Naše ženy vlani zažili sezónu plnú obrovských kontrastov. Tento rok to už také kontrastné nebolo. Po ukončení kariéry Janky Gerekovej sa už táto sezóna vyznačovala tým, že sme v ženskom tíme nemali konkurenciu a až v piatich kolách SP sme nenaplnili kvótu štyroch štartujúcich pretekárok.
Opäť naše dievčatá vynechali aj dve štafety a budúcnosť je neistá. Anastasia prežila sezónu snov. Bola pre ňu najúspešnejšou v kariére. Vyhrala šesťkrát, z toho raz na OH. Lámala svoje osobné rekordy a na trati bola zo všetkých biatlonistiek najrýchlejšia.
Sestry Fialkové sa opäť časť sezóny trápili, ale obe posunuli kariérne maximá a dostali sa k vyššiemu množstvu bodov. Paulína sa presadila vo viacerých strediskách a aj na vrchole sezóny, Ivona v poslednom trimestri. Po záverečnom trimestri si hlavná trénerka Anna Murínová poriadne vydýchla, podobne ako vlani sa v decembri i januári našli slabšie chvíľky, keď sa dievčatám okrem Nasti nedarilo. Našťastie, Paulíne vyšla olympiáda i Ťumeň a Ivone zasa Kontiolahti a Oslo.
"Po dvoch rokoch v Ťumeni sme sa rozhodli zmeniť dejisko poslednej prípravy pred sezónou a Idre dopadlo skvelo, bol to veľmi dobrý základ a konečne sme nešli do sezóny chorí. Nabehli sme do sezóny vo veľkom štýle, mix štafeta, Paula piata, potom Nasťa začala vyhrávať, ale u Paulíny akoby sme urazili štastenu a všetky ostatné dievčatá okrem Nasti sa trápili. Občas boli nejaké výnimky, ale nebolo to ideálne. Nasťa začala potom vážne bojovať o veľký glóbus, a to bolo niečo pre nás nové, zaujímavé. Hrdá som na výkon všetkych štyroch báb v olympijskej štafete, ktorá bola jedným z najkrajších momentov sezóny. No a Fialky potom zabrali v závere a Ivona sa konečne vymanila z tých streleckých problémov.
Od návratu Anastasie Kuzminovej si verejnosť veľa sľubovala. Pred pauzou jazdila výborne, v Soči získala druhé olympijské zlato a v Osle sa rozlúčila dvomi víťazstvami. Nasledovala materská dovolenka, dlhšia ako u ostatných pretekárok, takže jej návrat nebol jednoduchý. Vlani musela takmer všade cestovať s dcérou Olíviou a dostávať sa do tempa. Skolilo ju viacero chorôb, alebo jedna dlho pretrvávajúca.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Spätná analýza toho, čo sa v predchádzajúcich mesiacoch udialo, v nás vyvoláva otázku, čo si Kuzminovej tím myslel pred sezónou. V medailový útok v Pjongčangu rozhodne verili, o tom pochyboval málokto. Boju o veľký krištáľový glóbus ale zrejme nie. Nevynechala by hneď v Östersunde vytrvalostné preteky.
Už v novembri ale avizovali, že Nasťa plánuje štartovať vo všetkých kolách SP vrátane Oberhofu, čo mnohých, aj zainteresovaných, prekvapilo. Očakávalo sa menej štartov a postupný nábeh formy. Maximom Kuzminovej bolo doteraz 769 bodov v sezóne 2012/13, teraz to ale vykopla na obrovských 1020. My našim pretekárom v kariérnej bilancii rátame vždy všetky body, keďže tri olympiády sa v minulosti oficiálne započítavali. Vyhrala až šesť pretekov, čo u nej nemá obdoby. Veď v celej doterajšej kariére vyhrala sedemkrát.
V tejto zime sa to dostalo na neuveriteľnú úroveň, že keď jej vyšla streľba, okamžite šla na prvé alebo druhé miesto. Všetko začalo v Östersunde štvrtým miestom v miešanej štafete, ktorej bola súčasťou a veľmi dobre sa naladila, hneď v úvode sezóny uverila nie len sebe, ale aj tímu okolo nej. Potom prišlo pätnáste miesto v šprinte. Už dobre bežala, ale v stoji minula dva terče. S nulou by bola druhá.
Ako sa neskôr ukázalo, v stíhačke prišiel jej charakteristický problém, keď sa odpálila na jednej ležke. Urobila štyri chyby a padla na 36. miesto, ktoré sa jej napokon v súboji s Mäkäräinenovou vyškrtlo. Potom už prišli hviezdne momenty. V Hochfilzene bola v šprinte druhá, no iba preto, že urobila chybu v ľahu a Domračeová nie. V stíhačke jej už Nasťa šancu nemala.
Dosiahla svoju najlepšiu streľbu v štvorpoložkových pretekoch, keď minula iba piaty terč. To potom zopakovala už iba v zlatom olympijskom masse. V Annecy sa jediný raz v sezóne smiala z bilancie 0+0 a vyhrala najväčším rozdielom za dlhé roky, až o 34 sekúnd nad Dahlmeierovou aj napriek tomu, že ani Nemka sa nepomýlila. Tam súperky prvý raz absolútne zničila.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
V stíhačke ale prišiel jej druhý ležkový výbuch, keď minula trikrát hneď na úvod a hoci už potom strieľala dobre, Dahlmeierovú nedobehla a brala druhú pozíciu. V následnom masse prišli dve chyby na úvodnej položke a veľmi ťažko sa z toho dostávalo. Pred sviatkami prišlo slávne vyhlásenie, že by mala vo forme mierne poľaviť, aby jej ostali sily na OH a zdalo sa, že to jej tím robí cez Vianoce v Pokljuke, kde mala ľahšie tréningy vo výbornej nálade. Prvý raz v živote sviatkovala na čele poradia SP.
Hneď po novom roku ale prišiel šprint v Oberhofe, kde minula terč v ľahu, ale znova bezkonkurenčne bežala a druhú Mäkäräinenovú zdolala v novom rekorde 35,4 sek. Súperky neničila iba na trati, ale aj strelnici, kde pálila suverénne rýchlo. V stíhačke predviedla jazdu a lá Fourcade, celé preteky jazdila sama a nikoho ani na strelnici nestretla, pretože začala čistou položkou a potom už mala taký náskok, že ani dve chyby ju mrzieť nemuseli. Vyhrala s najväčším rozdielom v živote, až o 64 sekúnd a šla pokojne, veď mala až ôsmy bežák.
V Ruhpoldingu nastúpila na prvé vytrvalostné preteky od OH v Soči a ked minula prvé dva terče, bola na chvoste priebežného poradia. Potom už ale chybovala iba raz a vytiahala to na deviatu pozíciu. Bola to jedna z najčistejších pätnástok histórie, tri minúty boli veľkým zásekom. V následnej štafete Slovenkám veľmi pomohla, no v masovom štarte urobila až šesť chýb a skončila v tretej desiatke.
Anterselva jej tiež nevychádzala ideálne, zdalo sa akoby jej dochádzal strelecký dych, psychika bola veľmi ťažkú skúšaná, začala si uvedomovať boj o glúbusy a už sa nevedela dočkať OH. Každý by v takejto form chcel už rýchlo na vrchol sezóny. V šprinte urobila tri chyby a skončila osemnásta. V stíhacích si polepšila na jedenástu priečku. Posledný súťažný deň pred vrcholom a dlhšou pauzou ešte zozbierala posledné zvyšky síl a zabojovala s Domračevovou a Mäkäräinenovou v masovom štarte.
Pred olympiádou poriadne vypla, doladila všetko potrebné, prestala myslieť na glóbusový kolotoč aj žlté či červené čísla a koncetrovala sa na to, prečo sa aj po druhej materskej dovolenke vrátila k svojmu povolaniu. Do Kórei pricestovala perfektne bežecky pripravená. Najrýchlejšia bola vo všetkých štartoch. Zbabrala ale dôležité rýchlostné preteky, kde bola pod veľkým tlakom obhajoby dvoch zlatých medailí.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
Fúkal silný vietor a minula hneď prvý terč, potom sa nanovo koncentrovala, no nepadol jej ešte štvrtý a na stojke zasa posledný, pred ktorým zaváhala. Bolo z toho trináste miesto s mankom 53 sekúnd, no mrzela ju aj neobvykle dlhá streľba až za 1:23, reálne tam stratila jedho trestné kolo. V stíhacích pretekoch sa čistou prvou ležkou hneď dostala do boja o medaily a po jednej chybičke na druhej ležke vyrážala s Dahlmeierovou bojovať o zlato. Stojky jej ale nevyšli, minula trikrát a uspokojila sa so striebornou medailou. Bol to jej štvrtý kovový zápis na najväčšej športovej akcii.
Vo vytrvalostných pretekoch zdolala na trati súperky s najvyšším rozdielom za posledné roky až o 46,5 sekundy. Minula ale deviaty a štrnásty terč, a to ju opäť stálo najcennejší kov, ku ktorému sa dostalo veľké prekvepenie v podobe Öbergovej. Najväčšie Nastine chvíle prišli v pretekoch s hromadným štartom, v ktorých neútočila iba na tretie zlato kariéry, ale aj na kariérny zlom 20/20. Aj napriek tomu, že váhala pred posledným výstrelom a minula ho o centimeter a pol na päť hodín, so slovenskou vlajkou v rukách si prišla po to najcennejšie, čo je v športe možné.
Po dvojtýždňovej pauze sa odhodlala na záverečný trimester, no po pricestovaní do Kontiolahti, kde na ňu zo všadiaľ pozerali Mäkäräinenovej plagáty, na ňu doľahla záťaž v podobe otázok, čo teda bude s celkovým víťazstvom v SP a prišli chyby na strelnici. V rýchlostných pretekoch sa jej pred ležkou oproti nástrelu mierne zmenil vietor, no necvakla a prvé dve rany šli mimo. Následne ešte aj dve v stoji a bola až tridsiata. Našťastie sa z toho nekvalifikovalo do stíhačky. Preniesla si to aj do single mix štafety, kde už príliš nechcela štartovať, ale jej tím sa dal obmekčiť vedením SZB a päťkrát dobíjala aj s trestným kolom. Tak prišiel ešte masový štart a tam ďalších šesť chýb a šestnáste miesto. Fínsko jej vôbec nevyšlo.
Na Holmankollen však mala krásne spomienky. Tesne pred druhou veľkou pauzou tu dvakrát zvíťazila a už vtedy bola superrýchla na trati. Žlté číslo stratila, a tak bola úplne ako vymenená. Okamžite prišlo víťazstvo hoci urobila jednu chybu a šesť súperok za ňou nie. V stíhačke ale doplatila na streľbu, ani štyri minely by ju víťazstvo nestáli, no Domračevová urobila iba dve. Štafetu sme ale nepostavili, a tak si ušetrila sily na Ťumeň.
V rodisku sa však vrátila pod obrovský tlak, znova si obliekla žlto-červené čislo a prišli tri chyby, ktoré na 7500 metroch nedokázala kompenzovať na vyššie ako dvanáste miesto. Zisk malého glóbusu sprevádzal zvláštny pocit. Zle vyznievala aj strata 1:05 pred stíhačkou. Tam sa opäť vzopäla a bola jasne najrýchlejšia, no urobila štyri chybičky a polepšila si na šiestu pozíciu. Do vitríny doplnila aj druhú trofej, no stále bola v napätí, čo bude s tou najdôležitejšou.
No a na masový štart si spomíname všetci veľmi dobre. Zvyčajne by jej tri chyby stačili na pódium, no vo štvrtom a najmä piatom kole už odpadávala od vyčerpania. Minula posledný terč a jedenáste miesto jej napokon o tri body na Mäkäräinenovú v konečnom súčte nestačilo. Kuzminovci zrejme pred sezónou na takéto obrovské úspechy nemysleli, no keď už bol blízko ten najväčší a pripravili ich oň absolútne detaily, zavládlo veľké sklamanie. Vedia, že už tak blízko asi nebudú.
Nasťa ešte v piatok v jednom z rozhovorov naznačila, že si glóbusy váži zhruba tak ako olympijské zlato, lebo sú dôsledkom celosezónnej práce nie vydareného výkonu v jeden daný deň (čo bol najmä prípad Vancouveru a Soči, kde ani nepatrila do úzkeho okruhu favoritiek). Je teda možné, že veľký glóbus by nadradili až nad zlato a keď o to prídete, veľmi vás to bolí. Aj napriek všetkému to s odstupom času určite budú hodnotiť pozitívne. Bola to sezóna snov. Zažila v nej množstvo nových vecí. Viedla poradie SP, vyhrávala ďaleko viac ako v minulosti, bola najrýchlejšia na trati, získala dva glóbusy a na OH šla v pozícii najväčšej favoritky. To je vo veľkom kontraste s minulosťou. Veď pred Vancouverom bola v hodnotení SP až na 28. mieste. Pred Soči to bola jedenásta pozícia.
Aj napriek veľkému tlaku, mediálnej pozornosti a očakávaniam zvládla Olympijské Hry výborne, stala sa našou najúspešnejšou olympioničkou histórie a tretí raz určite aj športovkyňou roka. Na OH má skvelú bilanciu, veď bola doteraz osemkrát v Top 10, z toho šesťkrát prvá alebo druhá. Mrzieť ju môže hlúpe pravidlo o nerátaní OH do poradia SP (kde Kaisa vyhorela), čo jednak ničí relevantnosť historických štatistík, deformuje celú sezónu a vytvára iba chaos, pretože Salt Lake City, Turín aj Vancouver boli regulárnou súčasťou hodnotenia.
Argument o nespravodlivosti, pretože kľúč štartu na OH je iný ako v SP, ktorý bol prezentovaný (radšej nepovieme kým a kde, možno sme zle rozumeli), je absolútnym nezmyslom, pretože potom by sa nemal rátať ani svetový šampionát, kde tiež nastupujú iba štyria pretekári za danú krajinu a kľúč je predsa ešte ťažší, pretože čiara štyroch štartujúcich nie je za dvadsiatym ale pätnástym miestom. Všetky pravidlá sú inak rovnaké, disciplíny tiež.
Na krátky komentár ku Kuzminovej sme sa pýtali reprezentačnej trénerky Anny Murínovej: "Nasťa sa po materských povinnostiach rozbiehala pomaly. Nemohla nabehnúť do tréningov naplno, najprv kojila Olíviu, potom s ňou často cestovala a bolo to pre ňu limitujúce. Bol to ale dobrý kompromis. Nabiehala do toho pozvoľna a bola aj starostlivou matkou. V tejto sezóne už urobila všetko pre výsledky. Organizmus naplno zaťažila, deti ostali doma a príprava sa niesla už v stopercentnom duchu, neriešila rôzne rušivé vplyvy. Tešíme sa z jej výsledkov, pretože hoci sa pripravuje so svojim tímom, preteká za Slovensko, za Duklu i zväz a v našich štafetách hoci ľudia na prvý pohľad vidia tú odlišnú sponzorskú zmluvu v inej kombinéze. Ale mikrotímy tu vždy boli. Počas sezóny už nebola vážnejšie chorá, poučili sa z minulosti a všetko zvládli výborne. Určite im pomohla aj prítomnosť Terky Poliakovej, ktorá bola pre ňu oživením a vytvorila dobrú pohodu. Bola jednoznačne najlepšou pretekárkou sezóny. Prehrala o tri body, lebo vytvrdla v poslednom kole? To by nemalo zatieniť jej skvelú sezónu. Uzatvárala ju pod obrovským tlakom v rodisku. Ja si pamätám ako sme súťažili v Osrblí a nebolo nič ťažšie ako štartovať doma, kde poznáte ľudí a rozptyľuje vás množstvo faktorov. V hre nervov napokon tesne ťahala za kratší koniec.
Pripájame aj slová jej bývalého trénera a v súčasnosti kouča mužského ukrajinského tímu Juraja Sanitru, ktoré napísal pre denník Šport: "Kuzminová dozrela nielen športovo, ale aj osobnostne. Dokázala sa zbaviť nedostatkov, ktoré mala. Najmä psychickej nestability pri streľbe. Podstatnú úlohu hral aj fakt, že počas celej zimy nemala fyzické výkyvy. Od decembra až do marca bola v behu najrýchlejšia. To bol základ jej úspechu. Tvrdím, že tréner musí vynakladať energiu do športovcov, ktorým verí, že raz sa to prejaví. A ja som v roku 2008, keď Nasťa prišla z Ruska na Slovensko s „nálepkou“, že z nej nikdy nebude strelkyňa, veril, že to zvládne. Napokon to dokázala predovšetkým vďaka tvrdej cieľavedomej práci, učila sa prehrávať, pričom sa z prehier vedela poučiť. Následné víťazstvá ju posúvali nahor a dnes môžeme hovoriť o nej ako o špičkovej športovkyni svetového formátu, ktorá urobila ohromnú reklamu pre našu krajinu. Samozrejme, že nikdy by to nedokázala, keby všetko nerobila na sto percent. Je neuveriteľné, že sa jej k 1020 bodom a šiestim víťazstvám podarilo dostať s tými streleckými percentami, ktoré mala. Zatiaľ čo Fourcade, Dahlmeierová či svojho času Koukalová mali a majú štatistiky presnosti streľby na úrovni deväťdesiatich percentuálnych bodov, Nasťa sa v tejto sezóne dostala iba k 81,1 % (o tri percentá menej ako Mäkäräinenová), čo nebolo ani jej kariérnym maximom. To je až nepochopiteľný fakt. Presne 79 pretekárok strieľalo lepšie. To svedčí o jej úžasnom bežeckom výkone, ktorý mala bezkonkurenčný. Ďalšou z mnohých zaujímavostí je, že ani raz v sezóne pred ňou neskončila pretekárka s vyšším počtom trestných kôl / minút. To všetko je famózne. Z hľadiska slovenských historických štatistík je zasa zaujímavé to, že hoci jasne kraľuje vo všetkých ukazovateľoch, v počte štartov v SP+MS+OH je až na ôsmej pozícii.
Ivona Fialková tradične rozbieha našu štafetu a treba povedať, že dnes sa do toho zahryzla akoby ani nemala tie výkonnostné problémy zo včera. Z 21. štartovej pozície sa v prvom kole dokázala dostať v jednej chvíli až na jedenástu priečku. Dostala len päť sekúnd od prvej pretekárky na strelnici, takže bola úplne v kontakte. Ležku zvládla parádne. Trvala jej iba 25,6-sekundy, takže z toho je zrejmé, že dobíjať nemusela. Bol to aj výborný test sebavedomia pred zajtrajšou stíhačkou. Pokračovala s mankom len siedmich sekúnd na ôsmej priečke.
V druhom kole tie najrýchlejšie pretekárky chceli trochu otvoriť nožnice a strata rástla. No stále to bolo úplne otvorené. V druhom kole dostala sedemnásť sekúnd, takže to bolo bez problémov. Na stojke jej problém urobili druhý s tretím terčom, stratila tam dosť času, no zo strelnice odchádzala s ostupom 32 sekúnd na jedenástej priečke. V poslednom kole veľmi dobre bojovala. Nebol to jej najlepší výkon, ale vzhľadom na včerajšok šla veľmi dobre.
Paulína Fialková sa v prvom kole chytila Gasparinovej a Džimovej. Nemala s ich tempom žiadne problémy, takže už hneď sme videli zlepšenie rovnako ako u sestry. Na prvých dvoch kilometroch dostala len šesť sekúnd. A ležku zvládla tiež rovnako, teda bez potreby dobíjania. Posunula sa na deviatu priečku. Odstup na líderku ostával na úrovni 40 sekúnd. V druhom kole sa cez ňu dostala Francúzka Simonová a dobehla ich aj Bieloruska Krijuková. Stojka mala moc to viac poprehadzovať. A veru aj prehádzala. Líderky chybovali. Paulína opravovala len prvý výstrel. Posunula sa tak na desiatu priečku, no najmä jej manko kleslo iba na 26 sekúnd. To bola paráda.
Strašná škoda, že Paulína stále nevedela zrýchliť a v poslednom kole jej manko narástlo z 26 až na 50 sekúnd. V tomto okruhu dostala až 35 sekúnd, čo by sa za jej klasickej formy rozhodne nestalo. Henrieta Horvátová dostala štafetu pekne vysoko, takže bolo náročné pre ňu držať kontakt s Fínkou či Ruskou, ktoré šli okolo nej. V prvom kole sa jej manko dostalo cez minútu a bola až o 24 sekúnd pomalšia ako najrýchlejšia Braisazová. No Heňa má nejaký štafetový blok. Hoci je dobrou strelkyňou, aj dnes mala už v ležke veľké problémy a len tak-tak sa vyhla trestnému kolu. Stratila tam takmer minútu. A celková strata sa dostala cez minútu a pol.
V druhom kole sa to dostalo cez dve minúty. Zdalo sa, že stojku zmákne ako to ona vie. Všetko jej utešene padalo, no hlava zaúradovala pri poslednom výstrele. Nepadol a napokon ho musela opravovať až dvakrát. Opäť sa teda zdržala a manko vyšlo k 2:15. Bola na trinástej priečke. V poslednom kole šla veľmi pomaly, doplácala na to, že o triumf bojovala rýchla Eckhoffová. Manko narástlo až k trom minútam a na trati sa cez ňu dostala Poľka Žuková.
Veronika Machyniaková dostávala "štafetový kolík" na štrnástej pozícii, čo by bolo vyrovnanie slovenského maxima po ére s Nasťou Kuzminovou. No Veronika bola okamžite predbehnutá Američankou a dobehnutá Bulharkou. Dostala pol minúty v prvom kole. Súperky pred ňou boli navyše úplne čisté. Síce aj Veronike sa po dlhšej príprave podarilo zostreliť všetkých päť terčíkov, no pokračovala pätnásta. Dobrou správou bolo aspoň to, že súperky za ňou to kazili, takže získala náskok. Ak by sme obsadili pätnástu priečku, vzhľadom na formu Fialkových by to bola veľmi dobré.
V druhom kole ju takmer dotiahli súperky z Estónska a Kanady, ktoré mali veľký odstup. Zachrániť to teda mohla len oveľa lepšiu streľbou ako ony. Absolútnym paradoxom bolo, že zatiaľ čo Veronika raz dobíjala, súperky za ňou totálne riskovali, vysypali tam zásobníky a všetko trafili. Razom sme sa tak prepadli na sedemnástu priečku. Škoda, neprialo nám šťastie. Napokon sa ukázalo, že to by súperky museli ísť trestné kolo, lebo v poslednom kole jej manko stúplo až na 4:50.
Ivona nechala v dnešnej štafete veľmi dobrý dojem. Strieľala uspokojivo, na trati dostala od Bescondovej len 26 sekúnd. Pred nedeľou to je dobrý signál. Paulína sa veľmi dobre otriasla na ležke, čím ukázala, že včera to bola len nejaká zhoda blbých okolností. No na trati to s ňou aktuálne vyzerá trošku horšie ako so sestrou, čo je veľká smola hlavne preto, že zajtra súťažiť nemôže. Henrieta ukázala, že hoci na trati zaostala výraznejšie, má nejaký štafetový blok na strelnici, ktorého sa nevie zbaviť. Zrejme to boli aj jej posledné preteky pred sviatkami. Veronika nás klasicky potiahla na strelnici, ale na trati to bolo ešte výrazne horšie ako u Henriety. Len v prvých dvoch kolách spolu o 33 sekúnd. Posledné sa už nedalo porovnať, keďže finišmanka ho mala kratšie.
Slovenky dnes mohol potešiť aspoň fakt, že sme okrem toho, že došli do cieľa a skončili na nie hrozivom 17. mieste (porazili sme šesť štafiet), zdolali sme všetky krajiny od tej dôležitej 17. priečky v súboji národov. Posunuli sme sa o jednu na 20. priečku, takže budúci týždeň už budeme žrebovaní na nástrele od 16. do 20. miesta tak ako aj vlani. No najmä sme aj znížili stratu na sedemnáste Japonky.
Francúzski biatlonisti dominovali v sobotňajšej štafete 4x7,5 km na podujatí 6. Na treťom mieste finišovali Švédi s mankom 44 sekundy (1+8). Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie. Preteky rozbehli sľubne Nóri, ktorí viedli po prvom úseku zásluhou skvelého bežeckého výkonu Sturlu Holma Laegreida. Náskok ešte navýšil na vyše minútu Perrot, ktorý takisto zostrelil všetky terče na prvý pokus. Francúzov nezastavil na ceste za triumfom ani pád Jacquelina v zákrute pri zjazde, finišman štafety si došiel po prvé miesto v exhibičnom tempe. Druhí skončili Nóri, keďže Vetle Christiansen v špurte v cieľovej rovinke odolal náporu Sebastiana Samuelssona.
Francúzi tak ovládli aj štvrtú štafetu sezóny, predtým vyhrali v Kontiolahti, Hochfilzene i Ruhpoldingu.
Výsledky mužskej štafety 4x7,5 km:
- Francúzsko (Antonin Guigonnat, Quentin Fillon Maillet, Emilien Jacquelin, Fabien Claude) 1:12:59,4 (0 okruhov + 4 dobíjania)
- Nórsko (Sturla Holm Laegreid, Tarjei Bö, Johannes Thingnes Bö, Vetle Sjaastad Christiansen) +43,6 s (0+12)
- Švédsko (Viktor Brandt, Jesper Nelin, Martin Ponsiluoma, Sebastian Samuelsson) +44,0 (1+8)
- Taliansko +1:03,4 min. (0+8)
- Švajčiarsko +1:54,6 (0+7)
- Česko +2:16,6 (1+12)
- Nemecko +3:12,5 (1+10)
- Ukrajina +3:30,2 (1+9)
- USA +3:41,4 (2+9)
- Fínsko +4:00,0 (1+11)
Poradie v štafetách (4 z 5):
- Francúzsko 360 b.
- Nórsko 280
- Švédsko 270
- Nemecko 211
- Slovinsko 164
- Ukrajina
- ...
tags: #biatlon #stafeta #youtube2017 #svetovy #pohar