Úplné odstránenie jadrových zbraní patrí medzi jeden z najstarších cieľov Organizácie Spojených národov (OSN). Otázka úplného odstránenia jadrových zbraní sa stala predmetom prvej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) už v roku 1946.
V decembri 2013 VZ OSN v New Yorku v rezolúcii 68/32 vyhlásilo 26. september za Medzinárodný deň za úplné odstránenie jadrových zbraní. Vhodné spomienkové podujatia sa konajú už od roku 2014. Organizácia Spojených národov v roku 2013 vyhlásila 26. september ako Medzinárodný deň úplného odstránenia jadrových zbraní.
Od roku 1959 sa popri problematike úplného odzbrojenia do programu VZ OSN dostala otázka úplného odstránenia jadrových zbraní. Tá sa stala hlavnou témou konferencií, ktoré OSN od roku 1975 organizovala s členskými štátmi Dohovoru o nešírení jadrových zbraní. Problematika úplného odstránenia jadrových zbraní sa ako jedna z prioritných úloh sa dostala do programu Prvého osobitného zasadnutia VZ OSN o odzbrojení v roku 1978.
Napriek tomu v súčasnosti v arzenáloch jednotlivých krajín sveta existuje okolo 14.500 kusov jadrových zbraní, uviedla OSN. Vyše polovica obyvateľov sveta žije v krajinách, ktoré buď majú jadrové zbrane, alebo sú členmi jadrových aliancií. Tieto i ďalšie fakty súvisiace s jadrovým odzbrojením viedli VZ OSN k tomu, aby 26. september vyhlásilo za Medzinárodný deň za úplné odstránenie jadrových zbraní. Tento deň má umožniť medzinárodnému spoločenstvu potvrdiť postoj ku globálnemu jadrovému odzbrojeniu.
Dohovor o zákaze jadrových zbraní, schválený 7. júla 2017, sa podľa OSN stal významným krokom na ceste k svetu bez jadrových zbraní. 22. januára vstúpila do platnosti prvá multilaterálna dohoda na svete zakazujúca jadrové zbrane, informoval o tom portál Aljaazera. Podobne boli zakázané po prvej svetovej vojne aj chemické zbrane.
Prečítajte si tiež: Rozpad Sovietskeho zväzu a jadrové zbrane na Ukrajine
Organizácia ICAN, ktorá sa zasadzuje za úplné odstránenie jadrových zbraní ... Organizácia vznikla v Austrálii. Oficiálne bola založená roku 2007 vo Viedni. Zakladatelia organizácie boli inšpirovaní ohromným úspechom Medzinárodnej kampane za zákaz mín, ktorá zohrala pomocnú úlohu pri vyjednávaní dohovoru o zákaze protipechotných mín, Ottawského dohovoru. Od založenia sa snaží vybudovať silnú globálnu podporu zrušeniu jadrových zbraní. V roku 2017 ICAN za svoje úsilie obdržala Nobelovu cenu za mier.
Kardinál Parolin pripomenul, že vojnový konflikt na Ukrajine priniesol aj „ošklivú hrozbu“ použitia jadrových zbraní „s devastačnými dôsledkami pre celé ľudstvo“. V mene Svätej stolice vyjadril znepokojenie, že „nedostatok nových zmysluplných záväzkov v oblasti odzbrojenia“ nás nepribližuje k svetu bez jadrových zbraní. Avšak aj tým, že „v júni tohto roku zmluvné štáty Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) prijali Vyhlásenie a Akčný plán,“ možno dosiahnuť pokrok v oblasti jadrového odzbrojenia, „najmä v oblasti overovania, pomoci obetiam a sanácie životného prostredia“, skonštatoval kardinál Parolin. „Dosiahnutie úplného odstránenia jadrových zbraní si vyžaduje reakciu, ktorá je kolektívna a zosúladená, založená na vzájomnej dôvere a zohľadňuje katastrofálne humanitárne a environmentálne dôsledky použitia jadrových zbraní.
Prečítajte si tiež: Ničivé účinky jadrových zbraní
Prečítajte si tiež: Snaha o zákaz jadrových zbraní
tags: #eliminacia #jadrovych #zbrani