Atletika je kráľovná športov, ktorá zahŕňa rôznorodé disciplíny ako behy, chôdzu, skoky, vrhy a kombinované disciplíny. Medzi najobľúbenejšie a najprestížnejšie disciplíny patria skoky, ktoré skúšajú fyzickú silu, kontrolu, koordináciu a presnosť.
Skok do výšky: Sila a precíznosť vo vzduchu
Skok do výšky je technicky náročná ľahkoatletická disciplína, kde je kľúčová technika, najmä štýl „flop“, ktorý umožňuje prejsť nad latkou chrbtom. Základná charakteristika spočíva v tom, že atlét vlastnými silami vertikálne prekonáva prekážku (latku) uloženú horizontálne na dvoch nastaviteľných stojanoch, pričom víťazom je skokan, ktorý prekoná najvyššie položenú latku pri dodržaní určených pravidiel.
Pravidlá skoku do výšky
- V prípade, že dvaja výškari majú rovnaký najlepší výkon, rozhoduje o konečnom poradí nižší počet absolvovaných pokusov na predchádzajúcej výške.
- Ak má rovnaký najlepší pokus v súťaži o konečnom poradí potom rozhoduje nižší počet absolvovaných pokusov v celej súťaži.
- Ak nie je možné ani potom určiť víťaza, resp. poradie, nasleduje tzv. rozoskakovanie, v ktorom má každý atlét len jeden pokus na každej výške, pričom sa rozoskakovanie začína na najbližšej nezdolanej výške a znižuje sa na poslednú skákanú výšku v súťaži a potom naopak.
- Víťazom je výškar ktorý prekoná najvyššiu výšku v rozoskakovaní.
- Pri skoku sa atlét rozbieha na určenej rozbehovej ploche a musí sa vždy odraziť z jednej nohy, pričom nie je dovolené použitie žiadnych akrobatických prvkov pri prekonávaní latky.
- Latka po pokuse atléta musí ostať položená na stojanoch, t.j. nesmie ju zhodiť.
História a vývoj techník skoku do výšky
Prvé pravidlá súťaží v skoku do výšky zaviedli v roku 1856 a niekoľkokrát sa menila technika skoku. Na olympijských hrách sa skok do výšky prvý krát predstavil v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženy súťažili oficiálne v tejto disciplíne v Spojených štátoch amerických už v roku 1895.
Skok do výšky prešiel historicky pravdepodobne najväčšími zmenami pri vývoji jeho techniky.
- V roku 1874 Angličan Marsdhall Brooks prekonal výšku 180 centimetrov prekročmo tak, že chodidlá prekonávali latku ako prvé.
- V roku 1895 Američan Michael Sweeney prekonal latku vo výške 197 centimetrov strihom, tzv. nožničkami.
- Pri tejto technike skokan prekonáva latku nohami vo vertikálnej rovine k povrchu, z ktorého sa odrazil.
- Zo stoja vyskočí do výšky a v nezmenej polohe, strihom nôh, prekonáva latku, pričom odrazovú nohu kladie pred švihovú nohu.
- Ďalší Američan George Horine preskočil výšku 200 centimetrov bočným prevalením, technikou, ktorá kládla vysoké nároky na koordináciu pohybov skokana. Táto technika je označovaná aj ako straddle.
- Skokan pri tejto technike prekonáva latku s pokrčenými kolenami tesne nad latkou, pričom švihová noha prekonáva latku ako prvá, pred odrazovou nohou. Následne sa ťažisko tela presunie na túto nohu a druhá, v kolene pokrčená noha, sa prisúva k švihovej nohe.
- V roku 1968, do tretice Američan, Dick Fosbury prekonal výšku 224 centimetrov tzv. flopom, technikou, ktorá sa masívne rozšírila a ktorú doposiaľ používa najviac skokanov do výšky.
- Skokan sa pred latkou odráža odrazovou nohou, a po odraze rotuje trup tak, aby latku prekonal počas letu otočený chrbtom k nej.
Technika skoku do výšky - Flop
Pred absolvovaním svojho pokusu si pretekár označí vlastnou značkou kľúčové body pre rozfázovanie svojho rozbehu. Dĺžka rozbehu sa pohybuje od 18 do 20 metrov, v niektorých prípadoch i viac. Od začiatku rozbehu až po odraz urobí atlét až 12 krokov.
Prečítajte si tiež: Pravidlá a program skoku do výšky na MS
Po absolovovaní asi 7 krokov skokan zrýchly beh až na 8 metrov za sekundu. Nasledujúce kroky (tri až päť) skokan uskutoční v zákrute v ktorej kompenzuje účinky odstredivej sily pri narastaní rýchlosti behu a frekvencie bežeckých krokov.
Pri predposlednom kroku rozbehu skokan vytočí švihovú nohu a maximálne vystrie odrazovú nohu. Odraz skokan vykonáva 90 až 110 centimetrov pred latkou a hneď po odraze začína rotáciu trupu, pri ktorej sa vo fáze stúpania otáča chrbtom k latke.
Dynamika skoku je zabezpečená prevodom kinetickej energie z horizontálnej (rozbehovej) úrovne do vertikálnej (stúpajúcej) úrovne, pričom sa švihová noha spúšťa k v tejto fáze pasívnej, odrazovej nohe. Telo atléta sa v ďalšej fáze dostáva nad latku a prehýba sa do tzv. "mostíka", pričom sa hlava mierne otáča k pravému ramenu.
Ťažisko tela výškara sa môže v tejto fáze nachádzať aj pod latkou. V momente, keď sa ramená atléta dostanú za latku, prudko vystrie hruď a následne dvihne boky a nohy, čím zabraňuje dotyku s latkou.
V poslednej fáze výškar dopadá na vrchnú časť chrbta na matrac do doskočiska.
Prečítajte si tiež: Atletika a skok do výšky v Prešove
Vybavenie pre skok do výšky
Výstroj: atletická obuv s podrážkou hrubou do 13 milimetrov, špeciálna výškarská tretra, ktorú ma skokan obutú na odrazovej nohe, má klince vpredu i pod pätou.
- Latka s kruhovým priemerom je vyrobená prevažne z laminátu, v minulosti sa latky vyrábali i z dreva, resp. z ľahkého kovu, a mali tvar písmena "L", má hmotnosť 2 kilogramy, a dĺžku 3,98 metra.
- Doskočisko tvorí penový (molitanový) matrac s tvarom písmena "T" s rozmermi 5 metrov na šírku ( v užšej časti za latkou je šírka 3,98 metra) a 3 metre na dĺžku.
Atletika v školskej telesnej výchove
Atletika zaujíma dôležito miesto v školskej telesnej výchove. Jej obsahom sú prirodzené lokomócie - beh, skákanie a hádzanie. Pre pestrosť a všestrannosť pohybových činností atletiku považujeme za jeden zo základných činiteľov všestranného telesného rozvoja mládeže.
Prostriedkami atletiky rozvíjame základné pohybové schopnosti - kondičné a koordinačné, ako aj funkčné možnosti organizmu. Atletika pre svoj všestranný vplyv na organizmus človeka, počet a rozmanitosť disciplín sa nazýva aj kráľovná športov.
Cvičenia na podporu správnej techniky skoku do výšky
V úvodnej časti sa venujeme odrazovej nohe a základným flopárskym cvičeniam. V pokračovaní sa môžete tešiť na skok nožničkami a flop. Na záver by som chcel ponúknuť „bonusové“ video - Ako skákať do výšky v podmienkach, ak škola nemá doskočisko. Rozložiť všetko vybavenie. Odcvičiť s deťmi tak, aby si z hodiny niečo odniesli a dodržať bezpečnostné pravidlá. Zbaliť vybavenie.
V prvom videu máte možnosť vidieť formu kruhového tréningu. Každé stanovište je zamerané na niečo iné. Žiak na ňom strávi minútu až dve. Je pritom jedno, kde začne. Všetky sú dôležité a rovnocenné. Takéto motorické učenie je oveľa efektívnejšie, ako precvičovať jednotlivé stanovištia samostatne.
Prečítajte si tiež: Pravidlá a technika skoku do výšky
Ak chceme s deťmi skákať do výšky, deti sa musia naučiť skákať. Zistiť, ktorá je ich odrazová noha. Získať skokanský rytmus. Na oboch stanovištiach je možné skákať podľa reálnej výkonnosti žiaka. Malé prekážky, veľké prekážky, s medziskokom, bez medziskoku, jednonožne a z oboch nôh. Dôležité je, aby aj menej šikovný žiak skúšal skákať. Nájsť mu zľahčenú alternatívu.
Veľmi užitočné cvičenie v príprave na flop. Trénuje kroky a odraz s vytočením. Aby sa deti naučili neodrážať tvárou.
Prípravné cvičenia a rozcvička
Už počas rozcvičky je vhodné zaradiť výškarske cviky ako mostík, flopársky mostík, nohy do sviečky a za hlavu. Flopársky mostík zo stoja - mierny stoj roznožný. Žiaci padajú zo stoja na lopatky na doskočisko. Deti sa prirodzene boja padať vzad a dávajú inštinktívne pod seba ruky.
Mária Mračnová: Legenda slovenského skoku do výšky
Príbeh osobnosti slovenskej atletiky. Bola prvá v Československu, ktorá preskočila samú seba. Slovenskú rekordnú latku dvihla za dvanásť rokov až osemnásťkrát, dovedna o 30 cm. Na olympiáde v Mexiku bola šiesta, v Montreale štvrtá. Hosťom podcastu Vykroč bola bývalá výborná výškarka a neskôr športová fukcionárka MÁRIA MRAČNOVÁ.
Motiváciou bolo určite samotné prekonávanie latky. Ale jedným z dôležitých impulzov bola aj príhode z čias, keď som ešte trénovala v Košiciach. Nikdy som nebola „nohatá“ subtílna výškarka, ktoré prekračovali nožničkami latku oveľa vyššie ako ja, a jeden z okoloidúcich trénerov povedal, že zo mňa výškarka nikdy nebude. Myslím si, že to bol posledný klinec pod pätu, aby som sa snažila výškarkou byť.
Po strednej škole v Košiciach ste sa ako 18-ročná presunuli do Bratislavy, kde ste vyštudovali FTVŠ, kombináciu telesnej výchovy a biológie, učiteľský smer. Za našich čias bolo štúdium na fakulte náročné. Navyše, prírodovedecká fakulta sídlila na Moskovskej ulici a rastlinky mala pri Moste Lafranconi a naopak, FTVŠ sídlila pri zimnom štadióne.
Vaša jediná medaila z vrcholných podujatí je bronz z ME v Aténach 1969. Mali ste vtedy 23 rokov. Myslím si, že štvrté miesto z olympiády je viac - aj výkonnostne aj tým, že sú to skrátka olympijské hry. Ale pocitovo sú Atény to najkrajšie - Milena Rezková-Hübnerová vyhrala, ja som bola tretia, hrali našu hymnu, stúpali dve naše vlajky na stožiare, z citovej stránky to bol najkrajší zážitok.