Aerobik, pochádzajúci z anglického výrazu "aerobics" (aeróbna gymnastika - aerobic exercises), je forma gymnastického kondičného cvičenia pri hudbe, zameraná na rozvoj funkcie obehovej sústavy, na zvýšenie úrovne vytrvalosti a výkonnosti.
Aerobik priaznivo ovplyvňuje funkciu a štruktúru pohybového ústrojenstva a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu a psychický stav cvičiacich. V súčasnosti existuje množstvo druhov aeróbnych cvičení.
Využitie kondičného aerobiku v školskej telesnej a športovej výchove môže výrazne prispievať najmä k rozvoju zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti. Aerobik zapája do činnosti veľké svalové skupiny a tým stimuluje a pozitívne ovplyvňuje najmä prácu srdcovo-cievneho systému.
Aeróbna kapacita
Aeróbna kapacita je schopnosť organizmu vykonávať svalovú prácu pri prevažujúcom získavaní potrebnej energie okysličovaním, t.j. aeróbne. Ukazovatele aeróbnej kapacity sú maximálny príjem kyslíka a pulzový kyslík.
Maximálny príjem kyslíka dospelých mužov sa pohybuje na hranici okolo 3 litrov, alebo 40 ml/kg hmotnosti/min. Vrcholoví športovci dosahujú aeróbnu kapacitu vyše 6 litrov alebo 80 ml/kg hmotnosti/min. U žien sú hodnoty aeróbnej kapacity cca o 25 % nižšie ako u mužov.
Prečítajte si tiež: Výkon a zdravie v modernej gymnastike
Maximálny príjem kyslíka sa s vývojom organizmu postupne zvyšuje. Životné maximum aeróbnej kapacity sa u chlapcov dosahuje od 18 do 19 rokov, u dievčat od 14 do 16 rokov. Následne zvyšok ľudského života aeróbna kapacita postupne klesá v prípade, ak ľudský jedinec pravidlene nevykonáva fyzickú aktivitu, napr. šport.
Pojem aeróbna kapacita pochádza z gréčtiny a označuje sa tiež ako oxidatívna kapacita. Predstavuje celkové množstvo energie, ktoré je možné uvoľniť oxidatívnym procesom. Je limitovaná množstvom energetických substrátov, ktoré sú schopné oxidačného procesu, najmä s obsahom glykogénu a triglyceridov priamo vo svaloch, menej potom prísunom glukózy a voľných mastných kyselín krvou.
Aeróbnu kapacitu je možné kvantifikovať pomocou záťažového testu štandardizovanej submaximálnej intenzity čo možno najdlhšieho trvania, alebo testami štandardizovanej intenzity limitovaného trvania ( napr. 30 minút pri zaťažení 80% maximálneho aeróbneho výkonu, 1 hodiny pri 75% alebo 2 hodín pri 70% zaťažení maximálneho aeróbneho výkonu).
Súčin celkovej spotreby kyslíka v litroch a energetického ekvivalentu (energetický ekvivalent = 20,9 kJ na 1 liter O2) vyjadruje celkovú energetickú kapacitu, t. j. aeróbnu kapacitu za predpokladu, že podiel anaeróbneho metabolizmu bol zanedbateľný.
Adaptácia na záťaž
Adaptácia predstavuje rad funkčných a morfologických zmien v najdôležitejších systémoch a v centrálnych reguláciách organizmu športovca vplyvom dlhodobého pôsobenia adaptačných podnetov. Podnety z mozgovej kôry, hypofýzy a nadobličiek sú u trénovaného jedinca slabšie ako v bežnej populácii.
Prečítajte si tiež: Zdravá gymnastika pre páry
Spätne, od začiatku pohybovej činnosti prichádzajú podnety zo svalov, ktoré informujú o intenzite záťaže, pričom čím je sval lepšie metabolicky pripravený, tým sú menšie požiadavky na transportný systém, čím je menšia reakcia sympatika. Vyššiu úroveň adaptácie na záťaž môžeme zistiť aj v kľude na základe vyššieho tonusu parasympatika.
Adaptovaný jedinec reaguje menším narušením vnútorného prostredia pri rovnakej záťaži, ako neadaptovaný jedinec. Teplota bunkového jadra sa zvyšuje menej, pretože rýchlejšie nastupuje proces potenia. Kosti reagujú na záťaž prestavbou kostných trámčekov, ktorým sa zvyšuje pevnosť vplyvom ukladania minerálnych solí. Zväčšujú sa aj svalové vlákna. Rastie počet kapilár vo svaloch až po určitú hranicu.
Adaptačný podnet musí dosahovať minimálne prahové hodnoty intenzity, t.j. takej intenzity, ktorá je účinná pre vznik reakcie organizmu a pri opakovanom, alebo dlhodobom pôsobení pre vznik adaptácie. Predstavuje nároky prostredia, pre ktoré sú existujúce funkcie a štruktúry organizmu nedostatočné, a vyvoláva ich kvalitatívne a kvantitatívne zmeny.
V procese fyziologickej adaptácie na telesné zaťaženie je nevyhnutné individuakizovať typ, intenzitu a dobu pôsobenia adaptačných podnetov tak, aby špecifičnosť, účinnosť a primeranosť zaťaženia zodpovedali cielom.
Prečítajte si tiež: Gymnastika pre zdravý chrbát a pohodu