Oravská priehrada výrazne zmenila región Oravy. Na jednej strane priniesla pracovné príležitosti, rozvinula turizmus, ochránila pred záplavami a priniesla svetlo do domov, na druhej strane prišli sme o najvzácnejšie rašeliniská a mokrade, ktoré zaliali jej vody, ale hlavne, tvrdo poznačila život 3200 ľuďom, ktorí kvôli nej prišli o svoje domovy.
Prvý projekt na výstavbu priehrady vznikol už v roku 1870, ďalší projekt vznikol počas 1. svetovej vojny, no až tretí projekt sa začal uskutočňovať. Prvý výkop sa uskutočnil 11. 10. 1941 (alebo 24. 7. 1941 informácie sa rôznia). Práce však neustále brzdili problémy. Najskôr sa objavila minerálna voda, ktorá rozleptávala betón, potom sa objavila zlomová porucha v podloží.
Veľkou komplikáciou bolo tiež presídľovanie. Priehrada mala zatopiť päť obcí - Slanicu, Osadu, Lavkovo (Ľavkovo), Hámre, Ústie a dolnú časť Námestova, čo znamenalo presídliť až 900 rodín - asi 3200 ľudí. Drvivá väčšina nesúhlasila s presídlením, a tak do roku 1945 sa podarilo presídliť len 113 rodín. Presídlenie malo byť ukončené do konca roku 1952, no ešte koncom roku 1953 sa v zátopovej oblasti nachádzalo 140 rodín.
Trasa Trstená, Košariská - bývalá Osada - brod Jelešne - bývalé Oravské Hámre (Hámry) - Trstená
Autobus nás priviezol do zastávky Trstená, Košariská. Zaujímavá zastávka, uprostred polí a široko-ďaleko nič. Smerom na juh vedie síce asfaltová cesta k rekreačnému zariadeniu Košariská, ale to, zdá sa už nefunguje. My sa dávame na sever, smerom k vodnej nádrži, pohľadať pamiatky po zaniknutých obciach.
Poľná cesta nás vedie popri potoku Stančová a dúfam, že nebudeme musieť hneď na začiatku brodiť. Našťastie na jednom mieste je potok vedený potrubím, a tak ho v pohode prekonáme. Poľná cesta nás priviedla na cyklotrasu a tá nás viedla k pobrežnému lesu, ktorý lemuje brehy Oravskej priehrady. Tu nás víta oznam, že sa nachádzame v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, v zóne D. O chvíľu je upozornenie, že lokalita je monitorovaná fotopascami.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Za mokraďovým lesom prídeme k malej kaplnke z roku 1882. Kaplnku nedávno zrenovovali a do diaľky svieti bielobou. Za ňou nás zlákala poľná cesta vedúca k vodnej nádrži. Prišli sme síce k peknej zátoke, ale nezdržali sme sa tam, lebo tam boli utáborení poľskí rybári a nechceli sme vyrušovať.
Osada
Skúsili sme ďalšiu cestičku k vode, ale tam sa nám nepáčilo, a tak sme pokračovali ďalej starou cestou. Prišli sme k starému opustenému domu, bol veľmi zarastený a akosi nevzbudzoval dôveru. V tomto mieste je breh vodnej nádrže ohraničený vysokou pieskovcovou stenou. Voda si zo steny neustále ukrojuje a jej okraje sú celkom nebezpečné. Pohľad na priehradu z okraja strže bol však veľmi pekný.
Na naše prekvapenie, ocitli sme sa hneď na okraji bývalej obce Osada. Veľa z nej tu nezostalo - pár betónových múrov, schodisko nikam a pivnica. Sadli sme si na jeden múrik a ticho popíjali kávu. Potom sme pokračovali ďalej lesom a ocitli sme sa pred sochou svätého Antona. Sochu dal v roku 1906 postaviť Ján Kiseľ. Ani svätý Anton nedokázal ochrániť dedinu pred jej zánikom.
Prišli sme k poslednému zachovanému domu Osady. Dvor je zarastený, hospodárske budovy v rozvalinách, ale časť domu do dvora, postavená do uhla, bola opravená. Dokonca nová strecha na dome naznačovala, že o dom je postarané. Na manzarde schátrané a pootvorené okno, spodné okná, síce plastové, ale špinavé a jedno aj rozbité. Škoda! Pre dom by sa určite našlo lepšie využitie.
Z lesa sme opäť vyšli na starú cestu, ktorá je zároveň cyklotrasou, a pokračovali ňou pozdĺž pobrežných krovín. Po necelom kilometri sme stáli pred ďalšou malou kaplnkou. Kaplnka je zároveň pamätníkom na Osadníkov. Sú tu inštalované dobové fotografie zo života ľudí v Osade a popis stručnej histórie obce. Od kaplnky viedla cesta k pobrežiu. Priviedla nás na útes s parádnym výhľadom na priehradu.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
Jelešňa
Opäť sme vyšli na cyklotrasu a ňou kráčali okrajom poľa, povedľa pobrežných krovín Jelešne. Cyklotrasa pokračuje ďaleko na východ k mostu, no my sme sa rozhodli skrátiť si cestu starým brodom cez Jelešňu. Chvíľu sme sa predierali húštinou, ale nakoniec sme prišli k cestičke, čo išla od brodu. Na prekvapenie, bola celkom dobre vychodená. Ocitli sme sa uprostred močarísk.
Prišli sme totiž k nádhernému porastu diablika močiarneho. Bol však ďaleko od brehu a ja som nemala čižmy. Práve kvitol, ale vysoké listy zakrývali kvety. Potešil ma aj bazanovec kytkový, ktorý rástol na okraji a bol pekne rozkvitnutý. Spokojní s botanickým úlovkom sme pokračovali ďalej. Cestička nás našťastie pohodlne vyviedla hore svahom na lúky. Na lúky - ale na aké lúky! Pestré, nádherne zakvitnuté lúky, tak ako si pamätám lúky z detstva.
Oravské Hámre (Hamry)
Vychodeným chodníčkom od posedu sme prišli k vykosenej cyklotrase, ktorá nás priviedla k cintorínu bývalej obce Oravské Hámre (po starom Hamry). Najskôr nás pristavil altánok s krásnym výhľadom na Oravskú priehradu. Zložili sme sa v altánku a pomedzi piliere bývalej brány sme vošli na cintorín. Na jednom pilieri je tabuľa s popisom stručnej histórie obce, za pilierom náučné tabule s fotografiami, mapkou obce a obšírnejšou históriou, za tabuľou kríž a za krížom hroby.
Ná hrobné pomníky silno poznačil zub času. Nápisy na niektorých sú nečitateľné. Na niektorých pozostalí aspoň obnovili mená a priezviská a pri niektorých boli kahance a kvety. Najviac pomníkov je z prelomu 19. a 20. storočia a naposledy sa tu pochovávalo v roku 1952. Cintorín bol pekne vykosený a ako sme sa dozvedeli z knihy návštev hámerského (hámrického) cintorína, o cintorín sa starajú dobrovoľníci z Trstenej, Tvrdošína a okolia.
Prvé roky po vysťahovaní sa tu schádzali na Dušičky rodáci, aby si pripomenuli svojich blízkych zomrelých. Ako čas bežal, ľudí prichádzalo stále menej. Nečudo, ľudia boli vysťahovaní do všetkých kútov Slovenska, mladí si zvykli na nový život a starí pomaly vymierali. Cintorín spustol, zarástol a nebyť dobrovoľníkov, bol by ho pohltil les.
Prečítajte si tiež: Cykloturistika Terchová - Zázrivá
Cestou do Trstenej
Čas pokročil, treba sa dať na návrat, veď máme pred sebou ešte 10 km do Trstenej. Prvú časť cesty zakvitnutými lúkami som si doslova vychutnávala. Tešil aj pohľad na majestátnu Babiu horu a Pilsko, ktoré sa však skrývalo v opare. Chvíľu sme išli lesnou cestou pekným starým lesom, no za ním sme sa ocitli v hospodárskom lese s mnohými rúbaňami a navyše na asfaltke.
Tipy na aktivity v okolí
- Turistika: Využite rozsiahlu sieť značených turistických chodníkov v Slovenskom raji. Nezabudnite na pevnú obuv a dostatočné množstvo vody.
- Vodné športy: Na Palcmanskej Maši je možné kúpanie, člnkovanie a rybolov (s povolením).
- Cykloturistika: Okolie ponúka aj cyklotrasy, niektoré sú náročnejšie.
- Zimné športy: V zime je v Dedinkách k dispozícii lyžiarske stredisko Mlynky-Dedinky.
- Dobšinská ľadová jaskyňa: Je ľahko dostupná z Dediniek, ale overte si otváracie hodiny vopred.
Možnosti ubytovania
- Priamo pri vodnej nádrži Palcmanská Maša.
- V centre obce Dedinky, s reštauráciou.
- Kemping pri Palcmanskej Maši, s miestami pre stany a karavany.
- Rôzne súkromné chaty na prenájom v okolí obce.
- Moderné apartmány v blízkosti jazera.
Atrakcie v okolí
- Vodná nádrž Palcmanská Maša: Najväčšia vodná plocha Slovenského raja, ideálna na kúpanie, člnkovanie a rybolov.
- Dobšinská ľadová jaskyňa: Svetové dedičstvo UNESCO, jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe.
- Slovenský raj: Národný park s unikátnymi roklinami (Suchá Belá, Zejmarská roklina, Piecky), vodopádmi a rebríkmi.
- Ochtinská aragonitová jaskyňa: Jediná aragonitová jaskyňa v Európe, tiež svetové dedičstvo UNESCO, vzdialená asi 30 km.
- Kaštieľ Betliar: Krásny poľovnícky kaštieľ s rozsiahlym parkom, asi 35 km.
- Stratená: Bývalá banícka osada s technickými pamiatkami, súčasť obce Stratená.
tags: #cyklotrasa #hamre #zatopena