt v tejto oblasti bol v roku 1973. Od roku 1980 sa tu losy začali vyskytovať častejšie. Bolo pozorovaných 11 jedincov pod Babou horou v zimných mesiacoch.
Pobyt losa bol zaznamenaný aj v Lesnej správe Lokca, Oravská Polhora, Trstená alebo v okolí Oravskej priehrady. Výskyt losa bol zaznamenaný aj v Poloninách, Nižnom Kručove, Hubovej, Jochách, okolie Maňkov a Chalinky, na Záhorí, v Stupave a iných obciach na Liptove, Orave a Kysuciach.
Navrátenie do prírody
Slovensko poskytuje losom vhodný biotop s vhodnou potravovou ponukou, ale ich výskyt je závislý od vývoja poľskej populácie losa, ktorá musí byť natoľko početná, aby produkovalo toľko jedincov, ktoré by viac migrovali na naše územie. Ďalším ovplyvňujúcim faktorom sú stavy jelenej a srnčej zveri. Los v zimnom období je odkázaný na ohryz drevín, ktoré sú súčasťou potravy aj iných jeleňovitých.
Dochádza k potravovej konkurencii, v ktorej los neobstojí. V oblasti, kde dôjde k úbytku krovitej etáži po určitú hranicu, los túto oblasť opúšťa ale jeleň a srnce tu zostávajú. Počiatočným riešením na monitoring a zisťovanie ekológie losov na našom území sú aklimatizačné zvernice, ktoré sa plánujú budovať aj na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Návrat losa do našej prírody by znamenalo obohatenie našej fauny, avšak je potrebné zvážiť riziko, ktoré so sebou losy prinášajú. O reštitúciu losa do Slovenskej prírody sa snaží Občianske združenie Žito so spoluprácou s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (NPPC) v Nitre.
Ich cieľom nie je zazverovanie revíru, ale spočiatku vytvoriť po prvých neúspešných pokusoch mikropopulácie a sledovať, či Slovensko bude opäť domovom losa. Do volnej prírpdy sa plánuje postupne vypušťať potomstvo jedincov, ktoré sú umiestnené v priestoroch NPPC. Ing. S. Bystriansky uvádza, že úspechom budú prvé narodené slovenské mláďatá a vytvorenie mikropopulácie s migrujúcimi jedincami z Poľska.
Spolu s losom pred 300 rokmi bol takmer vyhubený aj jeleň európsky (Cervus elaphus). Vďaka podobným projektom sa jeleňa podarilo opäť navrátiť do prírody a to je aj súčasným cieľom, ale s losom mokraďovým. Pilotný projekt Reštitúciu losa európskeho do Slovenskej prírody bol podporený Islandom, Lichtenšjnskom a Nórskom prostredníctvom Nadácie Ekopolis spolu s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA.
Škody spôsobované losou zverou
Škody spôsobené losmi sú obrovské hlavne na mladých borovicových porastoch. Okrem ohryzu veľké množstvo mladých porastov pošliapu, poškodia vytĺkaním, hlavne najväčšie škody spôsobujú v zime a to hlavne lúpaním kôry. To vedie zhoršeniu kvality dreva a zároveň je to vstupom pre drevokazné huby a iné ochorenia, ktoré znehodnotia drevinu.
Podľa výskumu na LS Vyšší Brod (2011) s trvalým výskytom losa, bolo zistené, že najviac losy poškodzovali predovšetkým jedle, duglasku, javor, menej poškodené boli práve borovice, jasene, buky, smreky a jelše. Atraktívne pre losy sú aj polia s repou, ovos a ovocné sady, kde požierajú hlavne jablká.
Ohryz niektorých uprednostnených druhov drevín je v prospech takých drevín, ktoré nie sú obľúbené na ohryz, ale zároveň sú hospodársky významné. Jarabina (Sorbus spp.) spolu s javorom (Acer spp.) je v tejto súvislosti veľmi utláčaný druh a ako ohryzová drevina je pre losy veľmi atraktívna. Jarabina má rýchlu regeneračnú schopnosť, spravidla je schopná prežiť pri intenzívnejších ohryzoch. Z tohto dôvodu by sa mala využívať na zvyšovanie úživnosti v revíroch ako biologickú ochranu hospodársky významných drevín.
tags: #znicene #polovnicke #posedy #polhora