Karpatský triatlon je známa udalosť na Slovensku, ktorá kombinuje tri disciplíny: plávanie, cyklistiku a beh. Napriek tomu je každý triatlon iný.
História a Účasť
Už minulý rok som bol prihlásený na túto akciu ale po tom, čo som sa vymlátil na MTB v Duchonke a následne si poležal zopár dní v nemocnici, z toho zišlo. Teraz som sa však pripravil dobre (rozumej, nevybúral som sa) a nič nebránilo účasti na tejto akcii. V piatok pred akciou som sa bol s Citrónom prezentovať, vyfásnuť "montérky" dres Radenska, samolepku na označenie bicykla, informačný bulletin o akcii. A tak sme sa definitívne obaja rozhodli štartovať. On ani ja sme na tejto akcii ešte neboli a boli zvedavý, aké to bude.
Od mojich triatlonových začiatkov v 2008 som vynechal iba jeden ročník. Tento krát môj štart bol ohrozený infekciou. Necítil som sa dobre už od utorka. V stredu som to ešte zabil jazdou na biku v studenom počasí a komplet zmoknutí na stredajšom cyklotréningu.
Pred koncom roka je dobré rekapitulovať. Mimoriadne úspešnú triatlonovú sezónu som zavŕšil triatlonom pre všetkých začiatkom septembra.
Prvýkrát som sa pánsky odviezol autom do priestoru štartu. Na minulé ročníky som šiel po vlastnej osi, lebo som vtedy šiel s ostatnými Pezinčanmi už z Pezinka. Tento rok som musel ísť z Bratislavy a dať si navyše v tento deň o 100 km (z Pezinka to bolo 60) - to už je trochu veľa. Takže sme sa zaregistovali a začali pripravovať na štart. 5 min. pred štartom organizátor začal mikrofónom pripomínať trasu preteku. Vtedy, na moje prekvapenie som zistil, že trasa vôbec nezodpovedá mojej predstave o trase - ide sa opačne ako predchádzajúce ročníky, čo bol taký zásadný rozdiel, že už som si vôbec veľmi nebol istý kadiaľ vôbec pôjdeme. Táto neistota ma mátala počas celých pretekov a bol som trochu nachystaný, na prípadné ďalšie neočakávané zmeny trasy voči mojej predstave.
Prečítajte si tiež: Príprava na Karpatský Triatlon
Príprava a Očakávania
Na žiadne preteky som sa nepripravoval tak dlho. Veď len uzávierka prihlášok bola do konca decembra 2010 a to som si ešte gratuloval, že som sa vôbec na nejaké podujatie IM dokázal prihlásiť. Veď väčšina z nich bola vypredaná v priebehu dní a uzatvorená registrácia.
Rozhodol som sa vlani v decembri a poctivo sa pripravoval, ak sa to dá tak nazvať. Ja hovorím, že na triatlon sa vlastne ani nedá pripraviť pokiaľ má človek aj pracovať a starať sa o rodinu. Jednoducho robil som najlepšie, čo sa dalo. Plán pretekov som podriadil jedinému cieľu.
Mojou nočnou morou bývalo plávanie, vyzerá, že som ho dostal pod kontrolu a vody sa prestal báť. Našťastie zranenia sa mi vyhýbali, občas sa nejaká viróza vyskytla, ale nie na dlho. Trenoval som skoro každý deň a občas som dal nejakú väčšiu zátaž.
Priebeh Pretekov
Ráno som vstával o 4.45. Natrel som sa proti spáleniu slnkom na tvari 50kou faktorom a zvyšok 30kou. Tiež som ponatieral krk, končatiny a zadok krémom pod neoprén, aby sa dobre kĺzal. Zjedol som zopár sladkých tyčiniek, zapil džúsom. 5.15 som vyrazil na štart. Ešte som navštívil bike, aby som tam zapichol fľaše s nápojmi a nastavil prevod. Zostávalo obliecť neoprén a odovzdať veci. Zostávalo pár minút do uzavretia depa. Niektorí ešte len dobiehali. Podľa časov som si našiel svoju skupinu - 1.14. Rozplával som sa. V pokoji. Dobre mi to padlo. Na súši bolo v neopréne horúco.
Minúty sa vliekli. Ako to už býva na triatlonoch štart prišiel nečakane. Iba som videl ako sa všetci vrhajú do vĺn. Stihol som stlačiť stopky. Nasledovala trma-vrma o akej sa mi ani nesnívalo a to som myslel, že už som zažil kadečo na triatlonoch. Tu bolo telo na telo, doslova tlačenica, z každej strany. Musel som plávať kvôli bezpečnosti ako na vodnom póle. Viem sa vžiť do pocitu vianočných kaprov. Po pár desiatkach metrov sa to trošku utriaslo. Aj tak sa dalo plávať iba tak rýchlo ako plávali predo mnou. Vlny asi ani neboli, to som vôbec neriešil. Imperatívom bolo nedostať do okuliarov, či hlavy. Tlačenica nastala na prvej bójke. Doslova a do písmena ma zomkli telá a pomaly som sa posúval ďalej. Pravdupovediac ani neviem ako som k nej doplával. Vôbec nič som nevidel pred sebou. Konečne som sa vymanil a mohol plávať. Dokonca som mal aj priestor a videl druhú bójku. Bolo veľmi dôležité poznať smer. Pri druhej bójke sa situácia nezopakovala. Chvíľu som sa zorientoval a šup plávať k tretej. Tá už bola úplne v pohode. Potom sme plávali k brehu na medzivýbeh. Vyzeralo to jednoducho. Bol tam nafúknutý veľký žltý PowerBar vankúš. Plávam si plávam, snažiac sa zachytiť za niekoho. Všetci tu plávali približne rovnako. Dokonca sa dalo v čistej azúrovej vode pozorovať rôzne techniky záberu. Sranda bola ako niektorí hľadeli na dno a znenazdajky križovali niekomu cestu. Začala mi padať erárna čiapka, nuž som musel na chvílu prestať zaberať a naprávať. Ako tak plávam, zistím, že vankúš veru nie je dobrý smer, ale treba plávať viac vľavo. Konečne breh a výbeh. Bol tam koberec, takže sa dobre vychádzalo. Ibaže ulička úzka, tak opäť tlačenica a drobná chôdza. Nebol som ani zadýchaný a medzičas 47 minút ma potešil. Ostávalo posledných 1400m a to som vedel, že už dám. Plávalo sa omnoho lepšie, voľnejšie. Vychádzalo slnko, bolo pekne ostré a už aj pieklo. Zadok sa mi prekuroval. Šťastie, že som zvolil metalizované okuliare. Medzi 4. a 5. bójkou sa plávalo presne oproti slnku. Plávalo sa mi vynikajúco. Dovolil som si dokonca aj nádych naľavo, aby mi slnko do očí nesvietilo. Posledné stovky metrov som sa snažil zrýchliť. Cieľ prišiel rýchlejšie ako som čakal. Medzičas 1.13.50. Lepšie ako na Slovakmanovi o 4minúty a tam nebola tlačenica. Ešte som sa stihol aj osprchovať ako som z vody vybehol.
Prečítajte si tiež: Živé výsledky zo Šamorína
Výbeh do depa bol dlhý, takže bolo dosť času vyzliecť neoprén. Tašku som našiel veľmi rýchlo a našiel aj stoličku na prezlečenie. Navyše som dával ponožky, kvôli zdravotným záležitostiam. Komfortne som si aj nohy do uteráka utrel. Vsetko som zvládol a mohol bežať hľadať bike. Prebehlo to ľahko, pamätal som si miesto dokonale podľa oblúka na pláži. Nasadám na bike. Rozbieham, je tam zmätok a kiksy, ktoré smrdia pádom. Smola, že sa mi zvliekla ľavá gumička, ale nie je to taký problém pomôcť si rukou. Som obutý a môžem vyraziť plnou silou. Hákovanie nikto nerieši, cesta je úzka a plná jazdcov. Rýchlosť je slušná okolo 38. Klukaňa pri letisku preverí pozornosť a aj brzdy. Prejdeme mostom cez rieku a potom pozdlž nej do vnútrozemia. Cesta je plná cyklistov. Jazdí okolo splašený rozhodca. Hákovanie nerieši, iba zaháňa za stredovú čiaru. Prichádza prvá občerstvovačka. Radšej ju vynechávam. Je tam toľko jazdocov, že sa bojím priblížiť, pretože som veľmi vľavo. Mám ešte dosť vo fľašiach a tiež nejaké gely. Takto jazdíme ešte asi 5km a potom príde najväčšie stúpanie, našťastie krátke. Je to úzka cesta pomedzi domy. Zaradím včas 39-25. Preverí kondíciu a trochu preberie srdce k činnosti. Nasleduje taký premenlivý terén. Prevažne však stúpavý. Chytí sa ma nejaká Gertrúda. Kopce šliape so mnou. Potom príde trochu rýchlejší úsek po rovine a aj mierne dolu. Tu mi ujde. Idem dlhé km sám. Je tam aj jeden krátky, ale výživný zjazd. Tak sa vlečieme až po približne 50km. Slnko sa už prebralo úplne k životu a robí si svoju prácu. Prechádzame malými dedinkami. Stromy robia príjemný tieň, teda občas. Nasleduje ostrá zákruta a od tohoto bodu iba veľké stúpanie tak na 21 alebo 23. Pedáluje sa mi dobre. Po chvíli príde občerstvovačka. Padne veľmi dobre. Už ma suší. Obieham haldy pretekárov. Idem si svoje. Stúpanie nekončí a privedie nás do dedinky na veľkom pahorku. Vyzerá to ako koniec sveta. Stred obce je ako každá iná francúzska obec. Navlas podobná. Z dediny vyrážame do nádherných serpentín. Vidno veľmi ďaleko ako sa vinie reťaz pretekárov. Slnko neuveriteľne páli. My šliapeme ako otroci do tých veľkých kopcov. Nemám prehľad o čase, či pulze. Idem na pocit. Viem len, že treba stúpanie vydržať a už bude len lepšie. Stále obieham. Dokonca aj Gertrúdu som predbehol. Tieto kopce veru preveria/prevaria :-) pretekárov. Ostáva zdolať poslednú zákrutu. Zdá sa mi, že mi mäkne zadná pneumatika. Nechce sa mi zastavovať. Počkám, kým úplne spľasne. Našťastie sa drží a iba som mal halucinácie. Konečne sa blíži 70.km a podľa mapy si pamätám, že to je koniec najväčšieho stúpania. Teším sa prísun tekutín a gelov. Veru všetko som spotreboval na tých galejách. Už vidím občerstvovačku a koniec kopca. Čo to? To je len pre "special needs", takže my, obyčajní, sme utreli. Nohy sú tuhé, tak dobre padne pekný zjazd. Scenéria je nádherná. Vysoké hory, pastviny. Dolu kopcom ma predbiehajú. Neviem, čo robím inak. Jednoducho neviem vyvinúť takú rýchlosť. Asi sa bojím, alebo tým, že mám len 12 zubové najmenšie.
Dôležité Informácie a Propozície
- Dátum: 17. máj 2018
- Miesto: Lozorno a okolie
- Organizátor: Slovenská triatlonová únia
Užitočné Linky
V rku 2007 sa ide prvý ročník Svätojurského maratónu. Táto trasa je situovaná do okolitých kopcov Svätého Jura.
Prečítajte si tiež: Sprievodca triatlonovým plávaním