Nízke Tatry, hrebeňovka, je náročná a dlhá vysokohorská túra s veľkým prevýšením. Táto túra patrí medzi najkrajšie túry Slovenska. Takmer sto kilometrov a päť a pol tisíc nastúpaných výškových metrov z väčšej časti tvorených krásnymi rozľahlými výhľadmi široko-ďaleko.
Ak sa ma niekto spýta, aký je môj obľúbený prechod v Európe, medzi menovanými bude bezpochyby aj hrebeňovka Nízkych Tatier. Potešia nielen tých, ktorí majú už nachodených niekoľko stoviek kilometrov, ale aj tých, ktorí s prechodom hôr ešte len začínajú. Nemusíte byť ostrieľaní horali, aby ste túto trasu, pýšiacu sa dĺžkou dosahujúcu skoro 100 kilometrov, zvládli.
Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí právom medzi najkrajšie turistické trasy na Slovensku. Túra prechádza rozmanitým hrebeňom a krásnou prírodou a takmer počas celej trasy ponúka nádherné výhľady na Demänovskú dolinu a Vysoké Tatry.
Trasa vedúca cez celé pohorie Nízkych Tatier sa vinie z Donoval do Telgártu. Ktoré z týchto miest si zvolíte za štart a ktorý za cieľ, je čisto na vás. Výber môžete prispôsobiť vlakovému či autobusovému spojeniu alebo tomu, či si hneď na začiatku chcete odbyť dlhé a prudké stúpanie (z Telgártu) alebo dávate prednosť nástupu pozvoľnejšiemu (z Donovalov). Celá hrebeňovka je značená červenou značkou, čo uľahčuje jej prechod, pretože nie je potrebné neustále riešiť, či sa farba značenia náhodou nezmenila.
S termínom Cesta hrdinov SNP sa počas prechodu horského masívu Nízkych Tatier nepochybne stretnete. Tento názov v sebe skrýva chodník tiahnuci sa bezmála cez celé Slovensko v úctyhodnej dĺžke 770 kilometrov. Počas nich prekonáte prevýšenie 30 000 metrov. Táto diaľková trasa začína v Duklianskom priesmyku na severovýchode Slovenska a v prípade, že sa vám podarí tento trail dokončiť, dôjdete až do Devína nachádzajúceho sa neďaleko Bratislavy.
Prečítajte si tiež: Čergov - Beh a História
Keďže celá hrebeňovka vedie národným parkom, platia tu prísne pravidlá týkajúce sa nielen stanovania, ale aj bivakovania. Oba tieto spôsoby sú po celom parku zakázané, až na niekoľko konkrétnych miest. Pre tie platí výnimka a stanovať či bivakovať tu možné je. Tento fakt, pre všetkých, ktorí sa rozhodnú pokoriť celý chodník, znamená určitú potrebu plánovania. Treba si už vopred premyslieť, kde budete tých niekoľko nocí, ktoré vás v Nízkych Tatrách čakajú, tráviť.
Plánovanie trasy
Dĺžka hrebeňovky je približne 100 km a bežný turista ju zvládne za 4 až 5 dní. Ideálny smer je z východu na západ. Začína sa v horehronskej obci Telgárt a končí na Donovaloch.
Klasický plán na 5 dní počíta so spaním na Andrejcovej, Ramži, Chate M. R. Štefánika a na Ďurkovej. Takýmto štýlom stačí putovať okolo 6 hodín denne a vstávať pohodlne bez budíka.
Možnosti prespania bez stanu (smerom z východu na západ):
- Útulňa Andrejcová
- Útulňa Ramža
- Sedlo Čertovica (rôzne penzióny a hotely)
- Chata generála M. R. Štefánika pod Ďumbierom
- Kamenná chata na Chopku
- Útulňa Ďurková pod Chabencom
- Hiadeľské sedlo (táborisko s prístreškom)
Ak dávate prednosť ubytovaciemu zariadeniu pohodlnejšieho typu, možno prespať aj v Chate M. R. Štefánika, Kamennej chate pod Chopkom alebo v Domčeku HS na Čertovici. Keďže kapacita týchto chát je obmedzená, je radno si vopred urobiť rezerváciu. Inak by na vás nemusela vyjsť posteľ.
Prečítajte si tiež: Používanie airsoft zbraní v chlade
Tipy a rady pre 4-dňovú verziu
V tomto návode a fotogalérii sa zameriam na tipy a rady pre 4-dňovú verziu. Tak poďme na to! Túru odporúčam všetkým mierne pokročilým turistom, ktorí by ju mali zvládnuť bez problémov.
Spísal som údaje o základných parametroch trasy, možnostiach ubytovania, informácie o tom, čo si pobaliť a kde nájdeš na hrebeni pitnú vodu. V druhej časti nájdeš bohatú fotogalériu a môj cestopis z hrebeňovky Nízkych Tatier.
Základné údaje o trase:
- Dĺžka: Hrebeňovka Nízkych Tatier má aj zo zaradením vrchu Ďumbier 97,6 km.
- Profil trasy: Celkové stúpanie 5600 metrov a celkové klesanie 5505 metrov
- Štart túry: Telgárt, námestie
- Cieľ túry: Donovaly
- Značkovanie: Celý čas pôjdeš po červenej značke, čo výrazne uľahčuje orientáciu.
Čo si pobaliť na hrebeňovku Nízkych Tatier
- Spacák a prípadne aj karimatku.
- Čelovku alebo baterku, pre prípad, že budeš musieť kráčať v tme, alebo pôjdeš v noci na latrínu
- Batoh, ktorý máš otestovaný a vieš, že ti s ním neodídu kríže, alebo že sa cestou nerozpadne
- Kvalitné a na horách už dobre otestované topánky. Toto je základ ako sa vyhnúť otlakom a bolestivým chodidlám. Mnohí volia ťažké turistické vibramy, ale za seba odporúčam pohodlnejšie a ľahšie topánky určené na trailové behy v kopcoch. V Nízkych Tatrách sa prevažne kráča po lesoch a v kosodrevine, skalnatý a drsný terén ako vo Vysokých Tatrách je skôr ojedinelý.
- Turistické palice. Skvelo odľahčia záťaž na nohách a na chrbte.
- Repelent proti komárom a kliešťom.
- Mobil a power bank, aby si mal v núdzovej situácii mal vždy po ruke nabitý telefón.
- Opaľovací krém a ochranný krém na pery, ktoré môžu byť vplyvom slnka a vetru poničené a bolestivé.
- Magnézium ako základný minerál na uvoľnenie svalstva. Pomôže ti vyhnúť sa kŕčom z vyčerpania alebo dehydratácie.
V lekárničke: Lieky proti bolesti a horúčke, obväz a hlavne náplaste na otlaky a tiež nezabudni na čierne uhlie alebo iné lieky proti hnačke, ktorá vie poriadne znepríjemniť niekoľkodňovú túru.
Oblečenie je na tebe, ale odporúčam kvalitnú goretexovú bundu, ktorú neprefúkne, nepremokavé nohavice a v prípade dažďa a blata sa zídu aj návleky. Veľmi sa mi osvedčilo termoprádlo. Na hrebeni môže fúkať aj páliť slnko, tak nezabudni ani na vhodnú pokrývku hlavy.
Jedlo podľa vlastného uváženia. Budem sa mu venovať v ďalšej časti.
Prečítajte si tiež: Lyžovanie v Nízkych Tatrách
Jedlo a stravovanie na hrebeňovke v Nízkych Tatrách
Teplé jedlo a občerstvenie na trase nájdeš v sedle Čertovica, na Chate M.R.Štefánika pod Ďumbierom, na Kamennej Chate pri Chopku a teplé občerstvenie ponúkajú aj v útulni Ďurková pod Chabencom.
Mnohí ľudia si so sebou berú na hrebeňovku plynový varič a výbavu na varenie. Mne osobne sa to zdá pri 4 - 5 dňovej túre ako zbytočná záťaž a dá sa to zvládnuť aj bez nej, ak si až príliš nepotrpíš na zohriate jedlo a teplý čaj.
Za dobrý zdroj energie považujem sacharidové jedlá. Za seba odporúčam ovsené vločky, müsli a proteinové tyčinky a sušené ovocie s orieškami. Klasika na túry je aj chlieb, syrčeky, saláma a rôzne nátierky, prípadne konzervy (avšak pozor na žalúdok 😀 )
Zdroje pitnej vody
Vodu si treba trochu ustrážiť. Keďže sa budete pohybovať vysoko v horách, množstvo potôčikov bude s pribúdajúcou nadmorskou výškou ubúdať. Preto je dôležité mať aj dostatočnú kapacitu, do ktorej budete môcť potrebnú vodu naplniť.
Na celej trase hrebeňa Nízkych Tatier pitnú vodu nájdeš tu: Telgárt (ubytovanie alebo obchod), útulňa Andrejcová, sedlo Priehybka, sedlo Priehyba, útulňa Ramža, sedlo Čertovica (chaty, motorest), Chata M. R. Štefánika, Kamenná chata, útulňa Ďurková, Skalka, Hiadeľské sedlo, Donovaly.
3. kúsok pred Chatou M. R. vodu si treba ustrážiť.
Prehľad možností doplnenia vody:
- Telgárt (ubytovanie alebo obchod)
- Útulňa Andrejcová
- Sedlo Priehybka
- Sedlo Priehyba
- Útulňa Ramža
- Sedlo Čertovica (chaty, motorest)
- Chata M. R. Štefánika
- Kamenná chata
- Útulňa Ďurková
- Skalka
- Hiadeľské sedlo
- Donovaly
Všeobecné rady a tipy
- Nepreháňaj to s množstvom vecí, aby si nemal ťažký batoh. Čím úspornejšie sa pobalíš, tým lepšie si hrebeňovku užiješ. Ver mi, že počas tých 100 km budeš cítiť každý gram navyše. Toto je fakt pravidlo číslo 1!
- Toto neplatí pri vode. Tam sa neobmedzuj a proste jej zober veľa. Najväčší a najčastejší prúser, ktorý sa ti na hrebeni môže stať je, že sa ti minie voda. Kráčať dehydrovaný je naozaj otras a každá minúta pre teba bude utrpenie. Preto si vždy stráž zásoby vody a maj poznačené zdroje pitnej vody na trase.
- Pre lepšiu navigáciu odporúčam stiahnuť GPS aplikáciu Maps.me, kde si môžeš stiahnuť mapu Slovenska (pre jej použivanie nepotrebuješ internet) v ktorej môžeš sledovať, či si stále na trase. Občas v nej bývajú zaznačené aj pramene. Nie je na škodu mať aj vytlačené mapy Nízkych Tatier.
- Každý deň odporúčam privstať čo najskôr a vyraziť na plánovaný úsek zavčasu. Jednak býva ráno v horách lepšie počasie a jednak dorazíš k ďalšiemu ubytovaniu alebo útulni skôr. V sezóne môžu byť útulne naozaj plné a to hlavne cez víkendy. Takže kto skôr príde, tomu sa skôr ujde normálne miesto.
- Odporúčam zobrať píšťalku alebo aspoň vydávať počas túry nejaké zvuky a nekráčať v úplnom tichu. Kvôli tomu, aby ste zvieratám a hlavne medveďom dali možnosť na to, aby sa vám vyhli 🙂
Podrobný popis trasy
Deň 1: Telgárt - Útulňa Andrejcová
Popis trasy: Telgárt - prameň Zubrovica - Kráľova hoľa - Stredná hoľa - Orlová - Bartková - Ždiarske sedlo - Andrejcová - útulňa Andrejcová. Hneď na začiatok silné prevýšenie, Kráľová hoľa aj večerné Tatry
Po prenocovaní v obci Telgárt vyrážame na túru v trojčlennom zložení. Ja (Peťo) a moji kamaráti Roman a Lucia. Hneď začiatok hrebeňovky nás poriadne potrápi, pretože na výstup na Kráľovu Hoľu treba zdolať kilometrové prevýšenie. Tesne pod vrcholom dostávam do nôh kŕče, ale našťastie to bolo prvý aj posledný krát. Na Kráľovej Holi sa podpisujeme do turistickej knihy, porobíme pár fotiek pri vysielači a pokračujeme hrebeňom k Útulni Andrejcova. Hore po hrebene sa už šľape príjemne, nečakajú nás žiadne veľké prevýšenia, len mierne klesanie k útulni. Počas cesty nás zastihne dážď a keďže som si zobral dosť debilný pršiplášť, tak si celkom ponadávam (pouč sa - výbavu nikdy netreba podceniť a dobre si ju predtým otestuj). K útulni prichádzame celkom zavčasu a ešte tam nie je veľa ľudí. Okrem jedného českého pána, ktorý všade bol a všetko videl. Doslova ľudia, hocijaké miesto na svete by ste spomenuli, tak by vám povedal „Jó, tam jsem byl, tam je to hezký“ 🙂 Neskôr sa útulňa začne zapĺňať a niektorí ľudia bohužiaľ musia nocovať aj vonku. Večer si ešte vychutnávame pohľad na slnkom zaliate Vysoké Tatry v diaľke a a unavení si líhame do spacákov.
Deň 2: Útulňa Andrejcová - Sedlo Čertovica
Popis trasy: Útulňa Andrejcová - sedlo Priehybka - Veľká Vápenica - sedlo Priehyba - Kolesárová - Oravcová - Zadná hoľa - sedlo Homôľky - Havrania poľana - útulňa Ramža - Jánov grúň - Bacúšske sedlo - sedlo za Lenivou - sedlo Čertovica (motorest) Najnudnejší deň hrebeňovky, dehydratácia aj zablúdenie
Tento deň je prevýšeniami dosť náročný a doslova je to cesta hore dole. Je dosť demotivujúce ak vyjdeš na kopec a tam zistíš, že musíš zase zísť dole do sedla. A potom znova. A znova. Prvá časť túry je však pekná, Vysoké Tatry máme ako na dlani a celkom si užívame výhľady. Pred Romanom a Luciou mám celkom náskok, ale vždy ich pri nejakom rozcestníku čakám. Bohužiaľ oboch trápia otlaky a navyše Roman nesie naozaj veľký a ťažký batoh, takže sa nám nedarí držať rovnaké tempo. Zle sme si to vyrátali s vodou a tak sa nám všetkým rýchlo míňajú zásoby. Trasa navyše začína prechádzať cez víchricou (alebo ľuďmi?) poničené prostredie a tak je kráčanie naozaj neúnosné. Ponáhľam sa k útulni Ramža, aby som si nabral vodu. Zdá sa mi, že časy na rozcestníkoch vôbec nesedia a aj keď mám tempo rezké, chôdza mi trvá oveľa dlhšie ako časy uvedené na tabuľkách. Pri Ramži konečne dopĺňam vodu a čakám na Romana a Luciu. Tí však vôbec nechodia. Mobil mám vybitý a začínam si uvedomovať, že som spravil sprostosť, že som sa pri nich nedržal. Po 40 minútach čakania idem naspäť lesom naproti nim, avšak ani po 30 minútach nie je po kamarátoch ani stopy. Vzdávam to a otáčam to naspäť, aby som sa čo najskôr dostal do sedla Čertovica, kde máme v motoreste rezervované ubytovanie. Cesta mi trvá viac ako dve hodiny, nikoho nestretávam a nie je mi tak úplne jedno, že kráčam lesom sám a neviem čo je s kamarátmi. V motoreste Čertovica sa od recepčnej dozvedám, že tam majú rezerváciu nejakí ľudia, ale že zablúdili v lese. Hneď mi doplo, že to bude Roman s Luciou… Čakám tu na nich takmer dve hodiny, prichádzajú za tmy, sú nahnevaní, naozaj zničení a očividne frustrovaní. Niekde vraj zle odbočili a stratili kvôli tomu niekoľko hodín. Navyše majú naozaj škaredé otlaky. Nie zrovna ideálny deň končíme spánkom v normálnych posteliach.
Deň 3: Sedlo Čertovica - Útulňa Ďurková pod Chabencom
Popis trasy: Čertovica (motorest) - Rovienky - Lajštroch - Kumštové sedlo - Panská hoľa - Malý Gápeľ (Besná) - rázcestie Králička - Králička - Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom - rázcestie na Krúpovo sedlo - Krúpovo sedlo - Ďumbier - Krúpovo sedlo - Demänovské (Široké) sedlo - Kamenná chata na Chopku - Chopok - Dereše - sedlo Poľany - Poľan - Krížske sedlo - Kotliská - Chabenec - Malý Chabenec - útulňa Ďurková pod Chabencom Najkrajšia časť hrebeňovky, vrch Ďumbier a prekrásne výhľady
Ráno sa budíme v motoreste Čertovica. Lucia to bohužiaľ kvôli otlakom musí vzdať a rozhodne sa ísť autobusom domov. Kráčať ďalej by bolo pre ňu neznesiteľné. S Romanom pokračujeme ďalej. Hneď ráno nás čaká ťažký výstup strmo hore, pri ktorom sa poriadne zadýchame a spotíme. Výhľady sú však v tento deň krásne a kráčať po hrebeni je jedna radosť. Pokračujeme až k Štefánikovej chate, kde si dávame pauzu a odtiaľ sa poberáme na Ďumbier. Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier a je to fakt parádne miesto s čarovnými výhľadmi. Pripíjame rumom, porobíme fotky a pokračujem západne smerom na Chopok. Na Kamennej chate si doprajeme polievku, na pár minút sa rozhliadneme na Chopku a opäť ešte v plnej energii mierime na Dereše. Počas celej hrebeňovky sme vždy stretli len niekoľko ľudí, ale v okolí Chopku to naozaj žije a je to tu ako na námestí. Medzi ľuďmi v rifliach, ktorí sem vyšli lanovkou na kávičku sa s batohom a prepoteným tričkom cítim divne. Z Derešov pokračujeme zostupom do Krížskeho sedla a odtiaľ zase so strmím stúpaním hore na Kotliská. Energia sa nám začína míňať. Prechádzame cez vrch Chabenec a na nálade nám nepridáva ani neďaleká a hlučná búrka. Našťastie sa jej vyhýbame a dokonca sa nám ukáže zvedavý kamzík, ktorý pózuje len niekoľko metrov od nás. Z Chabenca konečne zostupujeme do útulne Ďurková, kde nás privíta milý chatár so šošovicovou polievkou. Okrem nás tu nocuje len jedna 60+ ročná pani, ktorá vraj behá hrebeňovku Nízkych Tatier za 2 - 3 dni. V takom veku jej patrí všetok rešpekt. Unavení po dlhom dni zaspávame…
Deň 4: Útulňa Ďurková - Donovaly
Popis trasy: Útulňa Ďurková pod Chabencom - sedlo Ďurkovej - Ďurková (hoľa) - sedlo Zámostskej hole - Zámostská hoľa - sedlo Latiborskej hole - Latiborská hoľa - sedlo pod Skalkou - Skalka - Košarisko - Veľká Chochuľa - Stredná Chochuľa - Malá Chochuľa - Prašivá - Hiadeľské sedlo (táborisko) - Kozí chrbát - sedlo Hadlanka - Handliarka - Kečka - sedlo Moštenický príslop pod Kečkou - Barania hlava - Vrchlúka - Donovaly, Donovalské sedlo Záverečný pochod, popadané stromy a príchod do cieľa
Ráno z Ďurkovej pozorujeme inverziu, naberáme vodu v neďalekom prameni a kráčame smerom na hlavný hrebeň. Výhľady sú pekné, nezdolávame žiadne veľké prevýšenia, ale tá cesta je naozaj nekonečná! Štvrtý deň na hrebeni sme už celkom unavený a nie je nám príliš do reči. Jediné, čo občas zo seba vypustíme je nadávka alebo povzdych. Chvíľu dokonca kráčame za dažďa v pršiplášťoch. Predchádzajúci deň bol highlight celej trasy a síce je okolie kopca Veľká Chochuľa naozaj pekné, už zrejme tie výhľady nevieme dostatočne oceniť. Prechádzame cez zdanlivo nekonečný Kozí Chrbát a dostávame sa do lesov v okolí Donovalov. Tu na nás čakajú popadané stromy, ktoré križujú trasu. Ich preliezanie a obchádzanie je dosť ťažké a dokonca kvôli tomu zablúdime a strácame dobrú hodinu. Nakoniec sa však vymotáme a Donovaly sú už na dohľad.
Alternatívne trasy a varianty
Pod variantami sa chápu možnosti opustenia hlavného hrebeňa. Už nad sedlom Ďurkovej môžeme po zelenej značke zísť do Magurky (1h 15”). Zostup od Útulne pod Chabencom južným smerom po zelenej značke vedúcej do Jasenia je podstatne dlhší (3h 15“). Opustenie hrebeňa na Kotliskách doprava po žltej značke neodporúčame. Väčšinou vedie po nehostinných holiach a do Krpáčova by nás táto alternatíva doviedla až po vyše 4h. Ani ďalšie žlté odbočenie z Poľany na ľavú stranu nie je na rýchly zostup z hlavného hrebeňa vhodné. Odporúčame zísť už v Krížskom sedle doprava na modrú značku, ktorá traverzuje južný svah na Kosodrevinu (1h 45“) alebo odbočiť v sedle Poľany doľava po žltej značke, ktorá smeruje dolu dolinou do Jasnej (2h). V oblasti Chopka sú rovnocenné obidve možnosti zostupu z hlavného hrebeňa: doľava po modrej značke do Jasnej (2h 30“) alebo doprava po žltej značke na Srdiečko (2h 30“). V oblasti Ďumbiera odporúčame dôjsť až k Chate gen.
Ubytovanie a útulne
Pod pojmom útulňa si môžete predstaviť buď malú búdu, do ktorej sa zmestí len pár osôb (ako napríklad tá v sedle Ramža) alebo takú, v ktorej sa nielen vyspíte pohodlne vo väčšom množstve ľudí, ale dobre sa v nej tiež najete a napijete, pretože sa o ňu svedomito stará nejaký chatár.
Prehľad ubytovacích možností:
- Chata pod Kráľovou hoľou (Predné sedlo) - umiestnená približne v polke cesty zo Šumiaca na Kráľovú hoľu.
- Útulňa Andrejcová - dá sa spať priamo v útulni alebo si rezervovať stan aj s karimatkou, prípadne spať vo vlastnom stane. Možnosť rezervovať si stan je podľa mňa úplne super a tým pádom si nemusíte trepať vlastný, čo pridá nemalú váhu navyše v batohu.
- Útulňa Ramža - jednoduchá útulňa - prístrešok s niekoľkými drevenými pričňami. Okolie útulne je výborné miesto aj na postavenie stanu.
- Čertovica - horský prechod, kde je niekoľko reštaurácií a penziónov, takže sa dá vyspať super pohodlne aj so sprchou. My sme napríklad využili penzión Totem.
- Chata M.R. Štefánika pod Ďumbierom - jedna z najväčších chát na trase. Je tu možnosť ubytovať sa ako vo viacposteľových izbách, tak aj v dvojposteľovej, hoci táto možnosť vyjde o niečo drahšie. Chata je otvorená celoročne a podávajú nápoje, raňajky aj teplé jedlá.
- Kamenná chata pod Chopkom - poskytuje ubytovanie v nocľahárni pre 12 ľudí a v dvoch 4-posteľových izbách. Chata je taktiež otvorená celoročne, obsadenosť si môžete overiť priamo na ich stránke.
- Hotel Rotunda - ak túžite po luxusnejšom ubytovaní, tak na Chopku je možnosť využiť aj hotel Rotunda.