Košický maratón je najstarším maratónom v Európe a tretím najstarším vo svete. Po prvý raz sa bežal v roku 1924. Tento slávny maratón mal pri svojom zrode iba jeden vzor - olympijský beh na 42 195 m v Paríži v roku 1924.
Keď 28. októbra 1924 ešte ani 30-ročný Vojtech Braun stál v obci Turňa nad Bodvou (teraz okres Košice - okolie) pred štartom pri ôsmich účastníkoch maratónskeho behu, určite netušil, že sa začína písať úvodná kapitola dejín neskôr jedného z najznámejších atletických podujatí na svete - MEDZINÁRODNÉHO MARATÓNU MIERU. V propozíciách malo premiérové podujatie názov I. slovenský maratónsky beh.
Organizoval ho Východoslovenský a Podkarpatský okrsok Čs. amatérskej atletickej únie. Zápoliť mohli iba členovia slovenských atletických okrskov, registrovaní v ČsAAU a aktívni vojaci ktoréhokoľvek vojenského útvaru na Slovensku. Z ôsmich štartujúcich boli štyria z usporiadajúceho KAC Košice, traja príslušníci Čsl. armády a jeden zo Slávie Košice. Do cieľa dobehli siedmi, jeden vzdal.
V lete 1924 sa v Paríži konali v poradí siedme olympijské hry. Nenechal si ich ujsť vtedy 30-ročný Vojtech Bukovský. Pricestoval z Košíc. Športový zanietenec, novinár i rozhodca chcel zažiť športový sviatok na vlastnej koži. Trinásteho júla na štadióne Colombes sa nechal strhnúť nadšením.
Do cieľa olympijského maratónu dobiehal fínsky víťaz Albin Stenroos a za ním aj jeho súperi. Ten moment nedal Bukovskému pokoja. V jeho hlave sa zrodil sen, ktorý sa už o tri mesiace premenil na skutočnosť.
Prečítajte si tiež: Košický maratón
„Vojtech Bukovský sa vrátil do Košíc. V auguste zvolal priateľov, zišiel sa východoslovensko-podkarpatskoruský okrsok Československej atletickej amatérskej únie a rozhodli sa, že zorganizujú maratón. Mali na to 70 dní. Dokázali to. My na to máme 365 dní a aj tak nestíhame,“ vraví riaditeľ MMM Branislav Koniar.
Medzi prihlásenými figurujú bežci zo 64 krajín sveta, pričom 33-členné zastúpenie má Európa. Súčasťou maratónu budú už tradične aj majstrovstvá Slovenska.
Na štarte bude opäť aj „hviezdna“ štafeta, ktorú vlani zostavili biatlonistka a najúspešnejšia slovenská olympionička Anastasia Kuzminová, štvornásobný olympijský víťaz v chôdzi Robert Korzeniowski, trojnásobná olympijská medailistka v behu na 1500 m Gabriella Szabóová a bronzový olympijský medailista v behu na lyžiach Martin Koukal.
Podľa Koniara ide s behom ruka v ruke hudba, o čom svedčí aj fakt, že popri trati bude postavených dvanásť pódií. Hlavné preteky sú na programe v nedeľu 6. októbra od 9.00 h.
Počas ľahkoatletických dostihov košickej posádky na oslavu 6. výročia československej samostatnosti v roku 1924 sa prvýkrát konal košický maratón za účasti 8 „závodníkov“. Išlo o vôbec prvý maratón, ktorý sa behal na území Slovenska. Asi nikto v tom čase nečakal, že maratón sa stane najväčšou športovou atrakciou mesta, ktorá každoročne láka bežcov z celého sveta.
Prečítajte si tiež: História MMM
Najväčšiu zásluhu na organizácii prvého košického maratónu nesie Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe. V lete 1924 navštívil olympijské hry v Paríži a s nadšením sa vracal domov. V Paríži ho najviac očaril maratónsky beh, ktorý v domácom prostredí úplne absentoval. Vďaka jeho iniciatíve bol do celkového programu októbrových atletických pretekov zaradený aj maratón.
28. októbra, práve v deň 6. Odtiaľ štartovali preteky do Košíc, trať bola dlhá 42 km a 200 m. Závod sa konal pod protektorátom gen. zdrav. dra Kovaříčka, náčelníka zdravotnej služby 11. p. divízie, ktorý sa osobne dostavil na miesto štartu, kde prehovoril k bežcom. Na celej trati sa prizeralo „dostihom“ veľa obecenstva - „trať dobrá až na beh mestom, kde sú závodníci nútení bežať po mestskej dlažbe. 1. 2. 3. Schmied, hor. práp. 4. 5. 6. Lenert, p. pl. 7. Zajíc, p. pl. „Výsledok vojakov Lenerta a Zajíca je veľmi pozoruhodný, poneváč obaja nielen, že sa nepripravovali, ale nikdy v živote nezávodili.
Po skončení behu odovzdal čest. protektor gen. dr. Kovaříček víťazom: čestné ceny, z ktorých jednu sám daroval, jednu cenu zakúpil dôstojnícky sbor v Košiciach a ostatné miestne civilné kluby. Víťaz pretekov, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal aj v nasledujúcich ročníkoch, ale neúspešne. Konkurencia narastala, už v druhom ročníku bola účasť aj medzinárodná. V treťom ročníku vavrínový veniec putoval do zahraničia, zásluhou Paula Hempela z nemeckého klubu SC Charlottenburg.
Keď Halla pretrhol cieľovú pásku, vojenská hudba zahrala pochod a na počeť prvého víťaza košického maratónskeho behu zahrmeli čestné salvy. Medzinárodný maratón mieru má olympijskú DNA.
Ale čo je dôležitejšie, príbeh pokračoval. Ako jeden z mála športových. Neprerušila ho ani Viedenská arbitráž, po ktorej sa Košice ocitli v rukách horthyovského Maďarska, ani druhá svetová vojna a prechod frontu. Prežil niekoľko štátov, režimov, prevratov, pandémiu.
Prečítajte si tiež: MMM 1964: Kompletné výsledky
Košice však poslúžili ako príklad pre mnohých iných. Podľa nich založili tradíciu maratónskych behov v holandskom Enschede (1947), Moskve (v názve tamojšieho - Moskovský medzinárodný maratón mieru - sú až štyri M...), maďarskom Szegede, poľských Debne a Otwocku, či v nemeckom Chemnitzi.
Už II. ročník Slovenského medzinárodného maratónu (tento názov sa udržal až do roku 1937) bol s účasťou nielen československých, ale aj maďarských bežcov. Z roka na rok sa potom počet účastníkov aj krajín rozširoval. Už vtedy, tak ako aj o desaťročia neskôr, tam vytrvalci a ich sprievody našli to, čo nikde inde. Predovšetkým nezvyčajne kvalitný a zároveň veľmi srdečný tím organizátorov, ale aj pondelkové výlety pre bežcov, funkcionárov a ďalších hostí, spojené s prípravou živánky alebo gulášu, i s vystúpeniami folklórnych skupín. Tým najdôležitejším faktorom bol a stále zostáva vzťah Košičanov a obyvateľov okolia mesta k svojmu maratónu.
Ľudia nielenže zaplnia každý meter pozdĺž trate v centre i v obývaných štvrtiach, ale dokážu rovnako povzbudiť a potleskom odmeniť tých, ktorí zápolia o víťazstvo, ako i z posledných síl kráčajúcich pretekárov, ktorí majú už iba jediný cieľ - splniť časový limit 6 hodín na absolvovanie celej trate. Do roku 1989 na neobyčajne ťažkej trati Košice - Seňa - Košice na spiatočnej ceste vytrvalcom znepríjemňoval beh a oberal ich o sily tradičný severný protivietor. Práve vtedy zaplnené ulice mesta s búrlivo povzbudzujúcimi a tlieskajúcimi obyvateľmi hnali bežcov k štadiónom, kde bol cieľ. Dvojnásobný víťaz MMM (1966, 1971) Gyula Tóth z Maďarska na otázku, čomu vďačí za to, že v uliciach mesta ukázal všetkým svojím prenasledovateľom chrbát, stručne odpovedal: „Tie ulice zaplnené ľuďmi mi dali krídla.“
Osobnosti na čele organizátorského tímu: Od zrodu MMM v roku 1924 sa na čele jeho organizačných štábov, resp. ako riaditelia pretekov vystriedali ôsmi Košičania. Z nich si väčšiu pozornosť zaslúžia štyria. Dvaja z nich - Béla Braun/Vojtech Bukovský (pôvodné meno si zmenil v roku 1945) a Ján Margita - taktovku hlavného organizátora držali v rukách zhodne po 24 rokov a Štefan Daňo dokonca 28 rokov. Od roku 2017 šéfuje maratónu Branislav Koniar.
BRANISLAV KONIAR (nar. 3. 10. 1959): Medzi organizátorov MMM si našiel cestu v roku 1991, keď sa stal tajomníkom Maratónskeho klubu Košice. Už po roku však vykonával veľmi dôležitú a zodpovednú funkciu riaditeľa pretekov MMM. Odvtedy sa jeho meno najčastejšie skloňuje v období príprav i samotného priebehu nášho najslávnejšieho vytrvalostného behu.
MMM organizuje Maratónsky klub Košice: Spoločenské zmeny po Novembri 1989 si vynútili, aby MMM organizovalo združenie s právnym štatútom. Preto v júni 1990 z iniciatívy Štefana Daňa vzniklo občianske združenie Maratónsky klub Košice (MKK), ktoré je dodnes jedinou organizáciou s právom organizovať tento svetoznámy maratónsky beh. V tom istom roku bol MMM prijatý za člena AIMS (Medzinárodná asociácia maratónskych a cestných behov). Súčasný prezident MKK Ján Suzina sa ujal funkcie koncom roka 2017.
Podľa oficiálnych údajov sa 1. októbra 2023 bežal v Košiciach 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Nie je to však také jednoznačné.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1924 | Zrod MMM z iniciatívy Bélu Brauna (neskôr Vojtecha Bukovského) po jeho návrate z OH v Paríži. |
| 1924-1937 | Termín maratónu stanovený na 28. október, deň výročia vzniku ČSR. |
| 1938-1944 | Maratón sa neusporiadal z dôvodu okupácie Košíc horthyovským Maďarskom. |
| 1945 | Podujatie v Košiciach sa konalo pod názvom Maratón slobody. |
| 1980 | Prvý krát v histórii sa na trati objavili aj ženy. |
| 1997 | IAAF Majstrovstvá sveta v polmaratóne v Košiciach. |
Prvá významná publikácia o tomto slávnom podujatí pod názvom MEDZINÁRODNÝ MARATÓN MIERU 1924 - 1985 od kolektívu autorov sa vojnovým rokom venovala skutočne iba symbolicky.
V roku 1940 sa maratón v Košiciach nebežal preto, lebo okupačná správa mesta ho preložila do Budapešti.
Nakoniec v roku 1944 mal ako občan židovského pôvodu iné starosti. Musel sa skrývať, aby si zachránil holý život. Našťastie sa mu to podarilo! V roku 1945 sa podujatie v Košiciach konalo pod názvom Maratón slobody. Bežal sa znovu 28. októbra. Organizátori tak dali jednoznačne najavo, že tento beh plne nadväzuje iba na predvojnové ročníky a tie počas okupácie Košíc vôbec neberie na vedomie.
Po dlhých diskusiách v Maratónskom klube Košice sa členovia uzniesli, že vojnové maratóny sú pokračovaním tých, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1937, a teda majú svoje pevné miesto v dejinách MMM.
Deň maratónskeho behu padol v roku 2023 na nedeľu 1.10. V predvečer tohto významného športového sviatku, 30.9., sa bude konať otvárací ceremoniál s už tradičným zapálením maratónskeho ohňa. Celý sprievodný program MMM 2023 je pestrý a nesie sa v bežeckom duchu od začiatku septembra.
Organizátori MMM ohlásili, že na jubilejný ročník Košického maratónu sa účastníci doslova vrhli. Registrácia sa musela zastaviť už 6 mesiacov pred samotnými pretekmi.
tags: #mmm #medzinarodny #maraton #mieru