Močiar v stredoamerickom pralese zahaľuje jemná hmla. Voda sa takmer nehýbe, zrazu však po hladine prebehne pestrofarebný tvor. Je to jašter bazilišok zelený, ktorý v prípade ohrozenia prejaví svoju neobyčajnú schopnosť. Rozbehne sa po vodnej hladine, podobne, ako sa to spomína v Biblii. Vďaka tomu získal prezývku Ježišova jašterička.
Vzhľad a charakteristika
K jasnozelenému tvorovi bola príroda naozaj štedrá. Bazilišok má totiž nápadný, nezameniteľný vzhľad. Je to naozaj fešák, keďže chrbát, hlavu a chvost plaza zdobia tri hrebene. Práve chrbtový a chvostový hrebeň mu pomáha pri plávaní. V prípade nebezpečenstva sa prejavia šprintérske vlohy 70-centimetrového jaštera - po zadných dokáže unikať úctyhodnou rýchlosťou až 12 km/h. Viacerí zoológovia tvrdia, že tento druh je vôbec najrýchlejším zástupcom ríše plazov. Šplhanie po stromoch je pre baziliška hračkou, v behu po vodnej hladine však nemá v pralese konkurenciu.
Schopnosť chôdze po vode
Na kratšie vzdialenosti sa po hladine dokáže pohybovať aj bazilišok zelený. Umožňujú mu to dlhé zadné nohy, ktoré majú medzi prstami zvláštne kožené blanky a tie ho vždy zlomok sekundy udržia na hladine. Počas vodného behu prednými končatinami panáčkuje, chvost má vystretý a udržuje ním rovnováhu.
Životný štýl a rozmnožovanie
Bazilišok si nežije najhoršie. Je to spoločenské zvieratko, pričom každý samec sa môže pochváliť slušným háremom samíc. Malé dráčiky dokonca spolu komunikujú, ich rečou je kývanie hlavy. Jašterica sa nestratí ani pod vodnou hladinou, kde sa dokáže skryť až na 30 minút. Jeho potravu tvoria prevažne plody a hmyz, nepohrdne však ani malými vodnými stavovcami. Samička nakladie 4 až 17 vajec, inkubácia trvá 5-75 dní.
Výskyt
Pýtate sa, kde môžete tohto zeleného sympaťáka stretnúť? Jeho prirodzeným prostredím sú tropické lesy v Strednej Amerike od Guatemaly až po Panamu. Obýva tiež mnohé teráriá, pretože patrí k obľúbeným miláčikom chovateľov plazov.
Prečítajte si tiež: Zelený Háj: História a lesníctvo
Asexualita u plazov
Niektoré zvieratá, najmä plazy, totiž dokážu robiť takzvané „schovávanie spermií“. Funguje to tak, že samica sa spári a môže si uchovať životaschopné spermie na neskôr. U plazov bolo pozorované, že samica nakládla vajíčka po troch rokoch života v zajatí bez akéhokoľvek kontaktu s opačným pohlavím. Pred nástupom genetických metód sa teda nikdy nedalo potvrdiť, či ide o skutočné asexuálne vytvorenie mláďaťa alebo o takéto schovávanie spermií.
Spôsobov asexuálneho rozmnožovania je viacero a všetky sú pre nás stále dosť veľkou záhadou. Napríklad niektoré stavovce dokážu z času na čas vytvoriť nepohlavné mláďa takzvanou fakultatívnou partenogenézou, na ktorú nepotrebujú spermie, aj keď sú normálnym sexuálnym druhom.
Napríklad druh jaštera Lepidophyma flavimaculatum, kvôli ktorému sme sa vybrali na expedíciu do Strednej Ameriky, sa na väčšine svojho územia rozmnožuje klasicky pohlavne. Sme však presvedčení, že dokáže robiť občasnú partenogenézu, keďže v Kostarike a Paname existujú čisto samičie asexuálne populácie.
No a tam tí samci pravdepodobne škodia. Pretože keď asexuálna samica vyrobí vajíčko s dvomi sadami chromozómov a do toho pridá samec aj svoju spermiu, vznikne takzvaný triploid. Takýto jedinec bude mať tri sady chromozómov, nebude vedieť dokončiť meiózu, bude sterilný a končí. S takýmito triploidmi sa u plazov stretávame celkom často.
Prečítajte si tiež: Informácie o poľovníckych združeniach
Prečítajte si tiež: Kalašnikov AK-47: história a vývoj