Na pohľad jednoduchý bytový dom v Humennom dostal Cenu Dušana Jurkoviča od Spolku architektov Slovenska oprávnene. Práve na jeho príklade možno vidieť, čo všetko musí mať kvalitný panelák.
Aj keď stavba s názvom Mlyn v Humennom znie romanticky, skrýva sa za ňou trochu pragmatickejšia história. Nešlo o starobylý vodný mlyn, ale o elektrický mlyn postavený v časoch socializmu, priamo v pokojnej štvrti rodinných domov. Obyčajná šedá socialistická „kocka” chátrala a v rodinnej štvrti dlho prekážala.
Rozpadnutej stavby sa chytil investor SV Reality, pre ktorého to bola vôbec prvá stavba. Návrh paneláku pripravil košický ateliér Atrium Architekti, no architekt Michal Burák vyzdvihuje najmä odvahu a otvorenosť investora, ktorá bola pre projekt zásadná. „Prichádzali sme s drahými nápadmi a mysleli sme si, že nám to neprejde, že sme už prestrelili. Ale on išiel do všetkého,” vysvetľuje Burák.
Kvalita, ktorá sa skrýva v detailoch
V čom je skrytá tá kvalita? Sú to na pohľad neviditeľné veci, ktoré však najvýraznejšie zaručujú pocit dobrého bývania - materiály. Praktickým dôsledkom je napríklad aj fakt, že mesačné náklady na kúrenie a ohrev vody sú v humenskom paneláku len vo výške päť eur na byt.
Byty majú namiesto obyčajných plastových okien drahšie hliníkové trojsklá. Celý panelák nie je izolovaný klasickým polystyrénom, ale drahšou minerálnou vlnou, ktorá dobre prepúšťa paru a vnútorný priestor nevlhne.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
„Strecha sa dala spraviť aj z lacného plechu, ale my sme použili zinok a titán, teda ten najdrahší možný plech,” hovorí Burák a pripomína, že na streche sú aj slnečné kolektory, ktoré generujú teplo pre byty. Architekti pracovali aj s drevom, pravým agátom, ktorý použili na fasáde, či na schodoch a podlahe. Okrem toho zachovali aj drevo z trámov bývalého mlynu, ktorý sa ocitol napríklad v kuchynských linkách.
Porota Ceny Dušana Jurkoviča ocenila aj vstup architektov do interiérov bytov, ktoré sú tak vďaka ich návrhom originálne. V jednom z bytov vsadili ako predel medzi dvoma spálňami drevenú kocku, v ktorej je sprcha s otvoreným stropom. „Je to odvážny návrh, ktorý by nám veľa investorov ihneď zavrhlo,” opisuje Burák.
Porota však ocenila najmä prínos stavby pre región, ako „výnimočný developerský počin, ktorý prispieva k propagácii kvalitného bývania a výrazne vyčnieva z regionálnej produkcie”. O nastavení latky hovorí aj Michal Burák, podľa ktorého to môže prispieť ku skultivovaniu prostredia v Humennom a okolí. Ak bude chcieť stavať v okolí ďalší investor, musí latku prekonať alebo aspoň dorovnať.
Záujem o kvalitné bývanie v Humennom
Je však v Humennom vôbec záujem o také kvalitné byty? „Byty sú síce mierne drahšie ako ostatné v Humennom, ale sú stále o polovicu lacnejšie ako v Bratislave. Aj v Humennom sú ľudia, ktorí dlho hľadali kvalitné bývanie, ktoré videli vo svete,” vysvetľuje Burák.
A čo teda robí z obyčajného paneláku dobrý bytový dom? Podľa Buráka je to hľadanie tej ideálnej mierky. Dajú sa stavať aj vysoké vežiaky s bytmi natlačenými na seba, avšak na úkor sociálneho kontaktu. Pri bytových domoch je teda dôležité nájsť tie správne rozmery, ktoré vytvoria pocit intímneho súkromného bývania. No má aj spoločné priestory, ktoré nenásilne pozývajú obyvateľov spoznať sa.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
V Mlyne v Humennom sa to podarilo spoločnou záhradkou, či pavlačou v zadnej časti, ktorá tvorí spoločný prístup do bytov na všetkých podlažiach. Schodiská ani výťah tak nie sú klasický integrované v dome, ale sú pristavané v zadnej časti, obohnané oceľovou konštrukciou, ktorá pripomína priemyselnú históriu mlynu. Vnútri sú však drevené agátové schody, ktoré sú na pohľad pre obyvateľov príjemnejšie.
Pre dobré bývanie v paneláku je však dôležitý aj veľkorysý vnútorný priestor, v ktorom sa podľa Buráka necítite „spučene”. Vďaka nepravidelnej geometrickej streche vytvorili architekti na najvyššom podlaží dvojposchodové mezonetové byty, s výškou stropu až sedem metrov.
„Ten najväčší mezonetový byt si kúpil pán, ktorý bol vraj presvedčený, že si kúpi pozemok a postaví vlastný dom. Rozhodol sa však pre tento byt, v ktorom sa vraj cítil ako v rodinnom dome,” opisuje Burák, pre ktorého je tento príbeh asi najväčším znakom zadosťučinenia.
Ocenenie a prínos pre región
Architekti z košického ateliéru Atrium premenili budovu nevyužívaného mlyna v Humennom a získali Cenu Dušana Jurkoviča, ktorú každý rok udeľuje Spolok architektov Slovenska. Košický ateliér Atrium získal Cenu Dušana Jurkoviča, najstaršie ocenenie spomedzi architektonických cien, už druhýkrát. „Zaväzuje nás to, aby sme neubrali, práve naopak, aby sme svoj potenciál ešte viac rozvíjali,“ hovoria architekti na čele s Michalom Burákom, ktorí majú za sebou množstvo realizovaných stavieb od rodinného bývania až po občianske stavby, mnohé z nich najmä na východnom Slovensku, kde pôsobia.
Mlyn Humenné mohol byť podľa nich postavený úplne inak, lacnejšie, bežnejšie. „Predaj bytov by isto neutrpel, naopak, profit by vzrástol. Táto stavba je však dôkazom toho, že profit nie je jediným kritériom, a to dokonca ani v prípade, ak investícia pochádza zo súkromných zdrojov,“ hovorí Michal Burák.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Prestavba technickej stavby z polovice minulého storočia najviac zaujala medzinárodnú porotu, ktorá si vo finále pozrela desať stavieb po celom Slovensku. „Špecifikom tejto ceny je fakt, že nemá kategórie - na začiatku sme teda prešli veľmi rôznorodými projektmi, z ktorých sme vytypovali desať a tie sme naživo navštívili, rozhodujúce boli nielen architektonické kvality, ale aj celkový prínos stavby pre svoje okolie,“ hovorí architekt Martin Jerguš, člen poroty, ktorý pôsobí na Útvare hlavnej architektky mesta Košice.
Okrem Ceny Dušana Jurkoviča v stredu Spolok architektov Slovenska udelil aj Cenu Emila Belluša za celoživotnú tvorbu v oblasti architektúry a urbanizmu, ktorú si prevzal košický architekt Alexander Bél. Cenu prof. Martina Kusého získala Monika Mitášová za koncepčnú, autorskú a editorskú prácu na príprave publikácií o Vladimírovi Dedečkovi a za dlhoročnú odbornú, vedeckovýskumnú aktivitu v oblasti teórie architektúry.
Príklad hodný nasledovania
„Rozhodujúci súboj o Cenu Dušana Jurkoviča sa v našich debatách s porotcami odohrával medzi dvoma dielami - poľovníckou chatou na Záhorí a prestavbou mlynu na bytový dom,“ hovorí Martin Jerguš.
Napokon sa však porotcovia rozhodli, že cenu dajú bytovému domu v Humennom. „Mlyn stál v rezidenčnej zóne, no už niekoľko rokov to bol chátrajúci objekt, ktorý nebol nijako pamiatkovo zaujímavý a ani pamiatkovo chránený, čo otvorilo možnosť zmeny jeho funkcie a prestavby. Novú funkciu získal bez toho, aby tým jeho okolie utrpelo, naopak, to, že sa z nevyužívaného objektu stal funkčný obytný dom s novými obyvateľmi, celej lokalite pomohlo,“ hovorí Martin Jerguš.
Kľúčovým v celom projekte bol prístup investora. Architektom totiž zveril realizáciu bytového domu v celosti s výnimkou exteriéru a záhradných úprav. Robili dokonca aj interiéry bytov, a to podľa nich ďaleko presahuje súčasné trendy bytovej výstavby. „Pre architekta je takáto šanca šťastím,“ hovorí Michal Burák. Robiť bytový dom je podľa neho zložitá úloha, lebo stavba by mala ponúknuť priestor pre kvalitné bývanie nie jednej rodiny, ale množstva rôznorodých rodín. „Mala by vytvárať atmosféru, ktorá ľudí spája a nie izoluje. Navyše, veľkosť bytových domov ďaleko presahuje mierku rodinného domu, a teda je pôsobenie takejto stavby voči okoliu neporovnateľné, a o to zodpovednejšia je úloha architekta,“ dodáva.
Navyše, porota v tomto prípade ocenila aj to, že sa dielo podarilo v takejto kvalite realizovať v lokalite, kde to nie je úplne bežné. „V tomto kraji ide o naozaj vyčnievajúci príklad dobrej spolupráce investora a architektov. Súkromný investor ukázal svojim ostatným kolegom, ako kvalitne sa dá pristúpiť k tvorbe bytových domov. Architekti mali pritom v niektorých prípadoch možnosť dotiahnuť svoj návrh aj v interiéroch, čo bolo možné iba vďaka naozaj úzkej spolupráce všetkých troch strán - investora, architektov a budúcich obyvateľov,“ hovorí Martin Jerguš.
Jeden z bytov počas svojej obhliadky celkom neplánovane aj navštívili. „Pozval nás dnu jeho majiteľ, bolo to veľmi spontánne, neviem si predstaviť, že by som večer, keď už deti idú spať, len tak vpustil neplánovanú cudziu návštevu. Ale zdalo sa, že to urobil práve preto, lebo je spokojný a hrdý, v akom dome býva a chcel sa ním pochváliť,“ hovorí Jerguš.
Výbornú spoluprácu potvrdzujú aj architekti: „Investor nastavuje latku. Ako vysoko ju nastaví, tak vysoko je. A ostatným neostane iné, ako ju dorovnať, alebo preskočiť. A to je, myslím, zásadná vec pre rozvoj regiónov. Preskočiť nízko nastavené latky. Len tak môžeme dobehnúť svet,“ hovorí Michal Burák z ateliéru Atrium.
„Otázka dobrej architektúry stojí aj na tom, či ju ľudia či jej budúci obyvatelia dokážu oceniť a prijať. Nie je to iba otázka peňazí, ale v našej oblasti sú peniaze stále dôležitým faktorom. Osem z desiatich rodinných domov robia inžinieri, čím nechcem znevažovať ich prácu, ale nie je to to isté, ako keď má dom aj architekta. Pozitívne príklady, ako napríklad obytný dom v mlyne a súťaže, akou je aj Cena Dušana Jurkoviča, však postupne pomáhajú zvyšovať povedomie o tom, čo je to architektonická kvalita,“ hovorí Martin Jerguš.
Medzi nominovanými stavbami boli okrem bytového domu, rekonštrukcie synagógy a poľovníckej chaty aj čakáreň v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, v ktorej autori využili ozdravné účinky surového dreva a Castellum Café pod Nitrianskym hradom.
„Medzi prihlásenými stavbami bola veľmi vyrovnaná úroveň a neobyčajná rôznorodosť tém a typologických druhov.
tags: #polovnicka #chata #cezaar