Mnoho ľudí dnes už netuší, kto bol Henri Desgrange, no jeho odkaz a prácu obdivujú fanúšikovia dodnes. Iniciálky jeho mena stále môžete nájsť na slávnom žltom drese. Desgrange bol šéfredaktorom denníka L’Auto a zakladateľom Tour de France.
Bol vizionár, vyznával zdravý životný štýl a pohyb, mal rád veľké príbehy a bol inšpiratívnou postavou. Na druhej strane to bol despota a tyran, neuznával skratky. Vládol tvrdou rukou. Nerobil kompromisy a cyklisti ho nemali v láske.
Jeho myšlienka o najťažších etapových pretekoch na svete nielenže prežila do dnešných dní, ale je to svetoznáma značka, ktorá prináša miliónové zisky a všetci cyklisti snívajú práve o víťazstve na Tour. Desgrange nebol priamo autorom myšlienky o etapových pretekoch okolo celého Francúzska. S týmto nápadom prišiel reportér L’Auto Geo Lefevere. Desgrange ju však prijal a rozvíjal.
Desgrangeho predstava o ideálnej Tour
Jeho predstava o ideálnej Tour bola, vytvoriť tak náročnú trasu a podmienky, že do cieľa poslednej etapy príde len jeden jazdec. Ten najsilnejší. Aby sa k tomuto scenáru, preteky čo najviac priblížili, snažil sa cyklistom súťaž čo najviac skomplikovať, aby ich utrpenie nič nezmierňovalo. Práve naopak.
Zakázané bolo občerstvovanie zo sprievodných áut, jazda v zákryte, náhradné bicykle, prehadzovačky, mechanická podpora. Všetky technické problémy musel pretekár riešiť sám. Ak nemal náradie, nemohol mu ho nik podať. Všetko si mal zabezpečiť sám.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Ku konceptu, že do cieľa pretekov príde len víťaz sa niekoľkokrát priblížil. Napríklad v roku 1919 dokončilo zo 67 štartujúcich len 11 pretekárov. V roku 1913 prišlo zo 140 do cieľa 25 cyklistov. Etapy mali dĺžku 300 až 400 kilometrov.
Čo mal cyklista na štarte musel si priviezť aj do cieľa. Preto rozhodcovia pred štartom zapisovali napríklad, čo mal každý pretekár oblečené. Znie to ako banalita. Lenže oblečenie, ktoré bolo vyhovujúce v chladné ráno bolo na obtiaž počas horúceho popoludnia.
Ak si niekto chcel vyzliecť dlhorukávový dres alebo nebodaj odhodil deravú dušu, čakal ho trest a mohlo to byť aj vylúčenie z pretekov. Podľa legiend dokonca často jazdil v aute za skupinou cyklistov, v ruke mal pumpu, okrikoval ich a rozháňal, aby nejazdili za sebou. Čokoľvek, čo preteky mohlo jazdcom uľahčiť zakazoval.
Príklad pretekára Marcela Bidota
V roku 1926 Francúz Marcel Bidot pri jednej z etáp zlomil pedál. Pokračoval tým, že šliapal len jednou nohou, až kým mu neskôr rozhodcovia nedovolili použiť bicykel od diváka. Musel však naň dať svoje kolesá.
V Pyrenejách sa mu pokazil voľnobeh, tým pádom sa mu pedále točili stále. Ostal mu fixný prevod. Napriek tomu dokázal prejsť päť priesmykov. Keď na Col d’Izoard dostal defekt, rozhodca mu hrozil vylúčením, ak si vezme náradie zo sprievodného auta. Bol nonsens, aby mal pretekár všetko potrebné pre opravu mal pretekár so sebou.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Bidot všetky prekážky a útrapy zvládol. Do Paríža sa dostal na 10. Desgrange ho vychválil. „Bidot je mdlého rozumu. Ale je silný, neúnavný, skvele si počínal v stúpaniach aj v zjazdoch. Nezdržoval sa tým, že by zastavoval pri studničkách. Pretekár, ktorý takto zvládne svoju prvý Tour, má veľkú guráž.“
Vytvoril preteky, ktoré vystavovali utrpenie na obdiv. Bolo neodlúčiteľnou súčasťou etáp. Nemal rád, ak sa pretekári ponosovali alebo ak neuznávali jeho nezmyselné pravidlá. Cez útrapy cyklistov písal veľkolepé príbehy, tie potom hltali jeho čitatelia.
Protest Henriho Pelissiera
Keď v roku 1924 odstúpil z pretekov jeden z najlepších cyklistov tej doby a obhajca víťazstva Henri Pelissier, urobil to práve na protest proti nezmyselným pravidlám. Keď si v horúcom počasí vyzliekol Pelissier dlhorukávový dres, napomenul ho rozhodca, že ho za to bude musieť potrestať. To však bolo pre Pelissiera príliš. Hneval sa. A rozhodol sa radšej skončiť.
V emotívnom rozpoložení ho v krčme zastihol novinár denníka Petit Parisian. Pelissier bol vo švungu a dal jeden z najslávnejších rozhovorov. Niesol titulok: Otroci cesty. „Čo sú to za spôsoby? Prečo ho trápi, že mám oblečené dva dresy? Mohol som ich mať pätnásť, ale nesmiem odštartovať s dvoma a prísť do cieľa v jednom. Také sú pravidlá. Nestačí, že jazdíme ako blázni, ale musíme aj mrznúť a potiť sa. Zdá sa, že aj to patrí k športu,“ hneval sa.
Vznik a vývoj Tour de France
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka. Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší. Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.
Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Podvody v začiatkoch pretekov
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi. Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín.
Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno. Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť.
Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Extrémne previerky a svojské riešenia sťažností
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov. Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach.
Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali. Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol.
V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi. Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Politický vplyv na Tour de France
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili. „Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
Doping na Tour de France
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie. Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu. „Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal. Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom. Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Víťazi Tour de France
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad víťazov Tour de France v jednotlivých rokoch:
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1906 | René Pottier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1907 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1908 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1909 | Francois Faber | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1910 | Octave Lapize | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1911 | Gustave Garrigou | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1912 | Odile Defraye | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1913 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1914 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1915-1918 | Preteky sa nekonali | ||
| 1919 | Firmin Lambot | Belgicko | La Sportive |
| 1920 | Philippe Thys | Belgicko | La Sportive |
| 1921 | Léon Scieur | Belgicko | La Sportive |
| 1922 | Firmin Lambot | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1923 | Henri Pélissier | Francúzsko | Automoto-Hutchinson |
| 1924 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1925 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1926 | Lucien Buysse | Belgicko | Automoto-Hutchinson |
| 1927 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1928 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1929 | Maurice De Waele | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1930 | André Leducq | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1931 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1932 | André Leducq | Francúzsko | Francúzsko |
| 1933 | Georges Speicher | Francúzsko | Francúzsko |
| 1934 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1935 | Romain Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1936 | Sylvère Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1937 | Roger Lapébie | Francúzsko | Francúzsko |
| 1938 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1939 | Sylvére Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1940-1946 | Preteky sa nekonali | ||
| 1947 | Jean Robic | Francúzsko | Francúzsko |
| 1948 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1949 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1950 | Ferdinand Kübler | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1951 | Hugo Koblet | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1952 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1953 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1954 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1955 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1956 | Roger Walkowiak | Francúzsko | Francúzsko |
| 1957 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1958 | Charly Gaul | Luxembursko | Luxembursko |
| 1959 | Federico Bahamontes | Španielsko | Španielsko |
| 1960 | Gastone Nencini | Taliansko | Taliansko |
| 1961 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1962 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1963 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1964 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1965 | Felice Gimondi | Taliansko | Salvarani |
| 1966 | Lucien Aimar | Francúzsko | Ford France-Hutchinson |
| 1967 | Roger Pingeon | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1968 | Jan Janssen | Holandsko | Pelforth-Sauvage-Lejeune |
| 1969 | Eddy Merckx | Belgicko | Faema |
| 1970 | Eddy Merckx | Belgicko | Faemino-Faema |
| 1971 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1972 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1973 | Luis Ocaňa | Španielsko | Bic |
| 1974 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1975 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1976 | Lucien Van Impe | Belgicko | Gitane-Campagnolo |
| 1977 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-Esso-Michelin |
| 1978 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1979 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1980 | Joop Zoetemelk | Holandsko | TI-Raleigh-Creda |
| 1981 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1982 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1983 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1984 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1985 | Bernard Hinault | Francúzsko | La Vie Claire |
| 1986 | Greg LeMond | USA | La Vie Claire |
| 1987 | Stephen Roche | Írsko | Carrera Jeans-Vagabond |
| 1988 | Pedro Delgado | Španielsko | Reynolds |
| 1989 | Greg LeMond | USA | AD Renting-W-Cup-Bottecchia |
| 1990 | Greg LeMond | USA | Z-Tomasso |
| 1991 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1992 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1993 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1994 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1995 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1996 | Bjarne Riis | Dánsko | Team Telekom |
| 1997 | Jan Ullrich | Nemecko | Team Telekom |
| 1998 | Marco Pantani | Taliansko | Mercatone Uno-Bianchi |
| 1999-2005 | Nikto (pôvodne Lance Armstrong) | ||
| 2006 | Óscar Pereiro | Španielsko | Caisse d'Epargne-Illes Balears |
| 2007 | Alberto Contador | Španielsko | Discovery Channel |
| 2008 | Carlos Sastre | Španielsko | Team CSC |
| 2009 | Alberto Contador | Španielsko | Astana |
| 2010 | Andy Schleck | Luxembursko | Team Saxo Bank |
| 2011 | Cadel Ewans | Austrália | BMC Racing Team |
| 2012 | Bradley Wiggins | V. Británia | Team Sky |
| 2013 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2014 | Vincenzo Nibali | Taliansko | Astana |
| 2015 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2016 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2017 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2018 | Geraint Thomas | V. Británia | Team Sky |
Televízne práva a financovanie Tour de France
Deregulácia mediálneho trhu, zlepšenie kvality a kvantity TV prenosu a plné využitie jeho komerčného potenciálu. To sú hlavné faktory a dôvody, prečo sa Tour koncom 80. rokov definitívne stala televíznou udalosťou.
Naopak, dopátrať sa k overeným finančným číslam z Tour de France je prakticky nemožné. Raz darmo, cyklistika to s transparentnosťou zbytočne nepreháňa a omertà sa ctí aj mimo dopingovej sféry. Až na zopár svetlých výnimiek bude preto tento blog plný odhadov.
Podľa agentúry Sporsora boli celkové príjmy Tour v roku 2019 130 miliónov eur. Tržby ASO rástli za ostatné tri roky priemerne štyrmi percentami - v roku 2019 tak mohli byť na úrovni približne 243 miliónov eur. Jednoduchá trojčlenka - Tour generuje 54 percent z celkových príjmov. Príjmy TdF pochádzajú predovšetkým z vysielacích práv, sponzorských poplatkov a poplatkov miest a samospráv.
tags: #cyklistika #tour #de #france #prezentacia