Práca s mládežou zostáva nezastupiteľnou úlohou poľovníkov v dnešnom virtuálnom svete, v ktorom žijú naše deti. Poznatky o prírode deti získavajú len z webu a tieto poznatky vo väčšine prípadov nezodpovedajú skutočnosti. Mnohé škôlky sa snažia deťom priniesť kúsok prírody a preto poľovníci chodia medzi nich a hovoria deťom niečo o lesnej zveri a našej práci.
Príčiny zničenia poľovníckych posedov
Príčiny zničenia poľovníckych posedov sú rôzne. Môže ísť o:
- Vandalizmus: Posedy sú často cieľom vandalov, ktorí ich poškodzujú alebo ničia pre zábavu.
- Krádeže: Niektoré časti posedov, napríklad drevo alebo kovové prvky, môžu byť ukradnuté.
- Poškodenie počas ťažby dreva: Pri ťažbe dreva môže dôjsť k neúmyselnému poškodeniu posedov.
- Prírodné živly: Posedy môžu byť poškodené vplyvom počasia, napríklad silným vetrom alebo snehom.
Prevencia a ochrana
Na prevenciu zničenia poľovníckych posedov je možné prijať rôzne opatrenia:
- Pravidelná kontrola: Pravidelná kontrola posedov pomáha včas odhaliť poškodenia a predísť väčším škodám.
- Zabezpečenie posedov: Posedy by mali byť zabezpečené proti vandalizmu a krádežiam, napríklad uzamykaním alebo inštaláciou bezpečnostných prvkov.
- Spolupráca s miestnou komunitou: Informovanie miestnych obyvateľov o dôležitosti poľovníckych posedov a ich zapojenie do ochrany.
- Vzdelávanie mládeže: Vzdelávanie mládeže o prírode a poľovníctve môže viesť k zvýšeniu rešpektu k poľovníckemu majetku.
Význam poľovníckych posedov
Poľovnícke posedy sú dôležité pre:
- Výkon práva poľovníctva: Posedy umožňujú poľovníkom bezpečne a efektívne vykonávať lov.
- Ochrana prírody: Poľovníci prispievajú k ochrane prírody a regulácii populácií zveri.
- Prevencia škôd: Lovom sa predchádza škodám spôsobeným zverou na poľnohospodárskych plodinách a v lesoch.
Poľovnícky hospodár Pavol Kostúr hovorí, že loviť by sa nemalo podľa počtu zvierat v revíri, ale podľa výšky škôd, ktoré spôsobujú v krajine. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ide o približne dvadsať miliónov eur ročne.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
V roku 2022 vyhlásila SPK spolu s redakciou Halali už 4. ročník iniciatívu Čistý revír = čistá príroda. Odpad v národných parkoch, chránených územiach, na poliach, v lesoch. Všade tam, kde sa dostala ľudská noha, tam sa dostal aj odpad. Prírodu od neho tento rok odbremenilo neuveriteľných 117 užívateľov poľovných revírov, ktorí sa zapojili do projektu vyhláseného SPK a Halali.
Počet zapojených sa od minulého roka zdvojnásobil, rovnako tak aj množstvo vyzbieraného odpadu. Ešte nikdy sa nám nepodarilo vyzbierať viac ako 250 ton odpadu, avšak tento rok ho naši poľovníci tromfli. Stále sa však opakuje nahromadený odpad hlavne v okolí hlavných ciest, frekventovaných lesných ciest a turistických chodníkov. Akcia Čistý revír=čistá príroda je aj spoločenskou akciou, nakoľko sa jej zúčastnilo za celý rok viac ako 4000 ľudí.
Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie SPK spolu s tvorcami TV magazínu Halali vyhlásila už po piatykrát od 1.2.-31.12.2023 projekt Čistý revír = čistá príroda. Za štyri roky sa nám spoločne podarilo vyzbierať už 850 ton odpadu!!!
SPK vám prináša príručku pre užívateľov poľovných revírov a poľovných hospodárov s názvom Ako postupovať pri zrážkach s poľovnou zverou? Práve tie naposledy menované bývajú najčastejšie a ich rozsah zvyčajne aj najdevastujúcejší.
Postupy zvolené na riešenie výskytu poraneného zvieraťa sú zvyčajne vykonávané za prítomnosti nepoľovníckej verejnosti, čo veľakrát vyvoláva rozhorčenie, hlavne ak je zviera zranené ťažko a zúčastnené osoby nekonajú efektívne za účelom skrátenia utrpenia, ale čakajú na rozhodnutia orgánov štátnej správy.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Podľa rozsahu zranenia zvieraťa sa volia rôzne postupy, od jednoduchého ošetrenia zvieraťa, až po jeho usmrtenie.
Premnoženie zveri a jeho dôsledky
Danielov, muflónov, jeleňov aj diviakov je v prírode príliš veľa. Celé stáda schádzajú z lesa do polí a spôsobujú poľnohospodárom vysoké škody. V lesoch zvieratá zasa obžierajú mladé stromčeky.
„Zvýšené škody sú na väčšine územia a problémom je dlhodobá ignorancia zo strany poľovníkov,“ hovorí Pavol Kostúr, poľovnícky hospodár Poľovníckeho združenia Torysa Medzibrod v okrese Banská Bystrica.
Ministerstvo pôdohospodárstva vzhľadom na aktuálny stav zrušilo skoro všetky zakázané a nesprávne spôsoby lovu. Na májovej schôdzi parlament neschválil novelu zákona o poľovníctve od Jozefa Pročka z OĽaNO. Bol už v legislatívnom procese, no je zastavený z politických dôvodov.
Podľa mňa aj súčasný zákon je dobrý, chyba je v tom, že poľovníci nezodpovedne pristupujú k výkonu práva poľovníctva, najmä čo sa týka lovu. Keby sa angažovali v znižovaní stavov zveri, nebol by problém.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Plán lovu sa vypracováva na základe sčítania zveri. No zvieratá sa tak jednoducho spočítať nedajú, treba to teda plánovať tak, aby nevznikali škody.
Starostlivosť o zver v zime
V zime by mal najmä chodiť do revíru kontrolovať, kde sa zdržujú zvieratá, či robia nejaké škody, či sa nekoncentrujú na poliach, odtiaľ ich môže vyplašiť. Na jar je dôležité doplniť soliská. Na jar je najdôležitejšie vyčistiť kosné lúky a prikrmovacie zariadenia. V lete je potrebné lúky pokosiť a pripraviť kvalitné lúčne seno.
Na jeseň bývajú už aj spoločné poľovačky. A ešte všadeprítomná administratíva, aj pre bežného poľovníka.
Poľovnícky hospodár
Je predĺženou rukou štátnej správy, zároveň je volený člen poľovníckeho združenia. Povinnosti a oprávnenia sú dosť autonómne. Znamená to, že keď je niekde zver, treba tam ísť, a keď napríklad dochádza k častým zrážkam zveri s vlakom alebo autami, tak je potrebné tam zamerať lov.
Hospodár ďalej navrhuje opatrenia, aby sa predchádzalo škodám na zveri, napríklad pri zbere poľnohospodárskych krmovín, keď sa kosí kosačkami. Predtým musíme zver odtiaľ vyhnať, lebo to zlikviduje všetky mladé. Navrhujem aj opatrenia na predchádzanie škôd, ktoré zver spôsobuje v lese a na poľnohospodárskych plodinách.
Návrhy plánov lovu, zabezpečuje sčítanie zveri, hoci robiť to v horských revíroch je nezmysel. Najlepší je kvalifikovaný odhad. Ja to robím tak, že keď zver vychádza koncom zimy na lúky, sčítam si ju a potom musím robiť plán tak, aby sa stavy znížili, ak sú vysoké. Rátam aj s tým, že časť zvierat mohla prejsť zo susedného revíru.
Predaj diviny
V bratislavských mestských lesoch majú problém s vyšším odstrelom diviakov, pretože ľudia nechcú takéto mäso. My to spotrebujeme. Predávame ho len členom, konečným spotrebiteľom, čo je legislatívne najjednoduchšie. Evidujeme číslo konkrétneho uloveného zvieraťa. Ak ak by sa niečo stalo, niekto by ochorel a podobne, aby sa dalo dohľadať, kto dostal mäso z toho zvieraťa.
Prikrmovanie zveri
Keby tu bola voľná krajina, neosídlená človekom, netreba ho vôbec. Zver prikrmovanie nepotrebuje. Ale, žiaľ, človek osídlil najmä nížinné oblasti pozdĺž riek, lužné lesy sú zničené takmer všetky. Práve tam mali zvieratá možnosť stiahnuť sa z hôr, keď je veľa snehu, obžierať stromy a normálne by sa uživili.
Samozrejme, krmivo musí byť uskladnené. Nieže ho niekde vysypú na cestu, ako to býva, nebodaj prikrmovať zver exotickými druhmi ovocia alebo keksami, to v žiadnom prípade. Seno má byť miestne z lokálnych lúk. Tam, kde sa to pokosí, vysuší aj uskladní. Žiadna doprava.
Žiaľ, niektoré poľovnícke subjekty nemajú prax a zariadenia na uskladnenie krmiva. Príde jeseň, kúpia za kamión repy a vysypú to na lesnú cestu. Tam z toho vzniká hnojisko, koncentruje sa tam zver, žerú to medvede. Katastrofálne to vyzerá, predtým to takto nebývalo. Každý mal senník, silážnu jamu a každý alebo každý druhý deň tam niekto išiel, vyťahal troška sena, hodil desať buliev repy.
tags: #znicene #polovnicke #posedy