Beh na 110 metrov cez prekážky je ľahkoatletická disciplína, ktorá patrí medzi technicky najnáročnejšie behy a je v podstate šprintom cez prekážky, ktoré sú rovnomerne rozložené na bežeckej trati. Muži behajú 110 metrov cez prekážky, ženy behajú 100 metrov cez prekážky.
História
Prvú bežeckú súťaž na 120 yardov (109,68 metrov) s prekonávaním prekážok datujeme na začiatok 19. storočia. Uskutočnila sa v roku 1864 v Anglicku v rámci prvého oficiálneho ľahkoatletického stretnutia univerzitných výberov Ocfordu a Cambridge. Koncom 19. storočia sa uvedená prekonávaná vzdialenosť upravila vo Francúzsku na rovných 110 metrov. Beh na 110 metrov cez prekážky mužov bol zaradený v programe prvých novodobých Olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženský prekážkový šprint na 100 metrov sa po prvý krát objavil v programe Olympijských hier v roku 1972 v Nemeckom Mníchove.
Od roku 1895 sa začali používať mobilné prekážky s podstavcom v tvare písmena "T". Zmenami prešli pri vývoji týchto disciplín aj prekážky, cez ktoré sa preteká (ich výška a vzdialenosť medzi nimi. V roku 1864 sa pretekalo cez prekážky s dvomi pevnými podstavcami. Od roku 1935 sa používajú mobilné prekážky v tvare písmena "L" s vyvažovacím závažím.
Pravidlá
- Prekážkové šprinty sa bežia v dráhach.
- V každej dráhe sa nachádza 10 prekážok.
- Šprintér sa môže prekážky dotknúť, resp. ju aj zhodiť.
Rozmery prekážok
- Ženská prekážka je vysoká 0,84 metra a hlboká 70 centimetrov.
- Šírka prekážkovej latky je 7 centimetrov.
- Mužská prekážka je vysoká 1,067 metra a široká maximálne 1,20 metra.
- Poslednej prekážky k cieľovej čiare je 10,5 metra.
- Vzdialenosť po prvú prekážku od štartovej čiary je 13,72 metra.
Technika
Prekážkový beh je mimoriadne náročný na zosúladenie šprintérskych schopností atléta a jeho individuálnej techniky zdolávania prekážok. Najdôležitejšou časťou je štart, pri ktorom sa štartuje z identickej polohy ako pri hladkom behu na 100 metrov. Rozhodujúca pri prekážkarskom štarte je frekvencia úvodných krokov pri nábehu na prvú prekážku, ktorá je nezávislá na dĺžke krokov. Najvyššia akcelerácia prekážkára je v prvých štyroch krokoch.
Po prekonaní prvej prekážky sa bežec snaží vzpriamiť svoje telo počas ďalších štyroch krokov. Bežec sa na prekážky odráža švihovou nohou dopredu, automaticky, tak ako to má natrénované, vo vzdialenosti od 1,9 do 2,35 metra od prekážky. Ponad prekážku sa bežec snaží prejsť plynule pri minimálnej strate získanej rýchlosti, čo najnižšie nad prekážkou.
Prečítajte si tiež: Beh na 100 metrov cez prekážky
Ďalšou fázou je dokrok, keď prekážkár dokročí vo vzdialenosti cca 1 metra za prekážkou a plynule nadväzuje na beh medzi prekážkami. Pri dokroku je dôležitá najmä práca členka prekážkara. Bežec následne opäť akceleruje v troch krokoch. Posledný krok pred prekážkou je kratší a vyšší. Najvyššiu rýchlosť dosahujú prekážkari medzi prekážkami.
Výstroj
Šprintérske atletické tretry, ako pri behu na 100 metrov, t.j.
Prečítajte si tiež: Rekordy a úspechy v atletike
Prečítajte si tiež: Rozmery terčov pre vzduchovku