Začiatkom 20. rokov minulého storočia bola v Brne založená zbrojárska spoločnosť s názvom Československá zbrojovka. Jej úlohou bol vývoj a výroba všetkých druhov palných zbraní.
Zbrojovka a Automobilový Priemysel
V novovzniknutej Československej republike (1921) po ukončení bojov prvej svetovej vojny a de facto po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zbrojárske podniky snažili vytvoriť si náhradný výrobný program, pretože aj v mieri chceli zbrojovky prosperovať. Zbrojovka Františka Janečka sa vrhla popri zbrojnej výrobe na výrobu motocyklov a jej vrcholovým produktom nakoniec boli automobily Jawa. Začala vystupovať pod názvom Československá zbrojovka, akciová spoločnosť a popri zbrojárskej výrobe (bola najväčším výrobcom pušiek na svete) sa vrhla hneď na výrobu automobilov.
Prvým počinom bolo oslovenie Ing. B. Novotného, ktorý navrhol prototyp ľudového auta pod názvom Omega. Preto konštruktér navrhol prototyp už ozajstného auta o ktorý Zbrojovka prejavila záujem. Prvým približovadlom bol teda produkt Ing. Novotného a to auto Disk. Brnenská Zbrojovka sa zapísala do histórie tým, že ako jedna z prvých v medzivojnovej Európe spustila výrobu auta s „dvojtaktným“ motorom, bolo to v rokoch 1924 - 1925.
Ten bol štvorvalcový, vodou chladený a vychádzal z pohonnej jednotky, ktorú Ing. Novotný zakomponoval do svojej prvotiny prototypu Omega. Objem bol 596 ccm (55 x 63 mm) a výkon tohto dvojtaktu bol 10 koní (7,5 kW) pri 3000 ot/min. Zapaľovanie bolo akumulátorové a každý valec mal svoj ramienkový prerušovač umiestnený na konci kľukového hriadeľa pred motorom. Sériová výroba bola spustená 1.11.1924, napriek vtedajšej poruchovosti tohto približovadla ich továreň vyrobila 75 kusov.
Auto malo pravdepodobne obdĺžnikový rám. Obidve nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami na ktorých boli ukotvené. Zadná náprava nemala diferenciál a len jej kolesá boli brzdené. Podobne ako jeho predchodca prototyp Omega, Disk nemal klasickú prevodovku, ale prevodovku s trecími kotúčmi s plynule meniteľnými momentmi prenosu výkonu na kolesá. Táto trecia prevodovka zastávala súčasne aj funkciu spojky. Vedenie Zbrojovky sa po roku výroby svojho nezdarného dieťaťa rozhodlo pre radikálne riešenie a síce od zákazníkov, ktorí sa neustále ponosovali na problémy a poruchy, vykúpilo celú produkciu vozidiel Disk, pretože vo fabrike aj vrabce čvirikali: „Disk nám sežral zisk“.
Prečítajte si tiež: Luk z plastovej rúry: podrobný návod
Osud všetkých Diskov zo 75 kusovej série bol teda spečatený. Údajne ich zošrotovali. Situácia okolo Disku naštartovala vedenie fabriky a tá oslovila iného konštruktéra Ing. Františka Mackerleho (alebo Makrleho) a ten prepracoval v roku 1925 projekt „Disk“ na projekt „Z 26“ z ktorého finálnym výsledkom bolo auto „Z18“ s pohonom zadných kolies. Jeho hlavnou prácou bolo odstránenie poruchových komponentov a nahradenie inými.
Z 26 osadil vodou chladeným trojkanálovým dvojvalcom o objeme 1004 ccm (80 x 100 mm) s výkonom 18 koní (13.5 kW) s maximálnymi otáčkami 2200 za minútu. Aj prevodovka už bola klasická trojstupňová v jednom bloku s motorom. Zapaľovanie bolo Bosch. Auto ho malo osadené v obdĺžnikovom ráme, na ktorom bola uložená karoséria takmer identických tvarov ako mal Disk. Nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami doplnené trecím tlmičmi Hardford. Zadná ale, naďalej diferenciál nemala. Karoséria nadväzovala tvarmi na karosériu predošlého Disku, no bola už štvormiestna s viacerými variantami ako kabriolet so skladacou plátenou strechou, či v tom období preferovaný názov „faeton“.
Počet vyrobených kusov tohto nezničiteľného auta sa rôzni. Jeden prameň uvádza celkový počet 1 600 kusov bez diferenciácie. Iný uvádza celkový počet 2 510 kusov, z toho asi 1 000 dodávok. Prezývku „Nezničiteľná Z - ka“ auto získalo vďaka diaľkovým výpravám a horským testom spolu s vynikajúcimi umiestniami v rôznych súťažiach. Jej výroba bežala v rokoch 1926 - 1930, kedy sa zbrojovka sústredila na nový väčší automobil Z 9, ktorý ju vďaka kríze doviedol takmer ku krachu.
V roku 1926 v konštrukčnej dielni zbrojovky Ing. F. Mackerle spolu s Ing. J. Kožouškom (externý konzultant v konštrukčnej dielni prof. Součka) zostrojili prvé prototypy motorov „Z 6 V“ odvodené od vtedy známych leteckých motorov Junkers. Tieto skvosty boli technickou lahôdkou. Boli totiž vybavené protibežnými trojicami valcov.
Pri tak malom objeme bol výkon až 75 koní pri 5500 ot/min a maximálka 170 km/h. Pretekové Z-ky mali tieto dvojpiestové motory uložené v obdĺžnikovom ráme a brzdené všetky štyri kolesá bubnovými brzdami.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Po „Z-2“ v roku 1931 technici postavili dve nové pretekové autá Z -13 opäť s dvojpiestovými motormi. Vývojovo boli označené „M6“ a „M15“. Ich vývoj začal už v roku 1928 (M6) a 1929 (M15). Každý piest mal svoju ojnicu, no jedna bola hlavná a na nej bola ukotvená druhá na pomocnom čape. Tento krát to boli len štvorvalce s objemom takmer 1500 ccm. Ich výkon sa pohyboval okolo 105 koní (77.2kW). Ten bol dosiahnutý tiež turbodúchadlom a maximálka bola až 170 km/h. Špeciály Z-13 mali podvozky pripomínajúce koncepciu Bugatti aj s hliníkovými odlievanými kolesami.
Ostatným pretekovým automobilom „Z“ bolo aerodynamické kupé „Z 4“ s malým motorom o objeme jedného litra, ktoré lietalo až 150 km/h pričom výkon bol iba 36 koní. Pretekové Z-ky vo svojej dobe žali úspech nielen na domácich, ale aj zahraničných podujatiach.
Vývoju dvojpiestových motorov sa v Brnenskej Zbrojovke venovali aj pred druhou svetovou vojnou. Vtedy Ing. J. Ulmann pracoval na motocykli „Z“ a ako podklady mu slúžili práve motory M6 a M15 a nákresy motocyklov z roku 1932, ktoré sa do výroby nedostali.
Motocykel Manet M90
Po skončení II. svetovej vojny malo strojárstvo na Považí zapustené hlboké korene. Výrobou motocykla sa nadchla brnenská Zbrojovka. Keďže kedysi na Považí vybudovala továreň nazvanú Závod II vyrobila preň niekoľko prototypov ľahkého motocykla. Ing. Josef Ullman a po ňom aj ďalší motocyklový konštruktér Vincenc Sklenář pôsobiaci dovtedy v Čechách u firmy OGAR sa začiatkom roka 1946 prisťahoval do Považskej Bystrice.
Posledný prototyp, priniesol ako veno zo Zbrojovky Ing. Ullman. Vtedajšia výrobno - technická základňa, používané technológie a nadšený konštruktérsky kolektív dal podmienky pre sériovú výrobu prvého jednostopého vozidla - "prvého slovenského dieťaťa" - nazvaného Manet M 90 s dvojpiestnym motorom.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Patent na dvojpiestny motor bol majetkom Adalberta Garelliho. Typickým znakom boli súbežné piesty za sebou na jednej ojnici tvaru "Y", pričom predný uzatváral výfukový kanál a zadný sací kanál. Piesty mali spoločný spaľovací priestor. Vyplachovanie bolo súprúdové, čo spôsobovalo na tú dobu výborné výkonové parametre motora.
Prvý slovenský motocykel sa začal vyrábať v druhej polovici roku 1947. V tom roku sa vyrobila 366 kusová séria, z ktorej prvých 100 kusov továreň prezentovala ako nultú sériu s typickým znakom širokánskymi riadidlami. Táto bola lakovaná na červeno podobne ako v roku 1948, kedy sa ich vyrobilo 10 975. V ďalších rokoch sa výroba ustálila na počte okolo 11 000 ročne a pribudla varianta bledomodrá. Výroba trvala do druhej polovice roka 1951. V spomínanom roku sa ich vyrobilo 5016. Celkovo sa vyrobilo 37 630.
Prvú prezentáciu si odbili Manety na pražskom autosalóne v roku 1947. Predstavitelia továrne jeden motocykel darovali v roku 1948 pri príležitosti zvolenia za prezidenta aj K. Gottwaldovi. Roky ho používali na Pražskom Hrade a neskoršie bol premiestnený na hrad Kámen pri Pacove v Čechách.
Motocykel s dvojpiestnym motorom začal písať históriu výroby motocyklov na Slovensku. Bol to MANET M90, ktorý začal písať históriu továrne v Považskej Bystrici.
K ukončeniu výroby tohoto prvého slovenského dieťaťa prispeli aj negativistické hlasy neprajníkov z iných československých motocyklových značiek. Slogan z roku 1949 hlásal: Ďaleké cesty nie sú len výsadou silných motocyklov. Aj ľahký MANET vás spoľahlivo dovezie do cieľa. Menšia rýchlosť bude pritom bohato vyvážená nízkou spotrebou: necelé dva litre na 100 kilometrov. "Manet 90", výroba Považské Strojárne, predaj Ú P 2 0".
Technický popis motocyklu Manet M-90 nájdeme na viacerých miestach, ale história jeho vzniku sa na začiatku tak trochu zamotala a mnohí ju i dnes považujú za pravdivú. Z tohto pohľadu vidieť jednoduchú konštrukciu. Pohodlnú jazdu okrem iného zabezpečovala aj pružina pod sedadlom. Určite bude pre mnohých prekvapením informácia, že Manet M-90 sa nevyvíjal počas vojny, či už tajne alebo v réžii Wehrmachtu.
Manet M-90 využíval dvojpiestový systém nesymetrického vyplachovania motora od Adalberta Garelliho. Tento systém zvyšoval výkon, preto mal uplatnenie najmä v pretekárskych strojoch a nemecká firma DKW s týmto systémom rozvodu (dokonca s preplňovaným) získavala mnohé športové úspechy. Prirodzene ju nasledovali aj iné značky.
S vývojom motocyklu Manet M-90 sa najčastejšie spája meno Ing. Josefa Ullmana, ktorý už pred vojnou vyvíjal niekoľko typov motocyklov a motokôl. Tachometer na prednom reflektore pribudol neskôr. Tu je potrebné ozrejmiť si politicko-ekonomický povojnový vývoj Považských strojárni.
Podľa spomienok pána Zdena Metzkera, bývalého konštruktéra Považských strojárni, Ing. Ullman pracoval na motocykloch bez akejkoľvek dokumentácie, nepriniesol si z Brna žiadne výkresy či prototypy. Všetko nosil v hlave.
Vznik motocykla Manet M90 bola práca štyroch konštruktérov v Považských strojárňach - Ing. Josefa Ullmana, Ing. Rudolfa Žnivu, Ing. Vincenca Sklenářa a Zdena Nagya.
Prvý sériový Manet M90 zišiel z linky závodu v Považskej Bystrici v júli 1947 a verejnosti sa motocykel predstavil v tom istom roku na pražskom autosalóne.
Ešte do konca roka vyrobili 366 kusov a do roku 1951 ich spolu vyprodukovali 37 630 kusov. Výrobu Manetov ukončila vojna v Korei. Jednovalcový motor s dvoma piestami má objem 93 cm3. Za pozornosť stojí logo výrobcu, odliate na hliníkovom veku motora. Manet sa môže pochváliť ešte jedným prvenstvom. Bol to prvý motocykel v Československu, na ktorom sa pri sériovej výrobe použil metalizovaný lak - „letecká modrá“.
Manet M-90 má nepochybne významné miesto v dejinách slovenského priemyslu. Skutočnosť, že Slovenská pošta vydala v rámci edície technických pamiatok známku s vyobrazením Maneta, je len malou satisfakciou konštruktérom a výrobcom.
Traktory Zetor
Naznačil som, že v Brne po prvej svetovej vojne sa začali vyrábať automobily „Z“, no ich sľubnú výrobu prerušila druhá svetová vojna. Po jej skončení sa ale zmenila spoločenská klíma a všetko sa začalo podľa sovietskeho vzoru riadiť centrálne od pracovných stolov predstaviteľov jedinej, komunistickej strany.
Prvým poľnohospodárskym povojnovým pomocníkom bol traktor označený ako Zetor 25. S novým zameraním civilnej výroby sa postupne aj menil názov továrne vyrábajúcej pre armádu. Zbrojovka Brno dostala dodatok „Závody Jána Švermu, národný podnik“.
Prvý prototyp brnenského traktora bol postavený koncom roka 1945. Prvá 50 kusová overovacia séria opustila brány fabriky už v apríli 1946. Ľudová Z 15-ka bola menším bračekom klasického Z 25 a pôvodne bola vyvíjaná pre drobných poľnohospodárov. Jej vývoj začal už v roku 1947 a výroba bola zavedená v roku 1948.
Keďže vo februári 1948 došlo v povojnovom Československu k prevratu a k moci sa dostali komunisti, a tí sa rozhodli všetko znárodniť, tak to zasiahlo aj poľnohospodárstvo. Malí sedliaci boli perzekuovaní, polia boli zcelené a boli vytvorené JRD (Jednotné roľnícke družstvá) podľa vzoru sovietskych kolchozov. Preto vedenie jedinej komunistickej rozhodlo zrušiť výrobu ľudového traktoríka Z 15. Výroba bežala teda len krátko od roku 1948 až 1949.
Bolo to následkom toho, že zahraniční odberatelia mali špecifické požiadavky a preto pre každého zákazníka (rozumej krajinu) bola skompletovaná iná varianta. Mimo každej zahraničnej mutácie v Brne vyrábali aj varianty strojov, ktoré vo mne vyvolávajú nádych exotiky. Túto exotiku vnímam rovnako u pretekových automobilov „Z“ a traktorov s písmenom „Z“ na chladiči.
Z môjho skromného pohľadu dosť atraktívna je varianta s kovovými kolesami, ktorá mi pripomína pionierske časy, keď boli poľnohospodárske samohyby len s kovovými kolesami, prípadne s gumovými obručami. Tieto kolesá boli vždy opodstatnené, pretože pri obrábaní pôdy bol záber traktora využitý takmer v každom počasí.
Vývojári brnenskej Zbrojovky preto do výroby zaviedli traktor Z 25, ktorý bol vybavený pásmi, ale aj kolesami a pásy boli vyrobené z pružnej gumy a jednotlivé kusy boli spojené kovovými dielcami. Vznikla tak varianta polopásového traktora Z 25.
Polopásové prevedenie bolo prioritne ponúkané „Štátnym lesom“, čo bola socialistická organizácia obhospodarujúca lesy a ich porasty. „Lesné závody“ teda pri ťažbe dreva používali aj polopásové Z 25.
Značka Zetor
História značky Zetor sa začala písať v roku 1945 na konci druhej svetovej vojny, kedy František Musil za rekordne krátky čas vytvoril traktor, ktorý bol lacný, ľahký a zároveň vhodný pre hromadnú dopravu. Meno Zetor vzniklo spojením označenia brnenskej zbrojárne „zet“ a koncovkou zo slova traktor „or“.
Už v roku 1947 sa predalo celkovo viac ako 3 500 traktorov a mnohé mierili aj za hranice, do Írska, Dánska alebo Belgicka. Do konca desaťročia už produkcia prekročila 10 000 strojov a výroba ďalších produktov, motorov motocyklov, písacích strojov či strelných zbraní, ju začala obmedzovať. Pribudli tak nové areály a v 60. rokoch už traktory putovali napríklad do Ghany, Barmy či Iraku.
Práve na začiatku 60. rokov značka Zetor prichádza ako prvá s progresívnou a jedinečnou koncepciou využitia unifikovaných prvkov pri svojej výrobe. Aj vďaka tejto inovácii v roku 1961 podnik oslavoval ďalší zo svojich rekordov, a teda výrobu takmer 160 tisíc traktorov typu Z 25, pričom podobnou štatistikou sa na svete v tej dobe mohol pochváliť len málokto.
Až v roku 1976 sa pôvodne spoločnosť Závod kuličkových ložisek Brno premenovala na Zetor Brno a udala tak nový ráz svojej výrobe. S privatizáciou v roku 1993 však časť podniku pripadla Konsolidačnej banke a časť majetku štátneho podniku spoločnosti Zetor, a. s.
V tom istom roku však uzrela svetlo sveta aj spolupráca s významnou značkou John Deer. Zetor sa presťahoval zo severnej Ameriky a mieril na jej južný koniec. Výroba traktorov bola ale v roku 1998 z dôvodu nedostatku kapitálu na fungovanie zastavená.
Bod zlomu nastal až v roku 2002, kedy sa vlastníkom spoločnosti stal HTC Holding, zachránil Zetor pred bankrotom a investoval do jeho ďalšieho fungovania. Od traktorov sa výroba posunula ďalej a na trhu bol len nedávno predstavený prototyp extrémneho vojenského vozidla Gerlach z dielne Zetor Engineering Slovakia, súčasti skupiny HTC Investments, pod ktorú patrí aj brnenský Zetor.
Dnes značka Zetor, ktorej začiatky sa tiahnu až do roku 1945 funguje vo viac ako 50 krajinách sveta. Podľa informácií z e15.cz až štyri pätiny celkovej ročnej produkcie pohltí práve zahraničie a okrem množstva iných strojov Zetor predá približne 3 000 traktorov za rok. Známu československú značku dnes nájdeš aj na poliach v Iráne, na Novom Zélande, v Keni či na Filipínach.
Transformácia na Mestskú Štvrť - Nová Zbrojovka
Zbrojovka je areál dnes už nefunkčného strojárenského giganta v Brne, ktorý skrýva potenciál novej komplexnej mestskej štvrte. História niekdajšej Zbrojovky siaha až do čias Rakúsko-Uhorska. To malo za prvej svetovej vojny vo Viedni vlastnú zbrojovku a v Brne mala vzniknúť plnohodnotná pobočka viedenskej centrály. Plány na jej výstavbu vypracovali v roku 1916, v roku 1917 sa začalo s výstavbou a o rok neskôr už bola stavba dokončená.
V medzivojnovom období patrila medzi najväčších armádnych dodávateľov na svete a v brnianskej fabrike sa vyrábali aj legendárne automobily Zetka. Po druhej svetovej vojne bola Zbrojovka znárodnená a výroba v nej rýchlo obnovená. Zbrojovka sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v Brne. Od 90. rokov výroba v nej postupne upadala a v roku 2006 Zbrojovka definitívne ukončila výrobu.
V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť. Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov.
Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál. Tretia etapa výstavby sa zrealizuje v spolupráci s mestom Brno. V štvrtej fáze výstavby vyrastie Office Park Nová Zbrojovka. Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates.
Plány novej mestskej štvrti v Brne
- Dokončenie: rok 2033
- Predpokladaná výška investície: 730 mil. eur
Celková výška investície sa odhaduje na vyše 730 miliónov eur. Dokončenie premeny Zbrojovky na novú mestskú štvrť je odhadované na rok 2033, pričom úzko súvisí aj s nutnými protipovodňovými opatreniami.
Zbrojovka Brno ako Výrobca Zbraní
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser. Predmetný vojenský materiál zahŕňal približne 60-tisíc kusov pušiek a karabín Mauser vz. 98 s bodákmi. V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98 , kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher. Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922. Išlo o výrobu 40 000 kusov.
V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm. Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami. Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky.
Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. 98. Stále však prebiehali skúšky zbrane. Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane. Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23. Pušky s vymeniteľnou krivkou mieridiel sa označovali ako vz. 23a.
tags: #hystorickej #vyrobi #traktoru #zbrojovka