Ručne robený drevený luk je hotové umelecké dielo, avšak výroba dreveného luku vyžaduje zručnosť, nástroje a priestor pre prácu s drevom. Najviac však záleží na dreve, ktoré musí byť starostlivo vybrané a vysušené aj niekoľko mesiacov. Plastový luk je rýchly spôsob ako si luk jednoduchšie vyrobiť a začať s ním strieľať.
Pružný materiál znesie prepínanie a plast výborne odoláva vlhkosti a je ľahký. Mojou víziou je, aby bol luk dostupný každému, kto má záujem o lukostreľbu.
Potrebný materiál
Tvrdené hrubostenné rúry vhodné na luk je ťažšie zohnať. Najlepšie sú z PVC-U podľa ASTM označované ako Schedule 40 (SCH40). Bežne predávané vodovodné PVC alebo polypropylénové sú úplné nevhodné. Na výrobu luku o sile približne 35 - 45 lbs budeme potrebovať rúru SCH40 s vonkajším priemerom 26,7mm a hrúbkou steny 2,8mm.
Postup výroby
Dĺžku rúry si rozdelíme na jednotlivé úseky a vyznačíme ich fixkou. Začneme s počiatočnou dĺžkou 124cm. Ak si dáte iný rozmer, prepočítajte si úseky cez percentá celkovej dĺžky luku. Čím je luk kratší, tým je silnejší a tvrdší. Sila luku ďalej záleží od sploštenia aj reflexie ramien.
Pripravíme si drevené hranolčeky, ktorých výška je rovnaká, alebo o čosi menšia ako priemer PVC rúry. Úsek rúry s ktorým pracujeme nahrejeme fénom alebo nad sporákom. Pozor aby sa plast nespálil! Ak je plast mäkký, položíme na rúru dosku a zaťažíme ju celou svojou váhou. Dostaneme tak jedno ploché rameno, ktoré sa pozvoľné zužuje od stredu luku ku koncu ramena.
Už teraz by sa dalo z luku strielať, ale ďalším tvarovaním zvýšime rýchlosť šípov. Nahrejeme úsek A, ohneme ho o nejakú kruhovú nádobu. Nahrejeme stred luku, čo sú obe časti úsekov D, a vytvoríme priehyb vysoký približne 20cm. Nahrejeme úsek C, a ramená ohneme tak, aby sa reflexné ramená a stred dostali do roviny. Najprv jednu stranu a potom druhú. Vytvoríme zárezy na tetivu.
Nasadíme tetivu a skúsime luk napnúť. Ako tetivu používame nylonovú šnúru. Ak nie je pekne symetrický, deformované časti nahrejeme a dotvarujeme. Po vychladnutí ho môžeme začať používať.
Ak sme spokojný s mechanickými vlastnosťami luku, môžeme ho namaľovať, aby vyzeral atraktívnejšie. Pred sprejovaním je dobré rúru pošúchať nejakou umelou tkaninou. Letiaci šíp by odieral farbu, tak stred chránim koženkovým pásom.
Hotový výrobok: jazdecký luk o sile 40lbs.
Alternatívne typy lukov
Tradičný maďarský alebo mongolský luk má na koncoch pripevnené malé reflexné drevené ramená - siyahs. Ako základ som použil PVC rúru ku ktorej sú pripevnené drevené konce. Plastové jadro je obalené v koženke, ktorá chráni plast pred UV žiarením a farbu pred poškriabaním.
Pripravíme si plastové jadro luku z rúry dĺžky 100cm priemeru 26,7mm. Sploštíme rúru spôsobom popísaný vyššie. Chrbát luku som natrel lepidlom a prekryl koženkou. Plastové jadro obalené koženkou.
Trochu som experimentoval s rôznymi tvarmi a silami lukov. Na začiatok je dobré vyrobiť radšej slabší luk, a neskôr prejesť na silnejší. Aj s 30lbs lukom sa dá už seriózne strieľať.
Použité rozmery rúr:
- Rúra 125cm priemeru 21,3mm.
- Rúra 125cm priemeru 26,7mm.
Výroba šípov
Najjednoduchší spôsob ako vyrobiť šíp, je použiť drevenú tyčku. Namiesto pierok na koniec šípu nalepíme lepiacu pásku, ktorú potom zostrihneme do potrebného tvaru. Vhodnejšie je však používať šípy kupované, pretože k danej sile luku by sa mal použiť šíp odpovedajúcej tuhosti. Tieto jednoduché šípy nemajú kovový hrot.
Šípy sú spotrebný materiál, preto si ich radšej robím viac do zásoby. Na internete je mnoho postupov na výrobu šípov. Začneme zárezom na tetivu. Musí byť vyrezaný kolmo na letokruhy dreva. Šírka drážky zodpovedá naskladaným rezným plátkom na železo.
Na drevenú paličku nasunieme trojuholník. Natočíme ho tak, aby bola strana trojuholníku rovnobežná so zárezom na tetivu. Odteraz už trojuholníkom nehýbeme. Stačí aby bola vždy jedna strana trojuholníku rovnobežná zo zemou a už sa netreba starať o správnu orientácie letiek. Šíp upneme do improvizovanej lepičky pierok. Na správne natočený šíp priložíme priemyselnú lepiacu pásku (duc-tape). Pásku stlačíme prstami, čím vytvoríme plochú letku. Pootočíme šíp tak, aby bola zasa niektorá strana trojuholníku rovnobežná zo zemou a pokračujeme vo výrobe ďalšej letky. Prebytočnú pásku zarovnáme žiletkou približne pol centimetra od okrajov letiek.
Improvizovanú lepičku môžeme použiť aj na lepenie prírodných pierok. Lepička drží pierko v správnej polohe, pokiaľ nezaschne lepidlo. Prírodné pierka nie sú úplné rovné, ale z pohľadu rotácie môžu byť ľavotočivé alebo pravotočivé. Pierko rozdelíme pozdĺžne na polovicu. Pierko zovrieme medzi dve ploché doštičky. Lepšie sa s ním potom manipuluje. Šíp natrieme lepidlom a priložíme naň pierko. Tvar letky zastrihneme alebo opálime do nejakého aerodynamického tvaru. Omotávka šnúrkou zpevňuje prichytenie pierok k šípu a zhladzuje prechod medzi pierkom a drevom.