Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra s raketou, ktorý hrajú proti sebe dvaja hráči (tzv. dvojhra) alebo tímy zložené z dvoch hráčov (tzv. štvorhra). Súperi stoja proti sebe na kurte (hráčske pole) a pokúšajú sa tenisovou raketou odraziť ponad sieť loptičku tak, aby ju súperi neboli schopní v rámci pravidiel vrátiť späť. Hra začína podaním.
Rozmery tenisového kurtu
Kurt alebo dvorec má tvar obdĺžnika s dĺžkou 23,77 a so šírkou 8,23 metra pre zápasy dvojhry. Vo štvorhre je šírka celkovo o 2,74 m dlhšia, a tak majú hráči viac priestoru pre zahranie víťazného úderu. Čo sa však nemení je rozmer plochy, ktorú musí hráč trafiť, aby sa vôbec výmena mohla začať. Podávať sa začína sprava do doľava a tenista musí trafiť protiľahlú stranu o dĺžke 6,4 m od siete a šírke 4,11 m (polovicu zo základnej čiary).
Samotná sieť má takisto predpísané rozmery. Výška siete musí byť uprostred podľa pravidiel Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) 0,914 m. Zaujímavosťou je, že sieť je o niečo vyššia na krajoch a práve v strede je najnižšie.
Ihrisko pre dvojhru má rozmery 12 x 6 m, pre štvorhru 12 x 7,60 metra. Uprostred je rozdelený sieťou, ktorá je vysoká 80 cm. Vo vzdialenosti 4 m od stredu dvorca sú rovnobežne so sieťou vyznačené čiary pre podanie. Tento priestor rozdeľuje ešte stredová čiara na dve rovnako veľké polia pre podanie.
Pravidlá hry
Podľa pravidiel tenisu je princípom hry zahrať loptou ponad sieť tak, aby ju súper nemohol dosiahnuť alebo správne vrátiť. Hráč stráca bod, ak nevráti loptu správnym spôsobom do územia súperovho dvorca. Loptu musí zahrať skôr, než sa druhý raz dotkne zeme. Hráč stráca bod, ak sa časťou tela, oblečenia dotkne lopty. Taktiež raketou, telom, či oblečením siete. Pri hre môže padnúť lopta na dvorec iba raz. Brať lopty priamo zo vzduchu - volejom - je dovolené okrem prijímania podania.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Za platné lopty sa považujú tie, ktoré dopadnú na dvorec ohraničený čiarami. Čiary sú súčasťou dvorca a každá lopta, ktorá padne na čiaru, je správna.
Podávajúci hráč má dve možnosti na to, aby dostal loptičku do hry. Pokiaľ trafí sieť alebo mimo vymedzeného priestoru dvakrát po sebe, bod získava jeho súper.
Podávajúci hráč si sám vyberie spôsob akým podá (silu, rotáciu, či podá protihráčovi do forhendu, bekhendu alebo na telo). Hráč pri podaní nesmie pred stretom s loptou stúpiť na základnú čiaru.
Ak loptička tečuje sieť a prepadne na správnu stranu tenisového kurtu, podanie sa opakuje. V tom je tenis rozdielny napríklad v porovnaní s volejbalom.
Hráč takisto musí dbať na to, aby pri podaní stál oboma nohami za základnou čiarou. Pokiaľ sa dotkne čiary, je zahlásená chyba nohou a hráč prichádza o prvé, respektíve o druhé podanie.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Pred samotným začiatkom zápasu nasleduje hod mincou. Ten určí, ktorý hráč začne na podaní. Hráč, ktorý vyhrá žreb, si vyberá servis alebo príjem.
Drvivá väčšina zápasov počas sezóny sa hrá na dva víťazné sety. Výnimkou sú len mužské zápasy na grandslamových turnajoch (Australian Open, Roland Garros, Wimbledon, US Open), kde hráč potrebuje získať až tri víťazné sety.
Sety sa štandardne hrajú na šesť víťazných gemov. Pre zisk gemu je potrebný minimálny počet štyroch získaných loptičiek (15, 30, 40 a gem), no pokiaľ príde na zhodu (40:40), hráč musí vyhrať o dva body.
Bod môže získať dvoma základnými spôsobmi. Buď súper nestihne loptičku odraziť skôr ako dvakrát spadne na zem a teda ju nevráti späť na druhú stranu alebo súper predvedie nepresný úder do siete či outu.
Za stavu 5:5 sa set predlžujú do sedem. Špeciálny je tajbrejk, ktorý nasleduje za vyrovnaného skóre 6:6. Skrátená hra, ako sa inak tajbrejk nazýva, sa hrá na sedem získaných loptičiek, pričom platí pravidlo o aspoň dvojbodovom rozdiele.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Podávajúci začína hru z postavenia na základnej čiare. Podáva striedavo z pravej a ľavej strany dvorca. Začína vždy z pravej strany. Podávaná lopta je platná, keď dopadne do poľa podania na súperovej polovici ihriska, uhlopriečne od podávajúceho. Z každej strany možno podávať dva razy. Keď sa nevydaria dve podania za sebou, bod patrí súperovi. Keď sa lopta pri podaní dotkne siete a spadne do miereného poľa, má hráč právo toto podanie opakovať.
Základnou jednotkou tenisového zápasu je hra (game). Hráč vyhráva hru vtedy, keď získa vo svoj prospech 4 body. Tieto body sa označujú číslami, nasledovne: 15, 30, 40 a hra. Keď obaja hráči dosiahli po 3 body a stav by mal byť 40:40, nastáva tzv. zhoda. Najbližší bod sa označuje ako výhoda. Keď ďalší bod získa súper, nastáva opäť zhoda. Hráč, ktorý dosiahol výhodu a získal i ďalší bod, vyhráva hru. Stav bodov sa uvádza tak, že sa hlási najprv stav bodov podávajúceho a potom prijímajúceho hráča.
Po skončení 1. hry sa stane podávajúci hráč prijímajúcim a naopak, čo sa striedavo opakuje vo všetkých nasledujúcich hrách. Po skončení 1. hry a potom po každej nepárnej hre si hráči vystriedajú strany dvorca. Hráč, ktorý prvý dosiahne 6 víťazných hier, vyhráva set. V prípade, že je stav hier nerozhodný 5:5, treba na víťazstvo setu dosiahnuť rozdiel dvoch hier. Výnimkou z tohto pravidla je tie-break. Tenisové zápasy sa hrajú na 2 víťazné sety z 3 alebo na 3 víťazné sety z 5.
Pravidlá podania platné pre dvojhru platia i pre štvorhru s týmito výnimkami: Poradie podávajúcich hráčov sa rozhodne na začiatku setu tak, že dvojica hráčov, ktorá začína podávať, dohodne sa medzi sebou, kto začne prvý. Dvojica súperov sa podobne dohodne pre druhú hru. Spoluhráč partnera, ktorý podával v 1. hre, bude podávať v 3., spoluhráč partnera, ktorý podával v 3. hre, bude podávať v 4. V rovnakom poradí sa potom podáva v ďalších hrách. Na začiatku nového setu môže začať podávať ktorýkoľvek z hráčov tej dvojice, na ktorej je rad podávať. Spoluhráč podávajúceho môže stáť kdekoľvek na vlastnej polovici ihriska. V priebehu hry sa môžu hráči pohybovať kdekoľvek na vlastnej polovici ihriska a nerozhoduje, ktorý člen dvojice vracia loptu. Hrať loptu môže vždy len jeden z partnerov.
Vybavenie
Softtenis sa hrá špeciálnymi ľahkými raketami z plastickej hmoty. Možno však používať aj drevené pálky, strunové rakety so skráteným držadlom alebo aj normálne tenisové rakety. Hrá sa so špeciálnou molitanovou loptičkou, ktorá má rozmery tenisovej loptičky.
Náčinie tenisu, pozostávajúce z rámu (člení sa na držadlo, krček a hlavu) a výpletu. Držadlo, zvyčajne osemhranné, býva potiahnuté kožou. Hlava rámu má elipsovitý tvar a je vypletená strunami (výplet). Hoci pravidlá tenisu nepredpisujú pre raketu tvar, veľkosť ani váhu, predsa sa vo výrobe jej rozmery pomerne ustálili. Raketa býva 63 - 69 cm dlhá a jej váha sa pohybuje od 350 do 450 g. Tradičná tenisová raketa je drevená. Na zvýšenie pružnosti je jej rám zložený z niekoľkých druhov dreva. Od 60. rokov sa čoraz viac uplatňujú rámy z kovu alebo z plastických hmôt. Pre rekreačný tenis sa zvyknú používať rakety so zväčšenými hlavami, s väčšou plochou vypletenou strunami (z čriev oviec) alebo umelými strunami (nylonovými, silonovými).
Rôzne povrchy kurtov
Existuje niekoľko druhov hracích povrchov, pričom každý z nich sa odlišuje rýchlosťou reakcie loptičky po dorazení, veľkosťou odrazu a rýchlosťou, akou umožňuje tenistovi pohybovať sa po ihrisku.
- Tvrdý povrch - (koberec, asfalt, betón) loptička tu má rýchly a relatívne nízky odraz.
- Antuka - (červená, zelená) loptička má nízku rýchlosť a vyšší odraz, najpomalší povrch.
Psychická a fyzická príprava
Tenis, označovaný aj ako biely šport sa zaraďuje k jedným z najobľúbenejších športov už v mladom veku detí. Rozvíja kondíciu, silu, súťaživosť, cieľavedomosť, disciplínu, samostatnosť, výbušnosť, rýchle reakcie, rozhodovanie v krátkom čase, taktické myslenie, koordináciu pohybov, dlhodobé sústredenie a v neposlednom rade zdokonaľuje povahu človeka. Obľúbený je vo všetkých vekových kategóriách. Vyznačuje sa dôležitou prípravou ako fyzickej tak aj psychickej stránky hráča.
Fyzioterapia v tenise
Hlavným cieľom fyzioterapie a rôznych techník regenerácie v tenise je prevencia pred preťažením jednotlivých segmentov organizmu, svalových a úponových štruktúr, poškodenia mäkkých tkanív, šliach, väzov, chrupaviek a fasciálnych štruktúr. Taktiež je fyzioterapiadôležitá u hráčov, ktorých obmedzuje únava alebo pokiaľ sa dostávajú z určitého vzniknutého zranenia, či už v jeho akútnej alebo pokročilej fáze. Práca fyzioterapeuta spočíva v tom,zbaviť tenistu bolesti a dostať ho späť na požadovanú výkonnostnú úroveň za čo najkratšiu dobu.
- Uvoľnenie: je jednou z najdôležitejších častí, nakoľko sú u tenistov mnohé svaly preťažené a stuhnuté ako dôsledok jednostranného preťaženia. Využiť môžeme myofasciálne uvoľnenie, masáže, mäkké techniky, tejping, kryoterapiu, statickýstrečing, postizometrickú relaxáciu alebo recipročnú inhibíciu.
- Mobilizácia: zaraďujeme ju k technikám, vďaka ktorým vieme obnoviť kĺbnu hybnosť repetetívnymi pohybmi. Mobilizačné pohyby sa opakujú až kým neuvoľníme kĺbnu blokádu.
- Posilnenie: po uvoľnení a rozmobilizovaní kĺbu, môžeme začať excentricky posilňovať pohybový systém. Štúdie ukazujú, že práve excentrické cvičenie je najvhodnejšia intervencia pri liečbe mnohých zranení.
- Stabilizácia: je dôležitá obzvlášť na horných končatinách v oblasti zápästia, ramenného kĺbu a lopatky.
- Reedukácia techniky: pri riešení problému je v neposlednom rade dôležitá komunikácia fyzioterapeuta s trénerom. Rozanalyzovanie techniky jednotlivých úderov.