Bicykel sa stal populárnym nielen v západnej Európe, ale aj na našom území. Rozvoj popularity bicyklov i súťažnej cyklistiky dal predpoklady na rozvoj výroby bicyklov v domácich podmienkach. Forma výroby bola však výrazne odlišná pred a po druhej svetovej vojne.
Pred vojnou existovalo na našom území množstvo malých a stredných výrobcov bicyklov. Medzi najstaršie väčšie fabriky patrila firma Premier v Chebe, kde sa vyrábali prvé vysoké bicykle - kostitrasy. Obrovský dopyt primäl dvojicu podnikateľov Swetlika a Kastrupa k založeniu novej fabriky ES-KA (Swetlik-Es, Kastrup-Ka). Dvojica buduje ďalšiu novú fabriku v Rokycanoch v roku 1922 a bicykle nesú meno Tripol, ktorá sa neskôr delí na Tripol a Tudor. Rozvíjajú sa ďalšie väčšie fabriky Velamos Sobotín, Zbrojovka Brno, Česká zbrojovka Strakonice atď.
Po ukončení druhej svetovej vojny dochádza k prebratiu súkromného majetku štátom a viacnásobnej reorganizácii začínajú fungovať tri štátne výrobné podniky zaoberajúce sa výrobou bicyklov: Eska Cheb (zlúčený Tripol, Tudor, závody v Chebe), Velamos a Velo-Stadion.
Pre východný blok sa stávajú veľmi dôležité úspechy na športovom poli, ktorý je akýmsi nástrojom boja v studenej vojne blokov. S týmto cieľom ide ruka v ruke potreba produkcie kvalitnejších pretekárskych bicyklov. Z tohto dôvodu vzniká nový podnik na báze rokycanského závodu s názvom Favorit v roku 1950, keď vzniklo prvých 15 pretekárskych bicyklov pre reprezentáciu ČSSR pre potreby Pretekov mieru.
Aj keď víťaz druhého ročníka Ján Veselý sa dlho vzpieral funkcionárom a presadil si štart na bicykli Perič, už v ďalšom roku musel svojho obľúbeného Periča prestriekať do farieb Favoritu. Odvtedy sa meno Favorit stalo pojmom a synonymom pretekárskeho bicykla v Československu.
Prečítajte si tiež: Výroba bicyklov v Zbrojovke Brno
V roku 1950 vznikol i oddiel súťažnej cyklistiky Favorit, ktorý združoval kvalitných pretekárov na ceste, na dráhe i v sálovej cyklistike, kde sa novinky z produkcie Favoritu testovali.
František Babický, mechanik reprezentácie ČSSR a zároveň hlavný konštruktér rámov Favorit, pripravoval pre najlepších reprezentantov rámy na mieru z materiálov Columbus, či Reynolds. Stal sa doslova legendou, východoeurópskym Colnagom. Bol to v tom čase naozaj odborník naslovovzatý a medzi pretekármi dodnes uznávaný. Pre oddiely súťažnej cyklistiky boli určené bežné rámy F1, do obchodov a na export boli určené predovšetkým F12-ky.
Zlepšujúce sa úspechy československých cyklokrosárov primäli aj k výrobe špeciálnych cyklokrosových rámov. Náš rám bol vyrobený na mieru pre potreby československej cyklokrosovej reprezentácie začiatkom osemdesiatych rokov. Nemá žiadne výrobné číslo, nebol to produkt sériovej výroby, ale rám na mieru. Podľa tvrdenia šéfkonštruktéra Františka Babického sa vyrábalo niekoľko desiatok rámov F1 Špeciál mesačne podľa základných šablón veľkostí 54, 56 resp. 58. Z dochovaných ústnych informácií náš rám pochádza z takejto produkcie a bol vyrobený pre potreby československej juniorskej reprezentácie a chvíľu ho sedlal aj Radomír Šimunek st.,ktorý bol dokonca zaradený na prvé sústredenie reprezentácie juniorov ako mladší dorastenec.
Podobným vývojom šiel aj ZSSR. Založil fabriku na výrobu bicyklov Charkov na Ukrajine, ktorá produkovala predovšetkým bicykle pre bežnú populáciu, známe „ukrajiny“. Pre potreby reprezentačného tímu však rámy nakupoval, rovnako tak i cyklistické súčiastky.
Tak, ako tomu bývalo v bývalom východnom bloku zvykom, bez okolkov prevzali a skopírovali všetko, čo bolo dobré na západe. Do vlastného vývoja v tejto oblasti sa takmer neinvestovalo, snáď najkvalitnejšie bicykle sa produkovali paradoxne v ČSSR, ostatné štáty východného bloku boli na úrovni pretekárskej techniky výrazne pozadu.
Prečítajte si tiež: Výber predného náboja 142 mm
Prvé prehadzovače Favorit, resp. Union, boli vyrobené v päťdesiatych rokoch ako verná kópia Huretu. Ich prevedenie bolo na dobrej úrovni a prehadzovanie zabezpečovalo porovnateľne s konkurenciou Huretu, či Simplexu. Za novinkou Campagnolo Grand Sport, ktorá bola uvedená v roku 1950, však zaostávalo.
Prehadzovač Favorit PBW (Praha-Berlin-Waršava) bol vyrobený v šesťdesiatych rokoch a niesol meno hlavných etapových miest Pretekov mieru. Bol veľmi kvalitne spracovaný, ťažký, no z kvalitného oceľového materiálu. Nesie stopy kópie prvého Campagnolo Record prehadzovača, trochu vzdialene pripomína i legendárny Simplex Juy 61.
V tom istom čase bol v ZSSR vyrábaný v charkovskom závode prehadzovač Charkov prvej generácie, ktorý pripomínal skôr Campagnolo Grand Sport s váhou 306 gramov. Koncom sedemdesiatych rokov prišiel Charkov s novým modelom Charkov druhej generácie. Bol to veľmi zvláštny derivát Campagnolo Record, ultra ťažký s váhou 357 gramov. Prehadzovač bol i menej spoľahlivý pri prehadzovaní a jeho snáď jedinou výhodou bola totálna nezničiteľnosť, ktorú odborníci prirovnali k nezničiteľnosti ruského tanku T34.
V Poľsku fungovala fabrika Romet resp. ZZR, ktorá sa vydala vlastnou cestou kopírovania. Prvý model ZZR bol kópiou Simplex 51, druhý akoby z oka vypadol populárnemu Huretu Svelto, ktorý sa na západe hromadne montoval na semipretekárske bicykle. V precíznosti spracovania výrazne viedla ČSSR so svojimi výrobkami.
Začiatkom sedemdesiatych rokov priniesla nový prehadzovač Favorit, ktorý sa po miernych úpravách vyrábal viac ako dvadsať rokov. Zo začiatku bol montovaný len na bicykle pre pretekárske účely v československých oddieloch, neskôr aj na sériové bicykle Favorit, či Eska.
Prečítajte si tiež: Renovácia bicykla Favorit
Ani Sovieti sa nechceli nechať zahanbiť a vyrobili prehadzovač Charkov štvrtej generácie, ktorý bol odvodeninou z talianskeho Gian Robert prehadzovača. Na rozdiel od svojho predchodcu však bol dostatočne ľahký a fungoval relatívne spoľahlivo. Asi najlepším prehadzovačom koncom sedemdesiatych rokov vo východnom bloku bol východonemecký Tektoron, ktorý vo veľkom skopíroval Campagnolo Super Record.
V Poľsku a ČSSR sa rozhodli po uvedení plastového prehadzovača Ofmega v Taliansku o podobný domáci výrobok. Poľská Jóka z roku 1988 bola celkom pekne spracovaná, navyše s konkurencieschopnou váhou 194 gramov. Niesol stopy predchodcu, hliníkového Favoritu, no dnes je to veľmi cenený artikel. Aj keď v dobách svojho uvedenia na prelome zmeny režimu v ČSSR bol relatívne podceňovaný v návale súčiastok zo západu, i západ ocenil československú invenciu na tomto poli.
Celkovo sa dá povedať, že vývoj na poli cyklistických súčiastok vo východnom bloku výrazne zaostával za západom. Išlo predovšetkým o kopírovanie úspešných západných výrobkov, no často s niekoľkoročným i niekoľkodesaťročným oneskorením. Napr. okopírované úspešné Simplex klinkové oceľové stredy v produkcii Favoritu alebo Charkov sa vyrábali vo východnom bloku až do pádu režimu, aj keď západ hromadne tento úspešný predvojnový systém nahradil po uvedení Campagnolo štvorhranného hliníkového systému v roku 1958. Dokonca prvé hliníkové kľuky na štvorhranný systém uviedol Stronglight skúšobne už pred vojnou.
Podobne v osemdesiatych rokoch bol Shimanom a neskôr Campagnolom uvedený indexový systém prehadzovania, no východoeurópski výrobcovia ho do svojej výroby zaradiť nestihli vôbec.
Úspechy športovcov východného bloku však boli pre súdruhov veľmi dôležité, najmä tie na Olympijských hrách, Majstrovstvách sveta, Pretekoch mieru či pretekoch Tour de Avenir, ktoré sa konali ako open podujatie - mali možnosť štartovať reprezentácie východu proti profesionálnym západným tímom. Z tohto dôvodu najlepší reprezentanti boli vybavení tým najlepším, čo na svete existovalo.
Napr. Sovieti na čele s olympijským víťazom Suchoručenkovom sedlali Colnaga so sadou Campagnolo Super Record. Podobne i reprezentácie Poľska, či Československa. ČSSR bolo výnimočné tým, že rámy Favorit F1 boli naozaj kvalitným výrobkom. Pre tých najlepších boli použité tie najlepšie trubky a na mieru pripravované rámy. Podobné top rámy sú dnes veľmi vyhľadávaným artiklom a ich ceny sa šplhajú do rovnakých výšok ako pri podobnej západnej konkurencii. Samozrejmosťou bolo i tu osadenie väčšinou z dielne Campagnola.
V ZSSR dokázali už v posledných rokoch existencie sovietskej moci vyvinúť i kvalitné rámy Takhion, ktoré sa vyrovnali našim F1-kám, či západnej produkcii, no boli vyrobené predovšetkým z trubiek svetových výrobcov a boli akýmsi zobudením sa sovietov na tomto poli po dlhých desaťročiach.
Po zmene a páde režimu väčšina tradičných fabrík na výrobu cyklistického materiálu vo východnom bloku skrachovala, resp.
Zbrojovka Brno a jej prechod k výrobe motocyklov JAWA
Z bývalého zájazdného hostinca Na zelenej líške (v ktorom v čase, keď ho Ing. Janeček kupoval boli obuvnícke dielne firmy Sachs) a na priľahlých pozemkoch vybudoval Ing. Janeček v priebehu dvadsiatych rokov minulého storočia na svoju dobu modernú zbrojovku. Doba úspechov však netrvala večne a v druhej polovici dvadsiatych rokov dochádza k útlmu vojenského výrobného programu av roku 1927 vojenská správa zákazky ukončila a Zbrojovka ing F. Janeček hľadala iný výrobný program.
Po dobe hľadania, ktorým smerom sa vydať, do úvahy prichádzali guličkové ložiská, počítacie stroje, šijacie a písacie stroje, tj jemná a presná práca, na ktorú boli zamestnanci zbrojovky zvyknutí, všetko smerovalo k výrobe šijacích strojov. Nakoniec zvíťazil artikel úplne iný - bolo rozhodnuté zahájiť výrobu motocyklov.
V tej dobe v Československu montovalo motocykle veľa výrobcov, niektoré pramene hovoria o čísle dvadsaťjeden. Na začiatku histórie stála firma Laurin & Klement, kde bol zmontovaný prvý český motocykel už v roku 1899. Aj ďalší výrobcovia, z ktorých Čechie, Itar, Terrot, Orion a predovšetkým Premier a Praga, mali dobrý zvuk. Väčšinou sa ale jednalo o malosériovú až kusovú výrobu, najväčšia firma Praga sa nedostala cez niekoľko sto vyrobených kusov.
Po nedlouhých rokovaniach padla voľba na Schönau u Chemnitz a značku Wanderer. Robustný, odolný jednovalec v modernom trojuholníkovom ráme z lisovaných plechových profilov as pohonom zadného kolesa hnacím hriadeľom.
Kúpa licencie a prevzatie výroby motocykla Wanderer 500 OHV prebehla rýchlo. Mierne PREKONŠTRUOVANÝ motocykel sa pod značkou JAWA objavil na Pražskom autosalóne už 23. októbra 1929. Luxusne poňatý motocykel z radom "detských chorôb" (najzávažnejšie bolo praskanie rámov) spôsobených nielen v Janečková zbrojovke, ale najmä nedostatočne overenú výrobou v materskej firme v Schönau, to ale na trhu nemal vôbec ľahké a po vyrobení 1016 kusov bol stiahnutý z výroby. Cena motocykla s postranným vozíkom sa vtedy blížila cene malého vozidla Aero 500, čo v čase nastupujúcej hospodárskej krízy nemohlo viesť k úspechu.
Ten, kto navrhol spojiť prvé dve písmená mien Janeček a Wanderer, mal šťastný nápad. Zrodila sa JAWA, jednoduchá, ľahko zapamätateľná, ľahko vysloviteľné aj ľúbivé slovná značka. Pre domácich zákazníkov mala navyše trochu cudzokrajný nádych vďaka značke W, v češtine neobvyklom. JAWA bola spočiatku jednoznačne slovná značka bez grafického stvárnenia.
17. augusta 1929, o pol jedenástej dopoludnia teda mala Zbrojovka Ing. F. Janeček novú ochrannú známku, vedenú na vtedajšom patentným úrade pod číslom 37 525/Praha. Známku zapísali skôr, než bol prvý motocykel predstavený verejnosti, pretože jeho premiéra sa mala odohrať na jesennom Pražskom autosalóne. Ešte pred jeho začatím nechala továreň zapísať svoju ochrannú známku aj u Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, a to 9. októbra 1929.
Sprvu sa zrejme neuvažovalo o grafickom riešení známky, a ani typ písma nebol ustálený. Svedčí o tom nápis JAWA na nádržou motocykla z prvých rokov výroby, ktorý sa líši od náliatkov JAWA na kryte rozvodu ventilov aj od nápisu JAWA na schránke pod držiakom nosiče batožiny.
Ochranná známka JAWA v ovále tak, ako ju poznáme dnes, prišla na svet o dva roky neskôr, na nádrži tretí, posledný séria motocyklov JAWA OHV. V ovále bol nápis JAWA, v dolnej časti uprostred potom iniciály Františka Janečka, štylizované do tvaru granátu, ktoré sa používali už skôr na zbrojárske výrobky. Od týchto iniciálok sa rozbiehali vľavo aj vpravo po šiestich lúčoch. Táto značka bola zapísaná ako ochranná známka až 31. marca 1936 pod číslom 56772/Praha.
František Janeček - podnikateľ a inovátor
František Janeček (23. 1. 1878 - 4. 6. 1941) sa narodil v rodine technicky založeného sedliaka Josefa Janecka v Kláštore nad dediny. Študoval na ck Vyššej štátnej priemyselnej škole v Prahe a po jej absolvovaní rok na vysokej škole technickej v Berlíne, kde súčasne vykonával prax u firmy Schuckert a spol.
Ako konštruktér u Kolben vo Vysočanoch sa podieľal na konštrukcii generátorov. Firma ho v roku 1901 vyslala do Holandska, aby v Maarssen u Utrechte postavil továreň na dynamoelektrické stroja. Tu študoval na vysokej škole polytechnickej v Delfte. Počas svojho pobytu začal aj kariéru úspešného vynálezca, keď svoje patenty výhodne predal v Holandsku av Anglicku.
V roku 1904 sa vrátil do Prahy a vydal sa na dráhu súkromného podnikateľa. Peniaze z patentu na oblúkovú lampu predaného do Nemecka použil na dvojročnú študijnú cestu po Anglicku, Belgicku a Nemecku v rokoch 1908 a 1909. Po návrate domov v Prahe otvoril strojné laboratórium, kde až 13 zamestnancov pracovalo na jeho vynálezoch. Chýbal mu však kapitál, aby sa stal podnikateľom vysnívaného formáte. Reklamná prístroj Pneumograf mu k tomu mohol dopomôcť, ale jeho výstavbu v Berlíne, Varšave a Petrohrade znemožnila prvá svetová vojna.
Ing. Janeček musel do armády. Čoskoro bol však preložený z Brixenu do Prahy k firme Breitfeld, Daněk a spol., Kde sa zaoberal vývojom náhrady pneumatík pre nákladné automobily. Súčasne s touto prácou pokračoval vo vývoji odstredivého vrhača min. Základnímf bodom jeho úspechu sa ale stal odstredivý zapaľovač k mínam, ktorý sa tiež hodil do ručných granátov. V krátkej dobe prihlásil na 60 patentov. Jeho nárazový ručný granát vyhral rakúsko-uhorskou armádou vypísanú súťaž.
Obnovená strojné laboratórium pod názvom Ing. F. Janeček a spol. sa stala subdodávateľom súčiastok pre Breitfeld, Daněk a spol. a Zbrojovka Brno. Voľný kapitál použil na založenie firmy Kohútik a spol. v Mníchove Hradišti. Náplň továrne mala tvoriť výroba náradia a nástrojov, ale povojnová hospodárska kríza znehodnotila vloženej investície aj vzťahy oboch podnikateľov natoľko, že sa po roku a pol rozišli.
Ing. Janeček opäť začal orientovať na zákazky pre armádu. Dodával súčiastky na svoj modernizovaný ručný granát a vrhača granátov, zúčastnil sa na adaptácii rakúskeho ťažkého guľometu Schwarzlose a výsledkom boli mnohomiliónové armádne zákazky. Vrchol rozkvetu firmy, ktorá sa v roku 1922 presťahovala do Prahy-Nuslí, prišiel v polovici 20. rokov, kedy zamestnávala vyše 1 100 pracovníkov. V roku 1927 však vojenská správa zákazky ukončila a Zbrojovka Ing. F. Janeček hľadala iný výrobný program.
V rokoch 1927 a 1928 mal Ing. Janeček v úmysle vyrábať šijacie stroje a pre tieto účely chcel nechať postaviť v Týnci nad Sázavou veľkú továreň. Týnec nad Sázavou sa mal pod jeho vedením stať druhým Zlínom s asi 30 000 obyvateľmi. O rok neskôr sa však rozhodol pre výrobu motocyklov. Kúpil licenciu a prevzal výrobu motocykla Wanderer 500 OHV. Zrodila sa JAWA.
V roku 1931 nechal Ing. Janeček postaviť v Týnci nad Sázavou moderné zlievareň hliníka, šedej liatiny a elektrónu vyrábali. V roku 1933 Ing. Janeček kupuje licenciu na výrobu magnetov av roku 1936 ich vyrába toľko, že takmer ovláda ich domácu spotrebu. Týnecká zlieváreň vyrába široké spektrum oceľoliatiny, zliatin na báze medi, hliníka, niklu, všetkými druhmi mosadze a bronzu.
Svoju výrobu v Týnci nad Sázavou Zbrojovka Ing. František Janeček rozšírila v roku 1937, kedy zakúpila bývalú práčovňu na Brodce. Jej prestavbou položila základ dnešnej podobe firmy.
Rok 1938 priniesol Ing. Janečka ocenenie v podobe čestného doktorátu ČVUT k jeho 60. narodeninám, na jar roku 1939 bol menovaný za člena Správnej komisie hl. m Prahy a tiež predsedom správnej komisie pre Elektrické podniky hl. m Prahy.
Potom prišiel 15. marec 1939, s ktorým sa Ing. František Janeček nikdy nezmieril. Nepochybne z jeho pokynu bolo v najatých stodolách v okolí Prahy, v areáloch jeho závodov v Prahe, Týnci nad Sázavou a Brodce a zrejme aj v Kvasinách ukryté na 8 500 rozpracovaných motocyklov, 706 automobilov a okolo 200 ton ďalšieho materiálu.
"Pracujte, ja odchádzam ... ", Bola vraj posledné slová Ing. Františka Janečka. Zomrel 4. júna 1941 vo svojom pražskom závodu. Ing. František Janeček bol dvakrát ženatý a mal tri deti, synov Františka Karla a Marcela a dcéru Dagmar.
Hodnotiť Ing. Františka Janečka ako človeka či politika alebo hodnotiť jeho vzťah k zamestnancom jeho zbrojovky je veľmi ťažké. Jeho postoje sa odvíjajú na pozadí vtedajšej doby. Komunistická propaganda z neho neskôr urobila zradca, Zbrojovku Ing. František Janeček postihli znárodňovacie dekréty. Z dnešného pohľadu je však úplne zrejmé, že vďaka jeho podnikateľským schopnostiam a aktivitám našli prácu a slušný život tisíce a tisíce ľudí niekoľkých generácií.
Z Týnci nad Sázavou - obce, o ktorej Ottov slovník naučný hovorí: "... farský ves, 30 domov, 345 obyvateľov slovenských (r 1900), ... obzvlášť zaujímavá je tu románska hradná kaplnka, z najvzácnejších pamiatok z počiatku kresťanstva v našej vlasti. Stojí tu asi tisíc rokov. Časom spustla a teraz slúži za kôlňu a chlievik. ", Koniec citácie - vytvoril priemyselné centrum na ďalšie desiatky rokov. Neobmedzil sa iba na zveľaďovaní svojich nehnuteľností, ale finančne podporoval aj všeobecne prospešné aktivity. V roku 1925 prispel na zriadenie telefónnej centrály, v roku 1928 na prestavbu školy, na prevod sekundárnej elektrickej siete a na výstavbu cesty z Týnci nad Sázavou do Chrástu nad Sázavou. Venoval prostriedky aj na nový regulačný plán obce.
Ing. Včasné rozpoznanie neúspechu a zastavenie výroby prvého motocykla spôsobilo na jednej strane Zbrojovke Ing. F. Janeček stratu, no na druhej strane overilo schopnosť firmy i jej zamestnancov prejsť na iný výrobný program.
Nové motocykle vlastnej konštrukcie
V roku 1932 predstavila zbrojovka motocykel nový - Jawu 175 Villiers. Spojenie s anglickým konštruktérom a pretekárom GW Patchett, ktorý prešiel v Anglicku radom slávnych tovární, sa ukázalo ako šťastné. Malý, jednoduchý motocykel pre dennú potrebu, s lisovaným rámom.
"Ľudový motocykel za ľudovú cenu" alebo "Lepšie stroj za menej peňazí" to boli reklamné slogany, ktoré predávali nové Jawy. V roku 1933, teda krátko po premiére villiersky, prvýkrát prevýšila hodnota vyrobených motocyklov hodnotu vyrobených zbraní, a to hneď niekoľkokrát. Pomer bol 18 miliónov ku 3,5 miliónom korún v prospech motocyklov. Tento motocykel zostal vo výrobe až do roku 1946, pochopiteľne s prerušením výroby v priebehu 2. svetovej vojny, a celkovo sa ich vyrobilo 27 525 kusov!
V polovici 30. rokov doplnila zbrojovka svoju ponuku o motocykle väčších kubatúr. Typ JAWA 350 SV bol prvýkrát uvedený do výroby v roku 1934. JAWA 350 SV bola spoľahlivým motocyklom s dobrými jazdnými vlastnosťami.
Už v roku 1935 sa v rovnakom ráme objavil motor JAWA 350 OHV. Nová JAWA 350 OHV bola pojatá ako luxusnejšia verzia predchádzajúceho typu. Mohutnejšie predná vidlica, viac chrómovanie, väčšie svetlomet so zabudovaným rýchlomerom apod sú len niektoré prvky, ktoré, okrem motora, tento typ od predchádzajúceho odlišujú.