Atletika, známa ako „kráľovná športu“, má dlhú a bohatú históriu. Je to základný šport, ktorý skúša limity ľudského tela v disciplínach ako beh, skok, hod.
História Behu do Vrchu
Aj keď počiatky tejto najmladšej atletickej disciplíny nie sú úplne známe, je viac ako pravdepodobné, že vznikala predovšetkým v krajinách s členitým povrchom a rozsiahlymi pohoriami. Najstaršie historické záznamy o behu do vrchu pochádzajú zo Škótska z roku 1068. Podľa nich si mal tamojší kráľ vyberať svojho osobného posla tak, že uchádzačom vystrojil bežecké preteky na vrchol neďalekej hory. Podobné súťaže o niečo neskôr figurovali už ako pevná súčasť vtedajších národných škótskych hier - Scottish Highland Games.
Až o niekoľko dlhých stoviek rokov neskôr, v 19. storočí sa vyskytujú prvé písomné zmienky o horských behoch v Anglicku. Opisujú verejné preteky Grasmere Fell v roku 1850, ktoré merali dva a pol kilometra a pretekári na nich museli prekonávať prevýšenie viac ako tristo metrov, podobnú súťaž v Burnsall z roku 1868, či najdlhšie preteky tej doby na vrchol najvyššej hory Veľkej Británie, Ben Nevis (1 343 m n. m.), merajúce so spiatočnou trasou rovných 16 kilometrov, s prevýšením 1500 m. Všetky sa s väčšími či menšími zmenami zachovali dodnes.
V USA, vo vzdialenejšom regióne Aljašky, v meste Seward sa na základe neformálnej stávky, pri príležitosti miestnych júlových slávností bežali horské preteky po prvý raz v roku 1908. Od roku 1915, s dĺžkou trate 5 km a prevýšením tisíc metrov sa tu koná veľmi známe a prestížne vrchárske podujatie Mount Marathon race.
V Taliansku sa jeden z najslávnejších horských behov uskutočnil až na začiatku minulého storočia s názvom Ivrea - Mombarone a spojený bol s vrcholom hory Colma di Mombarone (2 371 m n. m.).
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Vznik stavovských organizácii
V prvej polovici 20. storočia sa vo svete veľa pretekov v behoch do vrchu nekonalo, postupom času sa však do povedomia národných atletických zväzov čoraz častejšie dostávali aj horské behy, čo uvítali najmä majitelia vysokohorských hotelov a zimných lyžiarskych stredísk. Keďže sa ukázalo, že novovznikajúce športové odvetvie môže byť pre budúcnosť výhodným obchodným artiklom, k jeho najväčšiemu rozmachu dochádzalo najmä v hornatých oblastiach Veľkej Británie a v alpských krajinách, najmä v Taliansku.
Prvou medzinárodnou inštitúciou zastrešujúcou čoraz početnejšie spektrum novovznikajúcich podujatí pod jednu spoločnú strechu bol Medzinárodný pohár európskeho šampionátu v behu do vrchu (CIME), ktorý vznikol ešte v roku 1975. V tomto období sa datuje aj vznik jedného z najstarších a najznámejších vrchárskych podujatí tej doby, 31 kilometrov dlhého behu Sierre - Zinal, vedúceho východnými svahmi Val d’Anniviers vo švajčiarskych Alpách, ktorého zakladateľmi boli dvaja nezabudnuteľní priekopníci behov do vrchu na starom kontinente, Jean Claude Pont a Noel Tamini.
V roku 1984 nahradila inštitúciu CIME nová medzinárodná organizácia s názvom Medzinárodný výbor pre beh do vrchu (ICMR), ktorá o štrnásť rokov neskôr, v roku 1998 zmenila svoj názov na Svetovú asociáciu behov do vrchu (WMRA). Tá je najvyšším riadiacim orgánom dodnes a podobne ako ICMR, aj ona sa usilovala predovšetkým o dobré vzťahy s Medzinárodnou asociáciou atletických federácii (IAAF), čo deklarovala najmä dodržiavaním všetkých jej zásad, pravidiel a predpisov.
Vrcholom jej snaženia bol záujem, aby beh do vrchu bol rovnoprávnou atletickou disciplínou, plne rešpektovanou samotnou IAAF. V tomto duchu sa v roku 1990 v talianskej Bardonecchii nieslo aj spoločné stretnutie dvoch silných mužov vtedajšej doby, výkonného prezidenta IAAF, Prima Nebiola a prezidenta Talianskej atletickej federácie (FIDAL), Gianniho Golu. Výsledkom bolo schválenie nového atletického pravidla, ktoré zaradilo beh do vrchu definitívne medzi atletické disciplíny v sekcii cezpoľných behov.
K najdôležitejšiemu rozhodnutiu týkajúceho sa zaradenia behu do vrchu medzi atletické disciplíny došlo však až na kongrese IAAF, ktorý sa uskutočnil v roku 2003 v Paríži. Tu hlavní predstavitelia IAAF schválili zmenu širšej definície atletiky, ktorá je od tej doby charakterizovaná ako zväzok samotnej atletiky, pretekov na ceste, športovej chôdze, cezpoľných behov a behov do vrchu.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Začiatky súťaženia na vrcholnej úrovni
Prvou reprezentatívnou súťažou ICMR na vrcholnej úrovni, ktorá sa uskutočnila ako súťaž o Svetová trofej bola World Mountain Running Trophy. Tá sa po prvý raz uskutočnila v roku 1985 v talianskom meste San Viglio di Marebbe a zúčastnilo sa jej jedenásť krajín. Európskou obdobou tejto súťaže bola Európska trofej, ktorá pod názvom European Mountain Running Trophy mala premiéru v roku 1995 vo francúzskom Valleraugue.
Rokmi sa však menili nielen názvy inštitúcií, ale i názvy podujatí, a tak sa trofeje postupne menili na šampionáty. Ten prvý, európsky sa v roku 2002 predstavil v portugalskej Camare de Lobos, pod názvom European Mountain Running Championship, ten druhý, svetový, o sedem rokov neskôr v talianskom Madesimo - Campodolcine. Bolo to úspešné zavŕšenie dlhodobého procesu akceptácie behov do vrchu a ich definitívneho začlenenia pod správu najvyšších atletických inštitúcii - EA a IAAF.
Popri majstrovských šampionátoch, vzniklo na prelome tisícročí, už pod taktovkou WMRA aj niekoľko ďalších reprezentatívnych súťaží, ktoré predznamenali ďalšiu budúcnosť tohto nového atletického odvetvia. Od roku 1997 sa pod názvom Alpine Grand Prix začal formovať prvý dlhodobý súťažný seriál, ktorý sa po dvoch rokoch úspešného fungovania pretransformoval na WMRA Grand Prix, a od roku 2014, po vzore iných individuálnych športových odvetví sa behá ako WMRA World Cup. Pre rok 2017 ho tvorí sedem podujatí vrátane svetového šampionátu.
Ďalšími podujatiami, tešiacimi sa mimoriadnej obľube sú WMRA International Youth Cup, Balkan Mountain Running Championships, či WMRA Long Distance Mountain Running Challenge. Okrem nich figurujú v súťažnom kalendári aj tri oficiálne podujatia typu Area Continental Mountain Running Championships, ktoré sú obdobou európskeho vrchárskeho šampionátu a uskutočňujú sa na územných celkoch Južnej Ameriky, Severnej a Strednej Ameriky a Afriky.
Po rokoch stretnutie opäť pod Vršatcom
Svoje oficiálne vrcholné súťaže majú dnes už aj veteránske kategórie. V spolupráci s Európskou veteránskou atletickou asociáciou (EVAA) sa od roku 2006 každé dva roky uskutočňujú šampionáty v rámci Európy. No a čo sa sveta týka, po troch neoficiálnych formátoch svetového šampionátu - v rakúskom Kitzbühli 1998, českých Jánskych Lazňach 1999 a slovenskom Vršatci 2000 - predstavila sa v spolupráci so Svetovou veteránskou atletikou (WMA) konečne svetu aj premiéra oficiálnej edície svetového veteránskeho šampionátu WMRA/WMA Masters World Mountain Running Championships, konajúca sa v prvý rok nového milénia v poľskej Ustroni.
Prečítajte si tiež: Juniorské Majstrovstvá Sveta – prehľad
História Triatlonu
Triatlon je šport, ktorý v poslednom čase zaznamenal vo svete aj u nás trvalý rozmach. Triatlon vychádza z prirodzeného pohybového záujmu predovšetkým mladých ľudí a zodpovedá túžbam po ich pohybe. Tento šport svojou atraktivitou láka všetky vekové kategórie mužov a žien. Triatlon tvoria tri disciplíny aerobných športov - plávanie, cyklistika a beh a umožňuje celoročnú zdravú pohybovú aktivitu. V súčasnosti sa najväčšej popularite teší krátky a šprint triatlon.
Prvý triatlon na svete sa uskutočnil na Havajských ostrovoch, kde sa dodnes uskutočňujú majstrovstvá sveta v Ironmane. U nás v bývalej ČSSR sa uskutočnil prvý triatlon v roku 1981 v Plzni a v roku 1985 to už bolo 150 akcií, na ktorých štartovalo 15 000 pretekárov.
Veľká cena Chirany
Prvý triatlon sme, ako 0. ročník, usporiadali v roku 1985 pod názvom "Veľká cena Chirany". Premiérovými organizátormi boli Miroslav Hélia a Július Eisele v spolupráci s TVB komisiou pri ZV ROH a turistickým oddielom TJ Chirana. Toto podujatie je dnes najstarším na Slovensku. Tieto preteky majú veľmi peknú bežeckú trať v prírode a cyklistická časť je známa svojou náročnosťou, čo umožňuje členitý terén nášho okolia.
Vďaka dobrej organizácii si náš triatlon získal popularitu do takej miery, že v roku 1992 bol zaradený do československého pohára a boli to jediné preteky československého pohára v tomto roku na Slovensku. V rokoch 2001 až 2009 bol zo strany pretekárov malý záujem a už sme uvažovali že s triatlonom skončíme. Od roku 2010 je to súčasne aj Hasičský triatlon. Rok 2014 bol prelomový. Prvý krát sme mali dve vlny (Hasičský triatlon a Slovenský pohár). V oboch pretekoch štartovalo po 94 pretekárov. Predtým sme naposledy robili Slovenský pohár v roku 2000.
V rokoch 1985 - 1991 boli objemy nasledovné - plávanie 1 km; cyklistika 50 km; beh 10 km. V rokoch 1992 - 1998 - krátky triatlon. Od roku 1999 - šprint triatlon.
História Orientačného Behu
Orientačný beh je šport, pri ktorom súťažiaci na mieste štartu dostanú topografickú mapu podľa ktorej budú súťažiť. Štartuje sa v určených intervaloch. Pretekári s pomocou použitia topografickej mapy a kompasu sa musia ľubovoľnou, zvolenou trasou dostať na jednotlivé kontrolné stanovištia podľa určeného poradia, na ktorých sú zariadenia, ktorými pretekár potvrdí svoju prítomnosť na kontrolnom stanovišti ( v súčasnosti sa používa i špeciálna mapa s elektronickým čipom). Víťazom je pretekár, ktorý prebehne všetkými určenými kontrolnými stanovištiami v najkratšom čase.
Okrem kontrolórov na trati sú rozmiestnení i ďalší pozorovatelia, aby sa eliminovalo riziko nedovolenej spolupráce pretekárov,resp. možných nekorektností v pretekoch. Súťaží sa na krátkej, strednej a dlhej trati a niekedy sa súťaží i etapovo niekoľko dní. Pre súťažiacich sú určené limity, v ktorých musia dobehnúť do cieľa. U profesionálov sú dĺžky a limity rôzne, napr.
Stručná história: šport pôvodne vznikol z vojenského cvičenia vo švédskej armáde v roku 1895. Neskôr, začiatkom minulého storočia, ho začali ľudia, ktorí radi behali v prírode, pestovať ako rekreačný šport. Následne sa rozšíril do ostatných častí Európy, Ázie a Severenej Ameriky. V roku 1961 bola založená Medzinárodná federácia orientačného behu (IOF).
Majstrovstvá sveta sa po prvý krát uskutočnili vo Fínsku v roku 1966. V súčasnosti sa majstrovstvá sveta uskutočňujú každé dva roky.
Výstroj a profil pretekára
Výstroj: športové oblečenie z pevnej látky, ktoré odvádza teplo a vlhkosť, špeciálna šahká, vodovzdorná obuv s kovovými, resp.
Profil pretekára: výborne trénovaný bežec s dobrou svalovou a kardiovaskulárnou kapacitou, správna orientácia v teréne podľa pomôcok, resp.
Nominácia SR na III. MS v horských a trailových behoch v Canfrancu (25. - 28. 9. 2025)
Na III. spoločných majstrovstvách sveta v horských a trailových behoch 25. - 28. septembra 2025 v pyrenejskom Canfrancu bude Slovensko reprezentovať osem športovcov - štyria muži a štyri ženy. Nechýba medzi nimi obhajca bronzu v dlhom traile zo šampionátu v rakúskom Innsbrucku Peter Fraňo (ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica). Na štart pretekov na 81,09 km s prevýšením 5078 m sa spolu s ním postavia aj Martin Halász (AO Tatry Horný Smokovec) a Patrik Milata (Elite Trail & Obstacles Sportteam Slovakia, o.
Výkonný výbor SAZ na základe návrhu šétrénera behov mimo oválu Pavla Kováča nominoval na beh do vrchu žien skúsenú Katarínu Pejpkovú (TJ Obal Servis Košice). Juniorská majsterka sveta 2006 v tejto disciplíne bola pred dvoma rokmi na MS 36., na vlaňajších ME v Annecy ju klasifikovali na 29. V dlhom traile žien sa predstaví Slovenka žijúca v Hongkongu Veronika Leng (predtým Vadovičová). Dvojnásobná a úradujúca majsterka SR v horskom behu Líšková obsadila v krátkom traile v Innsbrucku 61. miesto, vlani na ME v Annecy príjemne prekvapila 20. priečkou. Schwaiger štartovala na svetovom šampionáte 2023 v behu do vrchu (25.
tags: #majstrovstva #sveta #beh