Príprava učiteľa na vyučovanie je oblasťou, ktorá je trvale aktuálna, pretože sa spája nielen s priamou prácou učiteľa, ale predovšetkým s výsledkami jeho edukačného pôsobenia. Súčasná doba v edukácii nepreferuje nariadenia a príkazy, ale vychádza z uvedomelosti a záujmu škôl a učiteľov o tvorivú prácu. To sa v plnej miere vzťahuje aj na prípravu učiteľov na vyučovanie, lebo každý vie, že sú zásadné rozdiely medzi vyučovacou hodinou, na ktorú sa učiteľ pripraví, premyslí si stratégiu práce so žiakmi a hodinou, ktorá je riadená spontánne, resp.
Dobré plánovanie vyučovacej hodiny je nevyhnutné pre efektívny proces vyučovania a vzdelávania. O predpoklade píšeme preto, lebo vyučovací proces je veľmi dynamický, môžu sa v ňom vyskytnúť rôzne, aj nepredpokladané situácie. Samozrejmou súčasťou a podstatou prípravy je triáda otázok - Čo chcem, aby sa žiaci naučili? Aké vyučovacie a učebné činnosti budem využívať? Ako skontrolujem, či žiaci učivu porozumeli a ako sa ho naučili?
Uvedomujeme si, že po prečítaní uvedeného si každý učiteľ povie, že v zásade ide všeobecne známe aspekty vyučovania. Táto stránka edukácie sa pri bežnom pohľade na cieľ javí celkom jednoduchá. Práve jednoduchosť zvádza k tomu, že cieľom vyučovacej hodiny sa nevenuje taká pozornosť, ako je žiaduce. Stáva sa, že samotná téma učiva je formulovaná ako cieľ hodiny, napr. Prídavné mená. Druhá svetová vojna. Obojživelníky. I. Turek v publikáciách (1996, 2014) dôsledne upriamuje a prízvukuje význam cieľa v edukácii.
Ak uvedené odborné vyjadrenia a požiadavky pretransformujeme do každodennej prípravy učiteľa, potom povieme, že ide predovšetkým o dôsledné uvedomenie si nielen témy vyučovania, resp. učiva, ale predovšetkým uvedomenie si toho, čo chceme žiakov naučiť; čo chceme, aby dôsledne pochopili a na konci vyučovacej hodiny, aby vedeli vyjadriť, pomenovať, zhodnotiť, vytvoriť atď.
Motivácia a rešpektovanie individuálnych potrieb žiakov
Táto časť vyučovania sa spája s motiváciou, pri ktorej opisujeme a vymenúvame rôzne motivačné metódy. Otázne je, či vieme túto realitu motivačne využívať, či v príprave na vyučovanie zvažujeme, ako využijeme skúsenosti a názory žiakov pre samotné učenie, ale napr. aj pre rešpektovanie štýlov učenia sa žiakov. Pohľady žiaka na učivo, vzťah k učivu a pod. skrývajú značné diagnostické hodnoty poznávania žiaka, resp. jeho vzťahu k učivu, preferovanie istých postojov a pod.
Prečítajte si tiež: Hodina telesnej výchovy a atletika
Učitelia aj v minulosti rešpektovali individuálne osobitosti žiakov a podľa toho riadili edukačný proces. Realitou súčasnosti je, že pedagogika a didaktika sa viac zaoberajú, resp. viac pozornosti venujú napr. štýlom učenia sa žiakov, viac doceňujú tie koncepcie edukácie, ktoré rešpektujú individuálne rozdielnosti detí a pod. Pribudlo toľko nových metód a foriem výučby, že ich pomaly nevieme ani spočítať. Samozrejme, to je výborné, pretože každý učiteľ má možnosť vlastnej tvorivej práce (na rozdiel od bývalej tzv.
Overovanie vedomostí a metakognícia
Z hľadiska priebehu a realizácie vyučovacej hodiny je každá jej časť mimoriadne významná. Všetky sú rovnocenné, vzájomne sa prelínajú, podporujú a dotvárajú celistvosť edukácie. V zmysle uvedeného treba vnímať aj časť, v ktorej učiteľ overuje a preveruje vedomosti žiakov. Treba mať na zreteli, že overovanie si toho, či a ako si žiaci osvojili učivo, nemôže spočívať len na náhodných otázkach alebo činnostiach žiakov.
V reálnom edukačnom procese je uvedená časť najčastejšie zameraná len na výsledok, teda na zistenie osvojenia si učiva. Ak sme vyššie zdôraznili novšie prístupy v edukácii, potom to vzťahujeme aj na túto etapu. Ostať len pri zistení výsledku je málo. Metakognícia a reflexia sú v súčasnosti mimoriadne dôležitými stránkami edukácie. Pri overovaní vedomostí žiakov majú byť súčasne vedení aj k tomu, aby si uvedomovali svoje učenie, prístupy k učeniu, chyby a nedostatky, ktorých sa dopúšťajú pri učení, ale aby si uvedomovali aj to, čo im pomáha pri učení a pod.
V reflexii si žiaci uvedomujú, čo sa naučili, opravujú doterajšie prekoncepty a pod. Ak sa nad nimi dôslednejšie zamyslíme a dáme ich do vzťahu s úlohami edukácie, prídeme k záveru, že neúplne vyjadrujú ciele a úlohy edukácie nielen z hľadiska požiadaviek súčasnosti, ale aj z hľadiska dôsledného rozvoja kognitívnej stránky jedinca. Uvedomenie a docenenie vedie učiteľa k tomu, že už v príprave si musí uvedomovať, čomu treba venovať pozornosť.
Taxonómie a plánovanie činností
Taxonómie sú mimoriadne cenné pre plánovanie činností učiteľa a žiakov. Venuje im pozornosť literatúra, ale majú predovšetkým významnú a usmerňujúcu úlohu pre edukáciu. Vychádzame z presvedčenia, že sú významným usmerňujúcim činiteľom nielen v príprave učiteľa, ale vôbec pri realizácii vyučovania.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
- ZAPAMÄTANIE: Aby si žiak učivo zapamätal, je potrebná práca s učivom (s tým, čo je predmetom osvojenia si žiakmi). Nestačí, aby učiteľ žiakom učivo pripomínal, zdôrazňoval jeho význam a pod.
- POCHOPENIE: Pre pochopenie učiva nie je podstatným len spôsob jeho sprostredkovania. Je dôležité, aby žiak pochopil podstatu, ktorú vie interpretovať, vie učivo klasifikovať, vie porovnávať, vie rozlišovať podstatné od nepodstatného, vie si odvodiť aj niečo pre neho nové a zaujímavé a pod.
- UPLATŇOVANIE: Spomenuté výsledky PISA preukázali slabú pripravenosť žiakov na využívanie vedomostí. Učiteľ už v príprave a aj priamo v edukačnom procese musí preferovať, aby žiaci s osvojovaným učivom pracovali tak, že riešia úlohy, zapájajú sa do rôznych edukačných činností, reagujú na činnosti učiteľa, manipulujú s predmetmi, objavujú pre nich nové, pripravujú sa na osvojovanie ďalšieho učiva a pod.
- ANALYZOVANIE: Je vytváranie prepojenia medzi viacerými myšlienkami.
- HODNOTENIE: V tomto prípade nejde o hodnotenie vedomostí žiakov, ale o postoje a názory žiakov k tomu, čo sa učia a naučili. Mali by si ujasniť, čo im učivo prináša, v čom je pre nich prínosom, čo na ňom oceňujú, čo by si predstavovali inak, čo zmenili, dotvorili, prepracovali a pod.
- TVORIVOSŤ: Kreativita je pojem dnešnej edukácie. Otázne je, ako sa jej venujeme v reálnom edukačnom procese.
Pri diskusiách s učiteľmi neraz máme možnosť počuť aj názor, že príprava je formalizmus, pretože vyučovacia hodina a jej priebeh je taký dynamický, že sa nedá celkom predpokladať priebeh. Na uvedenom konštatovaní je pravdou to, že vyučovanie, ak ho učiteľ správne riadi, je naozaj dynamické. Ak sa učiteľ na vyučovaciu hodinu pripraví, ak ju premyslí v zmysle vyššie uvedeného, potom možno jednoznačne povedať, že učiteľa nemôže nič zaskočiť. Starou pedagogickou a didaktickou pravdou je, že akákoľvek príprava je lepšia ako žiadna, pretože umožňuje učiteľovi prispôsobiť sa situácii, bezproblémovo urobiť tzv.
Inovácie a výmena skúseností
V tlači a aj na internete je množstvo článkov pojednávajúcich o príprave učiteľa na vyučovanie. Svedčí to o tom, že sa nejedná o okrajovú tému edukácie. Skôr naopak, dobrá príprava je cestou, základom efektívnosti edukácie. Popri mnohých odporúčaniach je však aj veľa upozornení, ktoré nabádajú učiteľov k tomu, aby skutočne tvorivo pracovali a tvorivo pristupovali k príprave na vyučovací proces.
Učiť sa alebo neučiť sa od kolegov? - Výmena skúseností, vzájomné poradenie sa napr. o metodických postupoch, aj hospitácie u kolegu určite nemôžu byť nikdy na škodu. Vždy máme možnosť sa niečo naučiť, dozvedieť, odpozorovať a pod. Lenže každý človek je „sui generi“ , a to čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať druhému. Bez dlhšieho vysvetľovania uvedieme: práca učiteľa sa nedá kopírovať, nielen z hľadiska učiteľa, ale aj z hľadiska zloženia triedy, z pozície hodiny v rozvrhu hodín atď. Je rozdiel medzi inšpiráciou a „kopírovaním“.
- Vyučovanie s empatiou - Učiteľ môže už v rámci prípravy pamätať na empatiu, ani nie tak emocionálnu, ale skôr pedagogicko-didaktickú. Tá spočíva v istých predpokladoch o tom, ako žiaci prijmú učivo, aké problémy im môže spôsobovať, ako žiakov motivovať a pod.
- Rozmanitosť vyučovania - Rozmanitosť a pestrosť podporuje pozornosť.
- Primerane náročné požiadavky na žiakov - Všetci poznáme zásadu primeranosti.
- Poznáme svojich žiakov? - Viaceré štúdie o príprave učiteľa na vyučovanie hovoria o tom, že príprava učiteľa sa má odvíjať od dôsledného poznania žiakov triedy.
- Pripravovať hodiny tak, aby v nich nebola nuda alebo nezáujem žiakov. Nuda a nezáujem sú „hrobármi učenia sa a tvorivosti žiakov“.
- Učiteľ - výskumník - Príprava učiteľa na vyučovanie a najmä sebareflexívne hodnotenie dosiahnutých výsledkov má pre učiteľa výskumný a vzdelávací význam. Prispieva k rozvoju jeho osobných pedagogických skúseností a zručností.
Príklad inovácie: „Obrátená trieda“
Podstata metódy spočíva v tom, že je celkom iná ako bežné vyučovacie hodiny. Žiaci sa doma „učia učivo“ a do školy prichádzajú „pripravení“ a zaoberajú sa, resp. upevňujú si učivo - diskutujú, aplikujú, analyzujú syntetizujú. Žiaci a učiteľ pracujú v skupinách, učiteľ radí a spolupracuje. Takéto učenie je pre žiakov zaujímavé, žiaci sa lepšie sebahodnotia, získavajú sebadôveru, využívajú vedomosti, ktoré získali aj v mimoškolskom živote, na vyučovaní sú aktívnejší ako v bežnom vyučovaní.
Podstata „obrátenej triedy“ alebo aj „obrátenej hodiny“, „obráteného vyučovania“ (rovnocenné názvy) spočíva v tom, že sleduje zvýšenie aktivity a aj samostatnosti žiakov v učení, ale hlavne v tom, aby na vyučovacích hodinách neboli pasívni, ale aby pracovali, riešili, besedovali a pod. Takéto vyučovanie je pre žiakov zaujímavé. Samozrejme, žiakov treba na takýto systém práce naučiť.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Uvedeným náčrtom neopisujeme možnú koncepciu vyučovania, ale vnímame ju ako možný námet pre obmenu vyučovania (vo vzťahu k niektorým predmetom, resp. Pri čítaní námetov sa môže javiť, že ide o mimoriadne náročnú oblasť, ktorá oberá učiteľa o čas. Príprava je náročná, avšak len v prvých rokoch pedagogickej praxe (niektorí autori hovoria o troch rokoch), potom si už učiteľ osvojí isté postupy k tomu, ako sa pripravovať a príprava mu už nezaberá toľko času.
Treba zdôrazniť, že príprava nemusí byť vyčerpávajúcim a podrobným dokumentom s rozličnými možnými scenármi vyučovacej hodiny. Podstatné pri príprave sú ciele hodiny a premyslenie metód výučby. Tak ako pri mnohých iných činnostiach aj v edukácii sa nemusí vždy a všetko realizovať tak, ako bolo naplánované. V niektorých prípadoch by to bol priamo formalizmus. Zmena naplánovanej réžie vyučovacej hodiny nie je nič negatívne, zlé.
Aj skúseným učiteľom sa stáva, že musia zmeniť plán vzhľadom na situácie, ktoré sa vyskytli, napr. v súvislosti s predpokladanými vedomosťami žiakov, aj vybraná a naplánovaná vyučovacia metóda sa môže ukázať ako nie celkom najvhodnejšia atď. Tieto skutočnosti vedú učiteľa k tomu, aby sa zamýšľal nad tým, čo bolo dobré, čo sa nevydarilo, prečo sa to nevydarilo, kde sa stali chyby, čo treba urobiť, aby sa to v budúcnosti nevyskytovalo a pod.
Každý učiteľ by si mal odkladať všetky prípravy súvisiace s výučbou, všetky pracovní listy, pojmové mapy svoje i žiakov atď. Sú to cenné pomôcky pre ďalšie vyučovacie hodiny, ba dokonca roky výučby. U nás nie sú zaužívané denníky učiteľov tak, ako v iných krajinách, napr. v Nemecku. Do nich si učiteľ zaznamenáva, čo sa mu podarilo, čo vo vyučovaní nevyšlo podľa predpokladov, čo treba zmeniť a pod.
Atletická príprava na hodine telesnej výchovy
Telesná výchova je významnou súčasťou celkového vzdelávacieho procesu. Na tom sa zhodujú domáci aj zahraniční odborníci. Úroveň hodín telesnej je však rôzna. Rôzne sú aj potreby a športové možnosti detí. Vo svete plnom podnetov je pre učiteľa stále náročnejšie deti motivovať. Kvalitné hodiny telesnej a športovej výchovy môžu byť jedným z dôvodov, prečo sa budú deti na ne tešiť.
Koncept všeobecnej športovej prípravy na celom Slovensku, v súčasnosti asi najlepšie zastrešuje O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Akadémia má vlastnú metodiku, postavenú na holistickom prístupe k všeobecnej športovej príprave detí. Metodiku tvoria tri základné piliere - športový tréning, vývojová kineziológia a psychologická príprava.
Inštruktážne videá s cvičeniami O2 Športovej akadémie Mateja Tótha charakterizujeme ako krátke, hravé a motivačné videá, ktoré sú určené nielen pre deti, ich rodičov ale aj učiteľov. Využiteľné sú vtedy, keď sa chcete s deťmi hýbať v domácom prostredí ale aj v tom školskom, na hodinách telesnej a športovej výchovy, eventuálne na hodinách, ktoré prebiehajú online formou. Výhodou tak je, že sa môžu realizovať v akomkoľvek prostredí, spoločensky priaznivom ale aj nepriaznivom období, počas ktorého môžu byť zatvorené školy, ihriská a športoviská.
Cvičenia vo videách sa realizujú s využitím rôznych, aj nenáročných športových pomôcok alebo za pomoci predmetov, ktoré má k dispozícii každá jedna domácnosť (kniha, vankúš alebo varecha). Pri cvičeniach sa využíva komplexná metodika, ktorú vytvorili športoví tréneri, fyzioterapeuti a psychológovia O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Sú zamerané na všeobecný pohybový rozvoj s fyzioterapeutickými prvkami. Ich samozrejmosťou je hravá forma, ako súčasť psychologickej prípravy detí. To znamená, že ich realizáciou pôsobíme nielen na telo dieťaťa, ale aj na lepšie sústredenie sa pri učení doma, ako aj v škole.
Metodická príručka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha „Športový tréning detí“ (2017) odporúča, aby sa pri tvorbe cvičení u detí vychádzalo zo základných poznatkov teórie športového tréningu detí, anatómie a fyziológie detského organizmu. Navyše, najvhodnejším doplnením efektívneho tréningu u detí je zábava ukrytá v cvičení, ktorá má významný motivačný charakter.
Príklady cvičení:
- Prvé cvičenie, na rozvoj reakčnej schopnosti “Otoč sa a chyť“: deti sa s loptou v rukách postavia na čiaru vedľa seba tak, aby mal každý dostatočný priestor. Pohyb začína hodením lopty na podložku, dieťa sa čo najrýchlejšie otočí okolo vlastnej osi (o 360°) a chytá loptu v letovej fáze.
- Druhé cvičenie, na rozvoj rytmickej schopnosti “Opakuj“: Deti voľne behajú v telocvični (vpred, vzad, do strán).
Rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností
Hodiny telesnej a športovej výchovy ponúkajú mnohé reálne životné situácie, čo predstavuje ideálne prostredie na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností. Najefektívnejšia cesta, ako tieto zručnosti nadobúdať je ich praktizovanie, nazývané aj „Learning by Doing“, čiže učenie sa činnosťou.
Metódy na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností:
- Metóda aktívneho počúvania, ako základnej schopnosti v komunikácii. Charakteristickou črtou tejto metódy je, že akceptuje názory a pocity rozprávajúceho, nezahŕňa poradenstvo, návrhy a nemôže súdiť.
- Jasné vyjadrovanie myšlienok, emócií a potrieb. Veľakrát, v problémovej situácii žiak nevie vyjadriť svoj názor a emócie jasne.
- Športové hry sú obľúbenou činnosťou na hodinách telesnej a športovej výchovy, ktoré prinášajú zábavu, ale predstavujú aj napätie. Je v nich nevyhnutná sebakontrola a správanie sa spoločensky prijateľným spôsobom.
Výučba inovatívnym spôsobom na hodinách telesnej a športovej výchovy by už dnes mala byť samozrejmou súčasťou športového vzdelávania detí.