Štefan Kurilla je absolventom Ekonomickej Univerzity, Fakulty podnikového managmentu a kvalifikovaným trénerom I. triedy v aikido a džudo. Je profesionálnym inštruktorom bojových umení a majiteľ a manažér fitness centra. Vyučuje v 5 samostatných Aikido štúdiách a má viac ako 300 študentov. Bojovým umeniam sa venuje od roku 1978 a je držiteľom 21 majstrovských stupňom v Aikido, Aikido zbraniach, Systeme Specnaz a Džudo. Študoval pod vedením japonských majstrov priamo v Japonsku.
Bol ocenený ďakovným diplomom Ministra obrany SR, diplomom a vyznamenaním Ministerstva vnútra Ruskej federácie, ďakovným diplomom bezpečnostného špecialistu amerických jednotiek v Kórei a plaketami prezidenta Kórejskej federácie Aikikai a Pennsylvánskej Univerzity za rozvoj aikido. V roku 2005 obsadil 1. miesto v taktickej streľbe amatérov v organizácii International Bodyguard & Security Services Association v konkurencii pracovníkov zo security sektora z 11 krajín, kde úspešne zložil skúšky na asistenta inštruktora Combat streľby.
V roku 2006 organizoval 1. celosvetové ukážky aikido spojené s medzinárodným seminárom, ktorého sa zúčastnili odborníci z 23 krajín z troch kontinentov. Je organizátorom a účastníkom každoročnej najväčšej show bojových umení v SR a v okolitých susedných štátoch pod názvom VEČER BOJOVÝCH UMENÍ.
Začiatky a motivácia
Bojovým umeniam sa venuje od roku 1978, keď ako osemročný začal cvičiť džudo v telovýchovnej jednote Sokol na bratislavských Vinohradoch. Začal som, lebo s tým začal aj môj brat. Aikido som začal cvičiť až v roku 1989 pod vedením majstra Rudolfa Várszegiho, ktorý k nám vtedy prišiel z Maďarska.
Na otázku, prečo je aikido jeho srdcovkou, odpovedá: Tradičné aikido sa najviac približuje reálnym bojovým situáciám. Zapáčilo sa mi, že pri cvičení nebolo treba veľa fyzickej sily. Nemusel som tráviť čas dvíhaním činiek. Ďalšou motiváciou bol môj prvý učiteľ, ktorý o ňom vedel veľmi pekne rozprávať. Postupne som začal chápať, ako fungujú techniky aikida,, a že sú veľmi efektívne a účinné.
Prečítajte si tiež: Majstrovstvá v biatlone: Balog kraľuje
Interdisciplinárny prístup
Okrem aikida, čo je moje živobytie, hoby a životná cesta, sa venujem aj iným bojovým umeniam. Človek by mal byť trochu interdisciplinárny, aby svoju srdcovú disciplínu videl aj z inej perspektívy. Venujem sa ešte thajskému boxu. Štyrikrát do týždňa mám tréning s Rudolfom Ďuricom, dvojnásobným majstrom sveta v tejto disciplíne. Okrem toho robím ešte daito-ryu aikijujutsu, džudo a trénoval som aj mnohé iné bojové umenia.
Aikido a sebaobrana
Na otázku, či je takýto druh športu dobrou sebaobranou, odpovedá: Samozrejme, ale za určitých podmienok. Keď ste lepší od útočníka, tak máte na to, aby ste využili techniky aikida na sebaobranu, ubránili sa a pritom ho nezranili. A keď ste rýchlejší ako on, máte dobrý reakčný čas a dobrý odhad vzdialenosti, dobrú psychiku, taktiku, stratégiu a kvalitnú techniku, tak máte možnosť paralyzovať útočníka bez toho, aby ste mu urobili akúkoľvek ujmu na zdraví. Netreba na to ani veľkú silu.
V cvičení aikido sa používajú aj zbrane - meč, kopija, nôž. Ako sa zachovať v konkrétnej situácii, je individuálne. Počas tréningov žiakov pripravujeme na tieto situácie. Vaše bojové schopnosti sú take silné ako najslabšie ohnivko v tejto reťazi. Mám žiakov, na ktorých naozaj zaútočili nožom, prežili to a ochránili svoje zdravie.
Filozofia a motivácia v aikide
Tradičné aikido nie je súťažný šport. Aká je motivácia zlepšovať sa v ňom? Myšlienka nie je zvíťaziť nad niekým, ale sám nad sebou. Namiesto súťaží u nás fungujú pravidelné ukážky. Už od roku 1997 usporadúvame Večer bojových umení, kde výber klubu môže predviesť, na akej úrovni pracuje. A má možnosť ukázať, čomu sa venuje. Pravidelne sa tu predstavuje okolo tritisíc ľudí. Je to atraktívne podujatie, okrem aikida sa môžu prezentovať aj iné bojové umenia, minulý rok ich bolo jedenásť.
Vzťah učiteľa a žiaka
V tradičnom aikide je status učiteľa a žiaka chápaný v tradičnej forme, je tu prísna etiketa. Slúži na to, aby tréning bol čo najefektívnejší, aby ste tých šesťdesiat minút využili naozaj naplno. Druhá stránka je bezpečnosť. A napokon prepracovať sa cez etiketu k sebadisciplíne. Okrem toho je to aj istý spôsob psychohygieny.
Prečítajte si tiež: Súčasnosť slovenského biatlonu
Som síce učiteľ, ale napríklad pred rokom som bol na sústredení daito-ryu aikijujutsu. Mal som šesť hodín denne tréningy, na záver týždňa bola skúška a potom som musel urobiť sto pádov. Na to, aby som to dokázal absolvovať, som sa musel pripravovať aj na pády, to znamená, že som musel padať aj ja. Deň pred odletom do Japonska na toto sústredenie som urobil stopäťdesiat pádov. Na skúške ma hádzal jeden Talian, Japonec to počítal a sledoval, aby sme to fyzicky zvládli.
Tréning špeciálnych jednotiek Systema Spetsnaz
S inštruktorom Systemy som sa prvý raz stretol v Japonsku u môjho učiteľa. Trénoval špeciálne jednotky v Čite. Na Aikido expo v Spojených štátoch som zase mal možnosť vidieť, ako inštruktori Systemy pracujú a zaujalo ma to. Tak som vycestoval do Moskvy a navštívil som tri organizácie, v ktorých som trénoval. Neskôr som už mohol viesť tréningy sám. Pozvali ma do Čity aj do Vladivostoku, kde som robil tréningy pre špeciálne jednotky aj pre inštruktorov polície. Mám odtiaľ aj diplomy.
V zásade sa špeciálne neodlišuje od tréningov iných bojových umení. Vo väčšine z nich totiž môžete zabiť aj nezabiť. A pravda je taká, že cvičenie špeciálnych jednotiek nie je uniformné, mnoho v tomto smere robí marketing, ktorý môže zavádzať. Nemožno povedať, že špeciálne jednotky sa trénujú len jediným spôsobom. Vždy závisí od inštruktora.
Súkromná stredná škola ochrany osôb a majetku
Založili ste súkromnú strednú školu ochrany osôb a majetku. Ako sa pripravujú títo študenti? Učia sa najjednoduchšie techniky, aby vedeli zvládať situácie v rámci svojej profesie, ide o úzko špecializovaný tréning postavený na základoch aikida a thajského boxu. Okrem toho majú možnosť rôznych krúžkov, laserovú strelnicu, airsoftovú streľbu, učia sa narábať bezpečne so zbraňami. Dostávajú základnú prípravu na prácu v ozbrojených zložkách alebo v súkromnej bezpečnostnej sfére. Tento rok vystupovali aj na Večere bojových umení. Teraz nám maturujú prví štvrtáci. Z roka na rok záujem o štúdium rastie. Myslím, že škola má budúcnosť, lebo bezpečnostný sektor má čoraz dôležitejšie miesto v spoločnosti.
Návšteva Japonska a tréning pod vedením majstra
Mal som šťastie, že v roku 1999 som bol na prvom seminári s Morihirom Saitom senseiom, najdlhšie cvičiacim žiakom zakladateľa. Stretli sme sa vo Švajčiarsku. A potom, asi po ôsmich seminároch, som ho požiadal, či by som ho mohol prísť navštíviť do Japonska.
Prečítajte si tiež: Slovenský biatlonista Marek Matiaško
Aké to bolo pri prvej návšteve? Bolo to úžasné v tom, že sme cvičili aj žili priamo v telocvični, v ktorej cvičil zakladateľ. Ja som spal priamo pri oltári, ktorému sa zakladateľ klaňal, išiel som po chodníku, po ktorom chodil do telocvične zakladateľ, malo to náboj. Bol som tam v zime, v telocvični sa nekúrilo, takže keď bolo vonku mínus štyri, vnútri tiež. Iba keď bolo pod osem stupňov, zapli sme pred tréningom malú naftová piecku, ale len čo prišiel majster, hneď sme ju vypli a odložili. Dvere a okná sme otvárali dokorán. Po prvých štyroch-piatich minútach tvrdého tréningu sa z nás lial pot a zimu sme už necítili.
Majster nám predviedol techniku a občas nás napravoval v malých detailoch. Potom si sadol, podriemkával, potom opäť niečo ukázal, povedal boky nižšie, viac sa otočiť, potom šiel do záhradky, vybral nejakú zeleninku, odniesol manželke. Ako vo filme. Už zomrel, volal sa Morihiro Saito sensei a bol žiakom zakladateľa dlhých dvadsaťtri rokov, najdlhšie zo všetkých žiakov. A ja som mal to šťastie, že som cvičil priamo pod jeho vedením. Odkedy zomrel, pokračujem pod vedením jeho syna Hitohiro Saito senseia. To je línia najdlhšie cvičiaceho žiaka.
Osobné skúsenosti a motivácia
Nepochybovali ste niekedy, či je aikido pre vás správna cesta? Niekoľkokrát som uvažoval, že z tejto cesty odídem, ale zostal som a som rád, že som vydržal. Pretože vidím, že to má zmysel.