História sa opakuje a tenis nie je výnimkou. Každá tenisová éra priniesla pamätné súboje velikánov. Aj súčasnosť má dvoch tenisových profesorov, ktorí na dvorci zvádzajú neľútostné zápasy. Raz sa podarí vyhrať jednému, inokedy druhému. Ale na antuke víťazí zvyčajne iba jeden z nich - Rafael Nadal.
Španielsky mladík oslávil na grandslamovom turnaji Roland Garros svoje 22. narodeniny. A darček si dal rovnako štýlový ako v ostatných štyroch rokoch - Pohár mušketierov. Na jeho získanie treba oveľa viac ako len vytiahnuť pár drobných z peňaženky. Rafael Nadal obetoval na získanie tejto relikvie, pre antukárov posvätnej, hodiny a hodiny tvrdej driny na dvorci. So strýkom Tonim, ktorý z neho spravil najlepšieho antukového hráča posledného dvadsaťročia, donekonečna trénovali liftované údery a pohyb, aby žiadna loptička nebola stratená.
Ako osemnásťročné ucho prišiel na dvorce Rolanda Garrosa po prvý raz. Vyprášil celú konkurenciu a zdvihol nad hlavu pohár, o ktorom snívajú takmer všetci. A potom to zopakoval ešte dvakrát.
Nadal a rekordy na Roland Garros
Pri svojom štvrtom štarte mohol Nadal vyrovnať rekord, ktorý takmer pred tridsiatimi rokmi vytvoril legendárny Švéd Björn Borg. Dlhovlasý švédsky blondiak získal štyri parížske tituly v rade. Práve on vtedy spôsobil hystériu vo svetovom tenise a spopularizoval túto hru do takej miery, že dnes sa v nej točia milióny dolárov. Tento rok prišiel do Paríža iný Nadal. Bol pokojnejší a možno aj pokornejší. Žiadne veľkohubé vyhlásenia. V tichosti spracúval slová najväčšieho rivala Rogera Federera o tom, ako chce zaútočiť na parížsky triumf. Nadal vedel, že na tlačovkách sa nerozhodne.
Ľavoruký Španiel nechal prehovoriť svoju ruku. Opäť potvrdil, že na antuke je neomylná. Kolo po kole valcoval súperov. V semifinále zastavil aj namotivovaného Srba Novaka Djokoviča. Až prišiel deň, na ktorý čakal celý rok. Nedeľa 8. júna. Centrálny dvorec Philippa Chatriera. Finále. Piate grandslamové s rovnakým obsadením.
Prečítajte si tiež: Úspechy Rafaela Nadala
Na jednej strane dvorca stojí skoncentrovaný Španiel. Tentoraz neburcuje divákov tradičnými gestami. Nenapína bicepsy. Snaží sa sústrediť na každú loptičku, každý fiftín. Chladnokrvne posiela loptičky raz do jedného kúta, potom do druhého. Strieda strany, údery, falše a na jeho konto pribúdajú body. Na druhej strane kurtu pozerá nemo do červenej antuky líder svetového rebríčka. Vie, že keď prehrá, nič strašné sa nestane. O miesto na tróne nepríde. To by musel na polroka vypadnúť z okruhu. Lenže on chce vyhrať. Myšlienka na to, že by bol len šiestym hráčom v histórii tenisu, ktorý má kompletnú zbierku grandslamových titulov, je veľmi lákavá. Lenže rečou tela i mimikou už jasne naznačuje, že aj tento rok vyjde naprázdno. Snahu mu uprieť nemožno. Do turnajového programu zaradil Estoril, kde nikdy dovtedy nehral. Prišiel a vyhral. Angažoval trénera José Higuerasa. Mal mu pomôcť vymyslieť taktiku na Nadala. Tak ako pomohol Jimovi Courierovi pri zápasoch proti Petovi Samprasovi. Lenže Higuerasove rady mu neboli vo finále nič platné. Federer vymýšľal všetko možné. Takmer každý gem hral inak. Skúšal, čím by zaskočil rozbehnutého Nadala. Ale všetko bolo zbytočné.
,,Nemyslím si, že som zle podával. Ale on sa neuveriteľne zlepšil na returne," cituje Federerove slová oficiálna stránka turnaja. ,,Práve to ma stálo zápas. Pretože vždy, keď som si vyhral podanie, mal šancu získať jeho. Až v treťom sete za stavu 0:4 som pochopil, že so zápasom už neurobím nič."
Federer je vari najférovejší tenista na okruhu ATP. Prehru prijal ako fakt. ,,Myslím, že je ľahšie prijať prehru po zápase, v ktorom som sa na veľa nezmohol. Nemal som na víťazstvo."
Nadal vyhral v Paríži štvrtý grandslamový titul. Na Federera mu ich chýba ešte osem. S veľkou pravdepodobnosťou ho nikdy nedobehne. Aj keď sa stále zlepšuje. Pred pár rokmi bekhendom len prehadzoval loptičku na druhú stranu. Bol úplne neškodný. Dnes vie poslať súperovi nechytateľný plochý úder alebo zahrať neuveriteľne liftovaný úder s ešte šialenejším uhlom. Výrazne sa zlepšil na podaní a returne. Už mu nejde len o rozohratie výmeny. Chce byť agresívny. Chce diktovať tempo. Kto by to bol povedal o deväťročnom chlapcovi, ktorý hral oba základné údery obojručne?
,,Hral som viac v dvorci a nie stále dva metre za ním," pochválil sa Nadal. ,,Zlepšil som si aj slajzované údery. Vo výmenách som častejšie menil rytmus. Dokázal som viac využívať priame údery, najmä z bekhendovej strany. Väčšinu výmen som mal pod kontrolou a pritom som dokázal hrať agresívnejšie ako v minulosti." Už po semifinále proti Djokovičovi sa pochválil za prvé dva sety. ,,Myslím, že už sa nedá hrať lepšie." A po finálovom výprasku Federerovi k tomu dodal: ,,Hral som takmer perfektne." Nadal ešte na dvorcoch Rolanda Garrosa neprehral. Ťahá 28-zápasovú šnúru víťazstiev za sebou. Ak sa nič nepredvídané nestane, tak o rok budú piatykrát za sebou na Pohár mušketierov vyrývať jeho meno.
Prečítajte si tiež: Úspechy Federera a Nadala na antuke Roland Garros
Tabuľka tenisových velikánov vo finále grandslamových turnajov
Za menami hráčov nasleduje počet finálových súbojov a bilancia.
| Hráči | Počet finálových súbojov | Bilancia |
|---|---|---|
| Roger Federer - Rafael Nadal | 5 | 2:3 |
| Andre Agassi - Pete Sampras | 5 | 1:4 |
| Ivan Lendl - Mats Wilander | 5 | 2:3 |
| Björn Borg - Jimmy Connors | 4 | 2:2 |
| Björn Borg - John McEnroe | 4 | 2:2 |
Nadal je kráľ antuky. Nespochybniteľne. V Paríži vyhral 59 zo 60 zápasov, na ktoré nastúpil. Celkovo za 11 rokov kariéry na najpomalšom povrchu dosiahol 292 víťazstiev a prehral len 21-krát. "Tenis ma živí, ale najmä baví. Dopredu ma posúva viera v ďalšie víťazstvá. Charizmatický Španiel oslávil pred týždnom 27. narodeniny a vo svojej zbierke má už 12 grandslamových trofejí. Viac ich vybojovali iba Pete Sampras (14) a Roger Federer (17). "Len jeho kolená ho môžu zastaviť v ďalšom rozlete. Verím, že sa tak nestane,“ vravel po finálovej parížskej prehre Nadalov krajan David Ferrer. "Tenis potrebuje zdravého Nadala. Držím prsty do budúcnosti,“ pridala sa americká legenda John McEnroe. Ďalší ľavák z Malorky Carlos Moya bol Nadalovým mentorom na začiatku kariéry. Bol jeden z prvých, ktorí hovorili o zlatej ruke a buldodžej povahe rodáka z Manacoru. "Je pravdepodobné, že ešte nejaké grandslamové víťazstvá pridá. Nadal bol počas kariéry už niekoľkokrát na vrchole a zakaždým z neho spadol nielen vďaka lepším súperom, ale aj vinou opakujúcich sa zraneniach. To posledné bolo veľmi nepríjemné. Boľavé ľavé koleno ho vlani po Wimbledone vyradilo na viac ako sedem mesiacov. Keď koncom minulého roka odhlasoval jeden turnaj za druhým, začali sa ozývať hlasy, či bude ešte schopný vrátiť sa do špičkového tenisu. Vrátil sa a dokonca v lepšej fazóne, ako predtým. Od februára sa dostal do finále všetkých deviatich turnajov, na ktorých sa predstavil a sedem z nich vyhral. "Na prvom turnaji vo Viňa del Mar sa herne trápil. Na druhom v Sao Paule ani nechcel nastúpiť pre bolesti kolena na semifinále. Po triumfe na Roland Garros sa stal jeho synovec prvým postupujúcim na koncoročný Turnaj majstrov v Londýne. "Napriek tomu, že som vynechal Australian Open, mám oveľa viac bodov, než som mohol dúfať. Cítim sa výborne a verím, že ich nazbieram ešte veľa do konca roka.
Prečítajte si tiež: Nadal a Wimbledon