Označenie zámok bolo u palných zbraní používané pre zážehové mechanizmy založené na viacerých princípoch. Z latinského slova percutiens (slovensky udrieť) možno odvodiť funkčný princíp. Zážeh je vyvolaný úderom na mechanicky citlivú látku, ktorá sa v dôsledku úderu vznieti.
Vznik perkusného zámku bol podmienený objavením traskavých látok, teda látok schopných zažehnutia úderom. Vlastný zámok bol potom skonštruovaný na prelome 18. a 19. storočia a to súčasne v niekoľkých krajinách.
Ako materiál používaný pre zážehovú zlož sa v počiatku používal chlorečnan draselný spolu so sírou a dreveným uhlím. Taktiež sa používala zmes čierneho prachu s chlorečnanom draselným.
Roku 1807 bol priznaný Alexandrovi Forsythovi patent na zámok založený na traskavinách, u ktorého bola zážehová zlož v sypkej forme uložená v otočnom zásobníku zážehovej zlože. Ďalšie zámky mali potrebnú dávku zážehovej zlože vopred odmeranú do dávok nazývaných kapsule. Medzi takéto zámky patrí napríklad zámok Augistinův a Consoleův. Kapsule s lisovanou traskavou složou boli ukladané napríklad v papierovom obale. Jedným z používaných spôsobov boli napríklad kapsule zalisované medzi dva papierové pásky.
V niektorých zdrojoch sú perkusné zámky bez zápaliek nazývané chemickými zámkami. Tieto zdroje potom používajú pojem perkusný zámok až pre zámky používajúce perkusné zápalky.
Prečítajte si tiež: Všetko o opakovacej brokovnici Zastava LK M70
Ďalším krokom, ktorý zdokonalil perkusný zámok, bolo vynájdenie perkusnej zápalky. Perkusnú zápalku vytvorilo na viacerých miestach sveta niekoľko konštruktérov v rokoch 1810-1820. Ako krajiny pôvodu sú uvádzané Francúzsko, Anglicko a Nemecko a tiež USA.
U perkusnej zápalky je jedna dávka zážehovej zlože vložená do kovového kalíšku, ktorý sa vkladá do perkusného zámku obvykle nasadením na vystúpenú časť nazývanú piston (viď obrázok). Piston má otvor vedúci k výmetnej náplni do hlavne. Kalíšek zápalky svojim dnom tento otvor prekryje. Pri stisku spúšte sa uvoľní kohút a natiahnutá pružina vyvolá pootočenie a úder kohúta na dno kalíšku zápalky.
Perkusný zámok znamenal v porovnaní s predtým používanými princípmi pokrok. Zjednodušilo a zrýchlilo sa nabíjanie zbrane. Zbraň bola spoľahlivejšia a to aj za vlhkejšieho počasia.
Zámky s perkusnými zápalkami boli použité ako na dlhých tak krátkych zbraniach. Existujú predovky, zadovky i revolvery používajúce zámok s perkusnou zápalkou.
Zažehnutie úderom ako také je u palných zbraní používané i v 21. storočí. Zážehová zlož je ale už súčasťou jednotného náboje. V tomto prípade hovoríme o bicím mechanizmu zbrane.
Prečítajte si tiež: Pušky nemeckej armády v 2. svetovej vojne
Do perkusného zámku je traskavá zlož vkladaná oddelene od výmetnej náplne a strely.
Princíp fungovania perkusného zámku
Stlačením spúšte zbrane dochádza k uvoľneniu kohúta, ktorý udrie po úderníku, ktorý vzápätí na to udrie do zápalky náboja. Úderom úderníka do zápalky náboja dochádza k zapáleniu zápalky náboja, ktorá následne na to zapáli výmetovú náplň náboja, ktorá sa nachádza v nábojnici.
Má v porovnaní s kresadlovým podstatne jednoduchšiu konštrukciu i funkciu: Na komínek (piston) P provrtaný kanálkom sa nasadí čepičkovitá zápalka Z s náplňou traskaviny. Kohout Kh má vyhloubení, které chrání střelce před střepinkami zápalky.
Príklad riešenia problému s perkusným zámkom
Riešil som problém, kedy kohút neodpálil zápalku, pretože tesne pred dopadom na pistón zabrzdil - bol to "odfláknutý" tvar orecha, spúšťová páka do neho zadrela aj pri úplne stlačenej spúšti, musel som z orecha dosť odbrúsiť a dopracovať správny tvar. Popri tom som preleštil trecie plochy na kohúte.
Absolútny šmejd... na prvom zube nesmie žiadny slušný perkusný zámok spustiť pri "normálnom" tlaku na spúšť! Prvý zub má mať uhol podstatne menší ako 90 stupňov.
Prečítajte si tiež: Čo je to Krátka Opakovacia Zbraň?
tags: #opakovacia #palna #zbran #skonstruovana #na #principe