Ruth Elizabeth Davisová, známa ako Bette Davis, sa narodila 5. apríla 1908 v meste Lowell, v štáte Massachusetts. Známa herečka podľahla rakovine 06. 10. Počas svojej dlhej kariéry hrala v 120 filmoch a stala sa jednou z veľkých hollywoodskych hviezd.
Začiatky a prvé úspechy
Ruth Elizabeth Davis, prezývaná od malička „Betty“, sa narodila 5. apríla 1908 v meste Lowell, v štáte Massachusetts. Bola dcérou Harlowa Davisa (1885 - 1938) a Ruth Davisovej (1885 - 1961). V roku 1915 sa Davisovej rodičia rozviedli. Davisová si neskôr zmenila krstné meno na Bette. Navštevovala internátnu školu Cushing Academy v Ashburnhame v štáte Massachusetts, kde sa stretla so svojím budúcim manželom Harmonom O. Nelsonom.
V roku 1930 sa presťahovala do Hollywoodu, aby si skúsila konkurzy na filmové plátna. V prvom konkurze neuspela, tak sa zúčastnila druhého konkurzu na jednu z úloh vo filme A House Divided. Znovu neuspela. Riaditeľ spoločnosti Universal Studios zvažoval ukončenie spolupráce s Davisovou, keď sa jej zastal kameraman Karl Freund, ktorý chválil jej oči a povedal, že by sa hodila do filmu Bad Sister z roku 1931. Do filmu ju obsadili ale film nebol úspešný. Universal Studios následne obnovili svoju zmluvu s Davisovou na tri mesiace. Následne sa objavila v niekoľkých menej úspešných filmoch a Universal Studios sa nakoniec rozhodli ďalej zmluvu neobnoviť.
Davisová krátko pred odchodom do New Yorku bola oslovená hercom Georgeom Arlissom, ktorý chcel aby si s ním zahrala vo filme The Man Who Played God z roku 1932. Film bol od spoločnosti Warner Bros., ktorá neskôr s Davisovou uzatvorila zmluvu na päť rokov. Davisovej sa začalo dariť. V roku 1934 hrala zápornú postavu vo filme Of Human Bondage. Mnoho herečiek sa obávalo hrania nesympatických postáv a niekoľko z nich úlohu odmietlo, ale Davisová to považovala za príležitosť ukázať rozsah svojich hereckých kvalít. Film dosiahol obrovský úspech a rola Davisovej získala pochvalu filmových kritikov.
Davisová mala za to, že pozitívne hodnotenie jej filmovej roly povzbudí Warner Bros., a že bude získavať lepšie filmové role. Nestalo sa tak. Warner Bros. protestovali aj proti nominácií Davisovej na Academy Awards v roku 1935. Niekoľko herečiek, ako napríklad Norma Shearer, sa zastalo Davisovej, ktorá nakoniec získala nomináciu. Davisová sa objavila tiež vo filme Dangerous. Jej postava bola znova záporná ale získala kladné hodnotenie. Časopis The New York Times ju označil za sľubnú a najzaujímavejšiu herečku tej doby.
Prečítajte si tiež: Výzvy zraku vo futbale
Ocenenia a významné role
Za jej rolu v Dangerous získala ocenenie Academy Awards, v kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe. Celkovo jedenásťkrát (naposledy v roku 1962) bola nominovaná na cenu Akadémie, Oscara si odniesla dva razy, za film Nebezpečná v roku 1935 a za Jezebel v roku 1938. Davisová bola presvedčená, že jej filmová kariéra bola poškodená sledom priemerných filmov a preto prijala ponuku v roku 1936, aby hrala v dvoch filmoch vo Veľkej Británii. Keďže vedela, že porušila zmluvu s Warner Bros, utiekla do Kanady, aby sa vyhla doručeniu právnych dokumentov.
Jej ďalším úspešným filmom bol film Jezebel z roku 1938. Film bol natoľko úspešný, že Davisová získala ocenenie Academy Awards po druhý krát v rovnakej kategórii. V roku 1940 sa objavila vo filme The Letter, ktorý bol v Hollywoode považovaný za „jeden z najlepších filmov roka“. Jej filmová rola Reginy Giddens vo filme The Little Foxes z roku 1941 bola tiež veľmi kladne ohodnotená. V rovnakom roku bola tiež ženskou prezidentkou Akadémie filmových umení a vied. Členovia organizácie s ňou však neboli veľmi spokojní pre jej hrubé správanie. V roku 1942 sa stala najlepšie platenou ženou v Spojených štátoch. Naďalej hrala v úspešných filmoch a jej kariéra rástla.
V roku 1950 hrala vo filme All about Eve po boku Anne Baxter. Za svoju filmovú úlohu získala ôsmu nomináciu na Academy Awards. Počas natáčania si našla najlepšiu kamarátku Anne Baxter, s ktorou sa kamarátila po celý život. Davisová získala za svoju rolu ocenenie za najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes a ocenenie New York Film Crit Circle Award. V tom období bola tiež pozvaná do Číny, kde sa dodnes nachádzajú jej otlačky rúk pred TCL Chinese Theatre.
Jej ďalší herecký úspech prišiel v roku 1962, kedy prijala rolu Baby Jane v dráme What Ever Happened to Baby Jane? po boku Joan Crawfordovej. Davisová a Crawfordová hrali dve staršie sestry, bývalé herečky, ktoré sú nútené zdieľať rovnaký príbytok v Hollywoode. Počas natáčania medzi Davisovou a Crawfordou panovala rivalita. Robili si vzájomne napriek, tiež sa počas natáčania stala nehoda, keď Davisová kopla Crawfordovú tak silno do hlavy, že musela ísť do nemocnice. Nomináciu na Academy Awards získala len Davisová. V roku 1964 zahrala dvojičky vo filme Dead Ringer.
V rovnakom roku účinkovala tiež vo filme Where Love Has Gone, v ktorom mala počas natáčania spory s herečkou Susan Hayward, ktorej vo filme stvárnila matku. V tom istom roku režisér Robert Aldrich chcel obsadiť do filmu Hush... Hush, Sweet Charlotte Davisovú a Crawfordovú. Crawfordová to okamžite odmietla a bola nahradená herečkou Oliviou de Havilland.
Prečítajte si tiež: Slovensko proti Kanade v Davis Cupe
Neskoršia kariéra a televízne projekty
Začiatkom 70. rokov bola Davisová pozvaná, aby vystúpila v New Yorku v pódiovej prezentácii s názvom Great Ladies of the American Cinema. Počas piatich po sebe nasledujúcich nocí diskutovala o svojej kariére. Medzi ďalšími účastníkmi boli Myrna Loy, Rosalind Russell, Lana Turner, Sylvia Sidney a Joan Crawford. V roku 1972 hrala jednu z vedľajších úloh vo filme Lo Scopone scientif Luigi Comencini s talianskym hercom Albertom Sordim a Josephom Cottenom. V roku 1978 prijala rolu v kriminálnom filme podľa Agathy Christie Death on the Nile. V roku 1983 získala ocenenie Crystal Awards.
Davisová v roku 1985 s podlomením zdravím cestovala do Anglicka, kde hrala vo filme, Murder with Mirrors. V roku 1986 sa Davisová objavila v televíznom filme As Summers Die a vo filme The Whales of August, ktorý vyšiel v roku 1987. Jej poslednou filmovou úlohou bola postava Mirandy, vo filme Wicked Stepmother z roku 1989. Film mal premiéru až po smrti Davisovej.
Ocenenia za celoživotné dielo a úmrtie
V rokoch 1988 a 1989 bola Davisová ocenená za svoje filmové úspechy. Získala ocenenie Kennedy Center Honor, Honor Legion of France, Campione d'Italia a Cenu filmovej spoločnosti Lincoln Center Lifetime Achievement Award.
Davisová skolabovala počas odovzdávania cien American Cinema Awards v roku 1989. Dostatočne sa časom zotavila, aby mohla cestovať do Španielska, kde ju poctili na Medzinárodnom filmovom festivale San Sebastián, ale počas jej návštevy sa jej zdravie rýchlo zhoršilo. Bola príliš slabá na to, aby sa vrátila do Spojených štátov, tak odcestovala do susedného Francúzska. Davisová zomrela 6. októbra 1989 o 23:35 v nemocnici v Neuilly-sur-Seine. Mala 81 rokov. Pochovaná je na cintoríne Forest Lawn-Hollywood Hills vedľa svojej matky Ruth a sestry.
Osobný život
V roku 1940 sa vydala za Arthura Farnswortha. Ďalším manželom herečky bol William Grant Sherry, a to od roku 1945 do roku 1950. Dňa 1. Štvrtým a posledným manželom Betty Davisovej bol herec Gary Merrill. Zosobášili sa v roku 1950. Manželia si osvojili dve deti - dievča Margot (* 1951) a chlapca Michaela (* 1952). Manželstvo sa rozpadlo v roku 1960.
Prečítajte si tiež: Slovensko vs. Kanada v Davis Cupe
Dedičstvo
Davisová bola celkovo nominovaná desaťkrát na Academy Awards. Stala sa tiež prvou osobou, ktorá získala päť po sebe idúcich nominácií v kategórii Najlepšia herečka (t. j. 1938 - 1942). Jej rekord bol neskôr vyrovnaný herečkou Greer Garsonovou, ktorá tiež získala päť po sebe idúcich nominácií v kategórii Najlepšia herečka (t. j. V roku 1962 sa Bette Davisová stala prvou osobou, ktorá získala 10 nominácií na Academy Awards za svoj herecký výkon.
Bette speváčke Kim Carnas poďakovala za to, že ju jej vnuk kvôli piesni Bette Davis Eyes začal považovať za „cool“. Ďalšou zaujímavosťou je, že herečka a speváčka Bette Midler bola pomenovaná práve po Bette Davis. Akurát staršia pani Midlerová si neoverila, ako Bette Davis svoje meno vyslovuje. Mylne sa domnievala, že to „e“ na konci sa nemá čítať a preto si Bette Midler vraví „Bet“ (a nie „Bety“, ako by to normálne malo byť).
Práve to bolo na Bette zaujímavé - vo filmoch sa nebála stvárniť postavy kruté, zákerné a nesympatické. Dobrým príkladom takejto mrchy je Regina vo filme The Little Foxes, ktorá kvôli peniazom ide aj cez mŕtvoly (a to doslova). Ale aby som bola fér, Bette vedela zahrať aj kladné hrdinky, patrí sa spomenúť film Now, Voyager z roku 1942. Postava Charlotte bola dosť pravdepodobne jedným z prvých škaredých káčatiek, ktoré vo filme prejdú fyzickou premenou. Okrem toho však prešla aj premenou psychickou a zo zakríknutej starej dievky sa stala sebavedomou ženou.
Postava starnúcej divadelnej herečky Margo Channing, ktorá má pocit, že jej kariéra stagnuje, sa Bette vynikajúco hodila a považujem ju za jej najlepšiu rolu. Možno si pamätáte, že film La La Land získal rekordný počet nominácií na Oscara - až 14. Ďalšími filmovými počinmi, ktoré to s nomináciami dotiahli na rovnaké číslo, boli už len Titanic a spomínaný All About Eve. Ten si nakoniec odniesol šesť sošiek, medzi nimi aj tú za Najlepší film. Bette sa síce dočkala nominácie, ale nevyhrala, čo je v mojich očiach veľký fail Akadémie. Ten rok bol mimoriadne silný a v rovnakej kategórii bola nominovaná napríklad Gloria Swanson za film Sunset Boulevard. Tá sa však z ceny tiež netešila, vyfúkla ju Judy Holliday za film Born Yesterday.
Film síce pre Bette neznamenal tretieho Oscara, ale čosi jej predsa len priniesol. Návrat na výslnie a nového manžela. S Garym Merrillom, ktorý hral jej partnera, sa do seba zamilovali aj v reálnom živote a krátko po rozvode s Williamom sa Gary stal jej štvrtým manželom. Rok po svadbe si adoptovali dve deti, Margot (pomenovali ju podľa postavy z filmu, ktorý ich dal dokopy) a Michaela, okrem nich spolu vychovávali aj B.D. Žiaľ, u malej Margot sa objavilo poškodenie mozgu a bola umiestnená do ústavu. Prirodzene, na manželstvo Bette a Garyho to pozitívne nepôsobilo, a fakt, že sa jej nedarilo nadviazať na úspech All About Eve k tomu tiež nepridával.
Krátko po rozvode prišiel posledný skutočne veľký projekt pre Bette - film Whatever Happened to Baby Jane?, v ktorom si zahrala s Joan Crawford. Tieto dve sa vôbec nemali v obľube (odporúčam seriál Feud od Ryana Murphyho) a hoci sa dokázali pri natáčaní správať ako profesionálky, mimo kamier im to až tak dobre nešlo. Paradoxne mali pritom mnoho vecí spoločných, obe vyrastali bez otca, obe boli štyrikrát vydaté, obe adoptovali deti a obe mali dcéry, ktoré ich považovali za zlé matky. Napriek tomu (alebo možno práve preto) si nedokázali k sebe nájsť cestu.
Film napriek tomu získal pozitívne hodnotenia, slušný počet nominácií na Oscara a po dlhom čase mali obe herečky možnosť predviesť sa v nezvyčajných úlohách (kariéry oboch boli na tom neveľmi dobre a práve tento film mohol symbolizovať comeback). Keď bola Bette za svoj výkon vo filme nominovaná na Oscara (čo sa Joan nepodarilo dosiahnuť), Joan obvolala ostatné nominované herečky a presvedčila ich, že v prípade ich neúčasti na ceremónii za nich sošku rada preberie. Nakoniec vyhrala Anne Bancroft za film The Miracle Worker, ale cenu podľa dohody akceptovala Joan. Takže hoci bola na Oscara nominovaná Bette, na pódium to dotiahla jej herecká kolegyňa. Táto scénka pravdepodobne prispela k tomu, že zišlo z nakrúcania ďalšieho spoločného filmu Bette a Joan.
V roku 1977 sa Bette stala prvou ženou, ktorú Americký filmový inštitút ocenil Lifetime Achievement Award. Posledné roky svojho profesionálneho života zasvätila televízii, čo jej prinieslo cenu Emmy. Ale ešte sa na záver predsa len vrátim k Oscarom. Bette bola prvou osobou, ktorej sa podarilo nazbierať desať oscarových hereckých nominácií (pre milovníkov presných faktov uvádzam, že nominované úlohy boli z nasledovných filmov: Dangerous, Jezebel, Dark Victory, The Letter, The Little Foxes, Now, Voyager, Mr. Skeffington, All About Eve, The Star, Whatever Happened to Baby Jane?), tak si myslím, že fanúšikovia si ju 30 rokov od jej úmrtia radi pripomenú nejakým z týchto filmov. Ak ste Bette hrať doteraz nevideli, veľmi ju odporúčam.
Viac ako hereckým umením sa však neskôr preslávila memoárom My Mother’s Keeper, v ktorom Bette vykreslila ako strašnú matku (násilníčku a alkoholičku k tomu). Kniha vyšla v roku 1985, krátko na to, ako Bette utrpela masívnu mŕtvicu (neskôr sa vyjadrila, že dcérina kniha bolela rovnako ako mŕtvica samotná). Mnohí priatelia a kolegovia Bette, dokonca aj ex-manžel Gary Merrill, tvrdili, že B.D. neopisuje udalosti z detstva celkom presne tak, ako sa udiali. Jej adoptívny brat Michael knihu skritizoval a od sestry sa dištancoval, s B.D. Tu by sa dala nájsť ďalšia paralela s Joan Crawford. Jej dcéra Cristine vydala v roku 1978 knihu Mommie Dearest, ktorá opisuje Joan ako násilnícku ženu s narcistickou poruchou osobnosti, ktorá si deti adoptovala výlučne zo sebeckých dôvodov.
Tabuľka: Významné ocenenia Bette Davis
| Ocenenie | Rok | Film/Práca |
|---|---|---|
| Academy Award (Najlepšia herečka) | 1935 | Dangerous |
| Academy Award (Najlepšia herečka) | 1938 | Jezebel |
| Cena za najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes | 1951 | All About Eve |
| New York Film Crit Circle Award | 1950 | All About Eve |
| Lifetime Achievement Award (Americký filmový inštitút) | 1977 | Za celoživotné dielo |
| Emmy Award | Neznámy | Televízna tvorba |